SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Pravda o detektore lži

Docent Anton Uherík založil v bývalom Československu nový vedný odbor, psychofyziológiu. Venoval mu prakticky celý život. Jeho skúsenosti sa ukazujú po mnohých rokoch v aktuálnom svetle.

Dr. Anton Uherík, DrSc. sa narodil v roku 1930 v Malých Dvoranoch pri Topoľčanoch, žije v Bratislave. Tu vyštudoval elektrotechnickú priemyslovku, potom filozofiu a psychológiu na FiF UK. Pracoval 40 rokov ako vedúci psychofyziologického oddelenia ÚstavuDr. Anton Uherík, DrSc. sa narodil v roku 1930 v Malých Dvoranoch pri Topoľčanoch, žije v Bratislave. Tu vyštudoval elektrotechnickú priemyslovku, potom filozofiu a psychológiu na FiF UK. Pracoval 40 rokov ako vedúci psychofyziologického oddelenia Ústavu (Zdroj: SME - PETER ŽÁKOVIČ)

Aké boli začiatky?

"Vtedajší šéf psychologického laboratória Slovenskej akadémie vied Bažány hľadal človeka s psychologickým, ale aj technickým vzdelaním. Chcel experimentovať, takže som mu prišiel ohromne vhod. Bol to on, kto v Československu založil sieť pedagogicko-psychologických poradní."

V čom ste začali experimentovať?

"Postupne som sa stále intenzívnejšie venoval problematike, zvanej bioelektrická reaktivita kože. Ten termín som vymyslel, historicky sa to volá kožnogalvanický reflex. Na začiatku sme nemali nič, museli sme vymýšľať a kombinovať všelijaké zariadenia. Pracovali sme po nociach spolu s kolegom Valterom, vynikajúcim a múdrym človekom, ktorý, žiaľ, koncom minulého roka zomrel. Zostavili sme zariadenie, registrujúce zmeny kožného odporu. Cez ne sme mohli merať hodnoty emocionality v ľudskom organizme v závislosti od toho, či je človek pokojný, či spí, či naňho zakričíme, či počúva hudbu. Samozrejme, popri tom sme študovali, aký jav to vlastne skúmame. Trvalo to niekoľko rokov."

Skryť Vypnúť reklamu

V akej fáze bol podobný výskum vo svete?

"Už v prvopočiatkoch, okolo roku 1924 sa takýto výskum začal vo svete využívať v súvislosti s detektorom lži, ktorý ukazoval, aké je citové rozpoloženie skúmaného subjektu. Keď sa mu dávajú neutrálne otázky, zmeny sú nebadateľné, keď kritické, súvisiace napríklad s vraždou, hodnoty začnú skákať. Výsledky potom vraj objektivizujú, či hovorí pravdu."

Vedelo sa u nás už vtedy o detektore?

"Informácie sem prenikali biedne. Dozvedel som sa o ňom vďaka Bažánymu, ktorý sa dostal k obsiahlej knihe Experimentálna psychológia. Zorganizoval tím ľudí, ktorý ju prekladal z angličtiny, a počas hlbokej totality skutočne vyšla. Z nej sme sa dozvedeli aj o detektore lži."

Skryť Vypnúť reklamu

Využili sa vaše výskumy u nás?

"Nikdy mi nenapadlo, že výsledky nášho výskumu by mohli slúžiť na odhaľovanie pravdy či lži. Prepojenie medzi psychickými a fyziologickými procesmi je veľmi komplikovaný a hlavne nezávislý vzťah. Naše myšlienkové procesy sú svojou povahou také špecifické, nevyspytateľné a jemné, že sa nemôžu premietnuť do hrubých elektrofyziologických procesov."

Ste veľkým odporcom detektora lži. Prečo?

"Lebo niektorí naši politici a niektoré médiá podľahli jeho popularizácii. Vie sa, že na ňom preverujú policajtov, ktorí čakajú v poradovníku aj štyri mesiace. Kúpil ho dokonca Národný bezpečnostný úrad. V kauze Cervanová detektor preukázal nevinu obvinených a ovplyvnilo to aj niektoré médiá. Výsledky však nemôžu byť v žiadnom prípade smerodajné."

