SME

Pravda o detektore lži

Docent Anton Uherík založil v bývalom Československu nový vedný odbor, psychofyziológiu. Venoval mu prakticky celý život. Jeho skúsenosti sa ukazujú po mnohých rokoch v aktuálnom svetle.

Dr. Anton Uherík, DrSc. sa narodil v roku 1930 v Malých Dvoranoch pri Topoľčanoch, žije v Bratislave. Tu vyštudoval elektrotechnickú priemyslovku, potom filozofiu a psychológiu na FiF UK. Pracoval 40 rokov ako vedúci psychofyziologického oddelenia ÚstavuDr. Anton Uherík, DrSc. sa narodil v roku 1930 v Malých Dvoranoch pri Topoľčanoch, žije v Bratislave. Tu vyštudoval elektrotechnickú priemyslovku, potom filozofiu a psychológiu na FiF UK. Pracoval 40 rokov ako vedúci psychofyziologického oddelenia Ústavu (Zdroj: SME - PETER ŽÁKOVIČ)

Aké boli začiatky?

"Vtedajší šéf psychologického laboratória Slovenskej akadémie vied Bažány hľadal človeka s psychologickým, ale aj technickým vzdelaním. Chcel experimentovať, takže som mu prišiel ohromne vhod. Bol to on, kto v Československu založil sieť pedagogicko-psychologických poradní."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V čom ste začali experimentovať?

"Postupne som sa stále intenzívnejšie venoval problematike, zvanej bioelektrická reaktivita kože. Ten termín som vymyslel, historicky sa to volá kožnogalvanický reflex. Na začiatku sme nemali nič, museli sme vymýšľať a kombinovať všelijaké zariadenia. Pracovali sme po nociach spolu s kolegom Valterom, vynikajúcim a múdrym človekom, ktorý, žiaľ, koncom minulého roka zomrel. Zostavili sme zariadenie, registrujúce zmeny kožného odporu. Cez ne sme mohli merať hodnoty emocionality v ľudskom organizme v závislosti od toho, či je človek pokojný, či spí, či naňho zakričíme, či počúva hudbu. Samozrejme, popri tom sme študovali, aký jav to vlastne skúmame. Trvalo to niekoľko rokov."

SkryťVypnúť reklamu

V akej fáze bol podobný výskum vo svete?

"Už v prvopočiatkoch, okolo roku 1924 sa takýto výskum začal vo svete využívať v súvislosti s detektorom lži, ktorý ukazoval, aké je citové rozpoloženie skúmaného subjektu. Keď sa mu dávajú neutrálne otázky, zmeny sú nebadateľné, keď kritické, súvisiace napríklad s vraždou, hodnoty začnú skákať. Výsledky potom vraj objektivizujú, či hovorí pravdu."

Vedelo sa u nás už vtedy o detektore?

"Informácie sem prenikali biedne. Dozvedel som sa o ňom vďaka Bažánymu, ktorý sa dostal k obsiahlej knihe Experimentálna psychológia. Zorganizoval tím ľudí, ktorý ju prekladal z angličtiny, a počas hlbokej totality skutočne vyšla. Z nej sme sa dozvedeli aj o detektore lži."

SkryťVypnúť reklamu

Využili sa vaše výskumy u nás?

"Nikdy mi nenapadlo, že výsledky nášho výskumu by mohli slúžiť na odhaľovanie pravdy či lži. Prepojenie medzi psychickými a fyziologickými procesmi je veľmi komplikovaný a hlavne nezávislý vzťah. Naše myšlienkové procesy sú svojou povahou také špecifické, nevyspytateľné a jemné, že sa nemôžu premietnuť do hrubých elektrofyziologických procesov."

Ste veľkým odporcom detektora lži. Prečo?

"Lebo niektorí naši politici a niektoré médiá podľahli jeho popularizácii. Vie sa, že na ňom preverujú policajtov, ktorí čakajú v poradovníku aj štyri mesiace. Kúpil ho dokonca Národný bezpečnostný úrad. V kauze Cervanová detektor preukázal nevinu obvinených a ovplyvnilo to aj niektoré médiá. Výsledky však nemôžu byť v žiadnom prípade smerodajné."

SkryťVypnúť reklamu

Detektor sa vo svete bežne používa, nie?

"To nie je argument. V USA ním svojho času robili skríningy, dokonca vyšetrovali zamestnancov vo firmách, no v roku 1988 vydali federálny zákaz jeho používania okrem vedeckej alebo klinickej sféry. Výsledky objektivizujú emocionalitu človeka, nie jeho myslenie. Nemôžu ukazovať, či klamete, alebo hovoríte pravdu. To potvrdzujú výsledky mojej štyridsaťročnej práce."

Čím vás spomínaný výskum tak pripútal?

"Je ukazovateľom vlastností nervového systému, sily ľudských emócií a ich odlišností. To je fantastické. Okrem toho, výskum nemá konca, vždy máte priestor pochybovať, neveriť tomu, čo ste dosiahli. Našťastie som mal výborných oponentov a podporovateľov, okrem spomínaných ešte profesorov Zikmunda, Radila či Cigáneka - ten potom založil neurologickú kliniku na bratislavských Kramároch. Preto sa mi nakoniec podarilo v rámci ústavu akadémie založiť psychofyziologické oddelenie. Tam sa začali skúmať nielen zmeny kožného odporu, ale aj ďalšie ukazovatele: dýchanie, tep, krvný tlak či mozgovú aktivitu. Výsledky objektivizovali stav emocionality a pre vedu boli veľmi významné."

SkryťVypnúť reklamu

Ako ste ich využili?

