Pravda o detektore lži

Docent Anton Uherík založil v bývalom Československu nový vedný odbor, psychofyziológiu. Venoval mu prakticky celý život. Jeho skúsenosti sa ukazujú po mnohých rokoch v aktuálnom svetle.

Dr. Anton Uherík, DrSc. sa narodil v roku 1930 v Malých Dvoranoch pri Topoľčanoch, žije v Bratislave. Tu vyštudoval elektrotechnickú priemyslovku, potom filozofiu a psychológiu na FiF UK. Pracoval 40 rokov ako vedúci psychofyziologického oddelenia Ústavu(Zdroj: SME - PETER ŽÁKOVIČ)

Aké boli začiatky?

"Vtedajší šéf psychologického laboratória Slovenskej akadémie vied Bažány hľadal človeka s psychologickým, ale aj technickým vzdelaním. Chcel experimentovať, takže som mu prišiel ohromne vhod. Bol to on, kto v Československu založil sieť pedagogicko-psychologických poradní."

V čom ste začali experimentovať?

"Postupne som sa stále intenzívnejšie venoval problematike, zvanej bioelektrická reaktivita kože. Ten termín som vymyslel, historicky sa to volá kožnogalvanický reflex. Na začiatku sme nemali nič, museli sme vymýšľať a kombinovať všelijaké zariadenia. Pracovali sme po nociach spolu s kolegom Valterom, vynikajúcim a múdrym človekom, ktorý, žiaľ, koncom minulého roka zomrel. Zostavili sme zariadenie, registrujúce zmeny kožného odporu. Cez ne sme mohli merať hodnoty emocionality v ľudskom organizme v závislosti od toho, či je človek pokojný, či spí, či naňho zakričíme, či počúva hudbu. Samozrejme, popri tom sme študovali, aký jav to vlastne skúmame. Trvalo to niekoľko rokov."

V akej fáze bol podobný výskum vo svete?

"Už v prvopočiatkoch, okolo roku 1924 sa takýto výskum začal vo svete využívať v súvislosti s detektorom lži, ktorý ukazoval, aké je citové rozpoloženie skúmaného subjektu. Keď sa mu dávajú neutrálne otázky, zmeny sú nebadateľné, keď kritické, súvisiace napríklad s vraždou, hodnoty začnú skákať. Výsledky potom vraj objektivizujú, či hovorí pravdu."

Vedelo sa u nás už vtedy o detektore?

"Informácie sem prenikali biedne. Dozvedel som sa o ňom vďaka Bažánymu, ktorý sa dostal k obsiahlej knihe Experimentálna psychológia. Zorganizoval tím ľudí, ktorý ju prekladal z angličtiny, a počas hlbokej totality skutočne vyšla. Z nej sme sa dozvedeli aj o detektore lži."

Využili sa vaše výskumy u nás?

"Nikdy mi nenapadlo, že výsledky nášho výskumu by mohli slúžiť na odhaľovanie pravdy či lži. Prepojenie medzi psychickými a fyziologickými procesmi je veľmi komplikovaný a hlavne nezávislý vzťah. Naše myšlienkové procesy sú svojou povahou také špecifické, nevyspytateľné a jemné, že sa nemôžu premietnuť do hrubých elektrofyziologických procesov."

Ste veľkým odporcom detektora lži. Prečo?

"Lebo niektorí naši politici a niektoré médiá podľahli jeho popularizácii. Vie sa, že na ňom preverujú policajtov, ktorí čakajú v poradovníku aj štyri mesiace. Kúpil ho dokonca Národný bezpečnostný úrad. V kauze Cervanová detektor preukázal nevinu obvinených a ovplyvnilo to aj niektoré médiá. Výsledky však nemôžu byť v žiadnom prípade smerodajné."

Detektor sa vo svete bežne používa, nie?