Skryť Vypnúť reklamu

Detektor sa vo svete bežne používa, nie?

"To nie je argument. V USA ním svojho času robili skríningy, dokonca vyšetrovali zamestnancov vo firmách, no v roku 1988 vydali federálny zákaz jeho používania okrem vedeckej alebo klinickej sféry. Výsledky objektivizujú emocionalitu človeka, nie jeho myslenie. Nemôžu ukazovať, či klamete, alebo hovoríte pravdu. To potvrdzujú výsledky mojej štyridsaťročnej práce."

Čím vás spomínaný výskum tak pripútal?

"Je ukazovateľom vlastností nervového systému, sily ľudských emócií a ich odlišností. To je fantastické. Okrem toho, výskum nemá konca, vždy máte priestor pochybovať, neveriť tomu, čo ste dosiahli. Našťastie som mal výborných oponentov a podporovateľov, okrem spomínaných ešte profesorov Zikmunda, Radila či Cigáneka - ten potom založil neurologickú kliniku na bratislavských Kramároch. Preto sa mi nakoniec podarilo v rámci ústavu akadémie založiť psychofyziologické oddelenie. Tam sa začali skúmať nielen zmeny kožného odporu, ale aj ďalšie ukazovatele: dýchanie, tep, krvný tlak či mozgovú aktivitu. Výsledky objektivizovali stav emocionality a pre vedu boli veľmi významné."

Skryť Vypnúť reklamu

Ako ste ich využili?

"Napríklad pri pacientoch s infarktom myokardu, poruchami metabolizmu a pri ďalších diagnózach. A tiež pri nepočujúcich deťoch v súvislosti s objektívnou audiometriou. Zaoberal som sa nimi dvadsať rokov. Aj mi veľmi prirástli k srdcu."

Prečo?

"Má s tým do činenia moja prvá kniha Bioelektrická reaktivita kože. Vtedajší riaditeľ školy pre sluchovo postihnutých v Bratislave Gejza Slaninka mi jedného dňa v roku 1966 zatelefonoval, že sa v nej dočítal o výskume elektrokožného javu, ktorý sa používa aj pri vyšetrovaní sluchu. Oslovil ma, či by som nemohol niečo urobiť pre deti v jeho škole. Tak sa začala naša dlhoročná spolupráca. Chodil som za deťmi dvakrát do týždňa vyše dvadsať rokov a robil výskumy. Využíval som takzvanú audiometrickú metódu, ktorú sme s kolegom Valterom vymysleli. Je aj patentovaná."

Skryť Vypnúť reklamu

Môžete ju priblížiť?

"Vyšetrovanie bolo ako hra. Dieťa si sadlo k zariadeniu a dostalo slúchadlá, do ktorých sa púšťal zvuk. Zaznel o sekundu skôr, než sa rozsvietilo svetielko, ktoré signalizovalo, že zo zásobníka vypadne pingpongová loptička, ktorú treba chytiť a vložiť späť. Dieťa loptičku chytalo na základe svetla a zvuk si neuvedomovalo. Po čase sme svetlo vypli a jediným signálom ostal zvuk. Ak dieťa loptičku aj tak chytilo, znamenalo to, že zvuk registruje, teda niečo počuje. Je to princíp podmieňovania."

Prekvapili vás výsledky?

"Žiaľ, zistil som, že vyše 90 percent sluchovo postihnutých detí v tejto škole vôbec nepočuje. A overil som si obrovské nedostatky výučby nepočujúcich. Deti sa síce učili krvopotne rozprávať a medzi sebou posunkovali, oficiálne sa však posunková reč nepoužívala. Škrelo ma to násilenstvo."

Skryť Vypnúť reklamu

Mali ste pocit, že vaša práca je zbytočná?