"Napríklad pri pacientoch s infarktom myokardu, poruchami metabolizmu a pri ďalších diagnózach. A tiež pri nepočujúcich deťoch v súvislosti s objektívnou audiometriou. Zaoberal som sa nimi dvadsať rokov. Aj mi veľmi prirástli k srdcu."

Prečo?

"Má s tým do činenia moja prvá kniha Bioelektrická reaktivita kože. Vtedajší riaditeľ školy pre sluchovo postihnutých v Bratislave Gejza Slaninka mi jedného dňa v roku 1966 zatelefonoval, že sa v nej dočítal o výskume elektrokožného javu, ktorý sa používa aj pri vyšetrovaní sluchu. Oslovil ma, či by som nemohol niečo urobiť pre deti v jeho škole. Tak sa začala naša dlhoročná spolupráca. Chodil som za deťmi dvakrát do týždňa vyše dvadsať rokov a robil výskumy. Využíval som takzvanú audiometrickú metódu, ktorú sme s kolegom Valterom vymysleli. Je aj patentovaná."

SkryťVypnúť reklamu

Môžete ju priblížiť?

"Vyšetrovanie bolo ako hra. Dieťa si sadlo k zariadeniu a dostalo slúchadlá, do ktorých sa púšťal zvuk. Zaznel o sekundu skôr, než sa rozsvietilo svetielko, ktoré signalizovalo, že zo zásobníka vypadne pingpongová loptička, ktorú treba chytiť a vložiť späť. Dieťa loptičku chytalo na základe svetla a zvuk si neuvedomovalo. Po čase sme svetlo vypli a jediným signálom ostal zvuk. Ak dieťa loptičku aj tak chytilo, znamenalo to, že zvuk registruje, teda niečo počuje. Je to princíp podmieňovania."

Prekvapili vás výsledky?

"Žiaľ, zistil som, že vyše 90 percent sluchovo postihnutých detí v tejto škole vôbec nepočuje. A overil som si obrovské nedostatky výučby nepočujúcich. Deti sa síce učili krvopotne rozprávať a medzi sebou posunkovali, oficiálne sa však posunková reč nepoužívala. Škrelo ma to násilenstvo."

SkryťVypnúť reklamu

Mali ste pocit, že vaša práca je zbytočná?

"Moja ani tak nie, ako práca učiteľov, ktorí silou-mocou chceli nepočujúce dieťa naučiť rozprávať. Bolo to hrozné poznanie. V školstve stále fungovala dohoda z roku 1880, keď sa v Miláne zišli počujúci učitelia nepočujúcich detí z celého sveta a dohodli sa, že posunková reč musí zmiznúť zo škôl pre nepočujúcich. Pretože tvoria menšinu a tá sa musí prispôsobiť počujúcej väčšine."

Ale dnes sa už takáto násilná metóda neuznáva, nie?

"Už sa síce rozlišuje medzi nepočujúcimi a nedoslýchavými deťmi, no keď sa hovorí o ich integrácii do normálnych škôl, často sa zabúda, že je to možné len u tých, ktoré nejaké zvyšky sluchu majú. Pri nepočujúcich to nejde; pri obrovskej drine s použitím daktylných znakov sa síce môžu naučiť nejako rozprávať, ale za akú cenu? Stratia tým v detstve kopu času a aj tak sa počujúcim nevyrovnajú. Veď človek žije teraz, potrebuje plnohodnotne komunikovať v tejto chvíli. Preložil som o tom mnoho článkov do Gongu (slovenský časopis pre nepočujúcich, pozn. autora). Nakoniec, iba vďaka tomu som sa o posunkovej reči dozvedel viac."

SkryťVypnúť reklamu

Pripravili ste zákon o posunkovej reči. Je vôbec dobrý, keď je s nepočujúcimi stále problém?

"Jasne hovorí, že nepočujúci majú svoju identitu, históriu, kultúru a jazyk. Ale problémom je pripravovaný nový školský zákon. V ňom by malo jednoznačne stáť, že posunková reč je materinským, prvotným jazykom nepočujúcich. Z toho treba vychádzať."

A nevychádza sa?

"Zákon o posunkovej reči sa nesprávne intrerpretuje. Tá sa stále považuje len za pomocný prostriedok pri budovaní normálnej, orálnej reči. A zaraďovanie sluchovo postihnutých detí do špeciálnych škôl niektorí kompetentní považujú za diskrimináciu. Vždy záleží na tom, aký je učiteľ, riaditeľ, škola."

Dá sa dnes hluchota spoľahlivo diagnostikovať?

SkryťVypnúť reklamu

"Je to smutné, ale nedá, napriek vyspelým technológiám. Niektoré vyšetrovania fungujú skôr ako dobrý biznis. Z toho potom vyplýva komplikované aplikovanie načúvacieho aparátu. Alebo kochleárneho implantátu. To je najnovší hit. Kus stojí milión korún. Toto miniatúrne zariadenie sa implantuje do sluchového orgánu a dodáva zvukovú informáciu. Ale pozor, nie je to načúvací aparát. Zvuk sa cezeň transformuje do elektrických signálov a aplikuje sa do sluchového nervu. Musí však byť predpoklad, že nerv nie je totálne poškodený. Preto mám proti tomuto produktu výhrady."

Neuznávate ho?

"Je to dobrá vec pre dospelého, ktorý nie je hluchý od narodenia. Lenže snaha dávať ho čoraz menším deťom nie je správna. Zvuková informácia, ktorú implantát poskytuje, je deformovaná a človek si ju musí spájať so zdrojom zvuku. To je zdĺhavý a zložitý proces. Malé dieťa pri jeho aplikácii stráca aj zvyšky sluchu, ak nejaké má. Nehovorím to ja, ale renomovaní vedci vo svete."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 455
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 395
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 902
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 236
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 036
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 820
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 801
SkryťZatvoriť reklamu