"To nie je argument. V USA ním svojho času robili skríningy, dokonca vyšetrovali zamestnancov vo firmách, no v roku 1988 vydali federálny zákaz jeho používania okrem vedeckej alebo klinickej sféry. Výsledky objektivizujú emocionalitu človeka, nie jeho myslenie. Nemôžu ukazovať, či klamete, alebo hovoríte pravdu. To potvrdzujú výsledky mojej štyridsaťročnej práce."

Čím vás spomínaný výskum tak pripútal?

"Je ukazovateľom vlastností nervového systému, sily ľudských emócií a ich odlišností. To je fantastické. Okrem toho, výskum nemá konca, vždy máte priestor pochybovať, neveriť tomu, čo ste dosiahli. Našťastie som mal výborných oponentov a podporovateľov, okrem spomínaných ešte profesorov Zikmunda, Radila či Cigáneka - ten potom založil neurologickú kliniku na bratislavských Kramároch. Preto sa mi nakoniec podarilo v rámci ústavu akadémie založiť psychofyziologické oddelenie. Tam sa začali skúmať nielen zmeny kožného odporu, ale aj ďalšie ukazovatele: dýchanie, tep, krvný tlak či mozgovú aktivitu. Výsledky objektivizovali stav emocionality a pre vedu boli veľmi významné."

Ako ste ich využili?

"Napríklad pri pacientoch s infarktom myokardu, poruchami metabolizmu a pri ďalších diagnózach. A tiež pri nepočujúcich deťoch v súvislosti s objektívnou audiometriou. Zaoberal som sa nimi dvadsať rokov. Aj mi veľmi prirástli k srdcu."

Prečo?

"Má s tým do činenia moja prvá kniha Bioelektrická reaktivita kože. Vtedajší riaditeľ školy pre sluchovo postihnutých v Bratislave Gejza Slaninka mi jedného dňa v roku 1966 zatelefonoval, že sa v nej dočítal o výskume elektrokožného javu, ktorý sa používa aj pri vyšetrovaní sluchu. Oslovil ma, či by som nemohol niečo urobiť pre deti v jeho škole. Tak sa začala naša dlhoročná spolupráca. Chodil som za deťmi dvakrát do týždňa vyše dvadsať rokov a robil výskumy. Využíval som takzvanú audiometrickú metódu, ktorú sme s kolegom Valterom vymysleli. Je aj patentovaná."

Môžete ju priblížiť?

"Vyšetrovanie bolo ako hra. Dieťa si sadlo k zariadeniu a dostalo slúchadlá, do ktorých sa púšťal zvuk. Zaznel o sekundu skôr, než sa rozsvietilo svetielko, ktoré signalizovalo, že zo zásobníka vypadne pingpongová loptička, ktorú treba chytiť a vložiť späť. Dieťa loptičku chytalo na základe svetla a zvuk si neuvedomovalo. Po čase sme svetlo vypli a jediným signálom ostal zvuk. Ak dieťa loptičku aj tak chytilo, znamenalo to, že zvuk registruje, teda niečo počuje. Je to princíp podmieňovania."

Prekvapili vás výsledky?

"Žiaľ, zistil som, že vyše 90 percent sluchovo postihnutých detí v tejto škole vôbec nepočuje. A overil som si obrovské nedostatky výučby nepočujúcich. Deti sa síce učili krvopotne rozprávať a medzi sebou posunkovali, oficiálne sa však posunková reč nepoužívala. Škrelo ma to násilenstvo."

Mali ste pocit, že vaša práca je zbytočná?

"Moja ani tak nie, ako práca učiteľov, ktorí silou-mocou chceli nepočujúce dieťa naučiť rozprávať. Bolo to hrozné poznanie. V školstve stále fungovala dohoda z roku 1880, keď sa v Miláne zišli počujúci učitelia nepočujúcich detí z celého sveta a dohodli sa, že posunková reč musí zmiznúť zo škôl pre nepočujúcich. Pretože tvoria menšinu a tá sa musí prispôsobiť počujúcej väčšine."

Ale dnes sa už takáto násilná metóda neuznáva, nie?

"Už sa síce rozlišuje medzi nepočujúcimi a nedoslýchavými deťmi, no keď sa hovorí o ich integrácii do normálnych škôl, často sa zabúda, že je to možné len u tých, ktoré nejaké zvyšky sluchu majú. Pri nepočujúcich to nejde; pri obrovskej drine s použitím daktylných znakov sa síce môžu naučiť nejako rozprávať, ale za akú cenu? Stratia tým v detstve kopu času a aj tak sa počujúcim nevyrovnajú. Veď človek žije teraz, potrebuje plnohodnotne komunikovať v tejto chvíli. Preložil som o tom mnoho článkov do Gongu (slovenský časopis pre nepočujúcich, pozn. autora). Nakoniec, iba vďaka tomu som sa o posunkovej reči dozvedel viac."

Pripravili ste zákon o posunkovej reči. Je vôbec dobrý, keď je s nepočujúcimi stále problém?

"Jasne hovorí, že nepočujúci majú svoju identitu, históriu, kultúru a jazyk. Ale problémom je pripravovaný nový školský zákon. V ňom by malo jednoznačne stáť, že posunková reč je materinským, prvotným jazykom nepočujúcich. Z toho treba vychádzať."

A nevychádza sa?

"Zákon o posunkovej reči sa nesprávne intrerpretuje. Tá sa stále považuje len za pomocný prostriedok pri budovaní normálnej, orálnej reči. A zaraďovanie sluchovo postihnutých detí do špeciálnych škôl niektorí kompetentní považujú za diskrimináciu. Vždy záleží na tom, aký je učiteľ, riaditeľ, škola."

Dá sa dnes hluchota spoľahlivo diagnostikovať?

"Je to smutné, ale nedá, napriek vyspelým technológiám. Niektoré vyšetrovania fungujú skôr ako dobrý biznis. Z toho potom vyplýva komplikované aplikovanie načúvacieho aparátu. Alebo kochleárneho implantátu. To je najnovší hit. Kus stojí milión korún. Toto miniatúrne zariadenie sa implantuje do sluchového orgánu a dodáva zvukovú informáciu. Ale pozor, nie je to načúvací aparát. Zvuk sa cezeň transformuje do elektrických signálov a aplikuje sa do sluchového nervu. Musí však byť predpoklad, že nerv nie je totálne poškodený. Preto mám proti tomuto produktu výhrady."

Neuznávate ho?

"Je to dobrá vec pre dospelého, ktorý nie je hluchý od narodenia. Lenže snaha dávať ho čoraz menším deťom nie je správna. Zvuková informácia, ktorú implantát poskytuje, je deformovaná a človek si ju musí spájať so zdrojom zvuku. To je zdĺhavý a zložitý proces. Malé dieťa pri jeho aplikácii stráca aj zvyšky sluchu, ak nejaké má. Nehovorím to ja, ale renomovaní vedci vo svete."

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KOMENTÁRE

Potrebujeme posilniť kultúru záväznosti

Musíme prestať so spájaním LGBTI s ohrozením tzv. tradičnej rodiny.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Včeláriky robia všetko pre rodinu. Mladé vtáčatá chodia kŕmiť aj tetky a ujovia

Živia sa hmyzom, často práve včelami. To však nie je veľmi pochuti včelárom, ktorí tieto vtáky bezhlavo kynožia.

Vypustili prvý satelit, ktorý vyrobili pomocou 3D tlačiarne

Satelity by mali byť vo vesmíre približne päť až šesť mesiacov.

Toto sú najlepšie čínske smartfóny (leto 2017)

Xiaomi, Vernee, Oukitel alebo Ulefone? Poradíme vám, ako sa nestratiť vo svete čínskych smartfónov.

Na dne morí sa hromadia plasty, môže za to aj zvláštne zviera

Vršovky nie sú vinníci, sú obeťami plastov.

Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 238
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 3 037
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 752
  4. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 575
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 728
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 511
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 272
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 221
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 042
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 756