"Moja ani tak nie, ako práca učiteľov, ktorí silou-mocou chceli nepočujúce dieťa naučiť rozprávať. Bolo to hrozné poznanie. V školstve stále fungovala dohoda z roku 1880, keď sa v Miláne zišli počujúci učitelia nepočujúcich detí z celého sveta a dohodli sa, že posunková reč musí zmiznúť zo škôl pre nepočujúcich. Pretože tvoria menšinu a tá sa musí prispôsobiť počujúcej väčšine."

Ale dnes sa už takáto násilná metóda neuznáva, nie?

"Už sa síce rozlišuje medzi nepočujúcimi a nedoslýchavými deťmi, no keď sa hovorí o ich integrácii do normálnych škôl, často sa zabúda, že je to možné len u tých, ktoré nejaké zvyšky sluchu majú. Pri nepočujúcich to nejde; pri obrovskej drine s použitím daktylných znakov sa síce môžu naučiť nejako rozprávať, ale za akú cenu? Stratia tým v detstve kopu času a aj tak sa počujúcim nevyrovnajú. Veď človek žije teraz, potrebuje plnohodnotne komunikovať v tejto chvíli. Preložil som o tom mnoho článkov do Gongu (slovenský časopis pre nepočujúcich, pozn. autora). Nakoniec, iba vďaka tomu som sa o posunkovej reči dozvedel viac."

Skryť Vypnúť reklamu

Pripravili ste zákon o posunkovej reči. Je vôbec dobrý, keď je s nepočujúcimi stále problém?

"Jasne hovorí, že nepočujúci majú svoju identitu, históriu, kultúru a jazyk. Ale problémom je pripravovaný nový školský zákon. V ňom by malo jednoznačne stáť, že posunková reč je materinským, prvotným jazykom nepočujúcich. Z toho treba vychádzať."

A nevychádza sa?

"Zákon o posunkovej reči sa nesprávne intrerpretuje. Tá sa stále považuje len za pomocný prostriedok pri budovaní normálnej, orálnej reči. A zaraďovanie sluchovo postihnutých detí do špeciálnych škôl niektorí kompetentní považujú za diskrimináciu. Vždy záleží na tom, aký je učiteľ, riaditeľ, škola."

Dá sa dnes hluchota spoľahlivo diagnostikovať?

Skryť Vypnúť reklamu

"Je to smutné, ale nedá, napriek vyspelým technológiám. Niektoré vyšetrovania fungujú skôr ako dobrý biznis. Z toho potom vyplýva komplikované aplikovanie načúvacieho aparátu. Alebo kochleárneho implantátu. To je najnovší hit. Kus stojí milión korún. Toto miniatúrne zariadenie sa implantuje do sluchového orgánu a dodáva zvukovú informáciu. Ale pozor, nie je to načúvací aparát. Zvuk sa cezeň transformuje do elektrických signálov a aplikuje sa do sluchového nervu. Musí však byť predpoklad, že nerv nie je totálne poškodený. Preto mám proti tomuto produktu výhrady."

Neuznávate ho?

"Je to dobrá vec pre dospelého, ktorý nie je hluchý od narodenia. Lenže snaha dávať ho čoraz menším deťom nie je správna. Zvuková informácia, ktorú implantát poskytuje, je deformovaná a človek si ju musí spájať so zdrojom zvuku. To je zdĺhavý a zložitý proces. Malé dieťa pri jeho aplikácii stráca aj zvyšky sluchu, ak nejaké má. Nehovorím to ja, ale renomovaní vedci vo svete."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prípady na Orave

Na Orave sa celoplošne testuje, aby sa zistilo koľko nezistených prípadov sa tam aktuálne nachádza.

Testovanie poslancov.
Mimoriadne Dobré ráno

Mimoriadny podcast: Môžem ísť od soboty na prechádzku?

Ako sa sprísňujú na Slovensku pravidlá.

Ilustračné foto
Nový český minister zdravotníctva Roman Prymula.

Neprehliadnite tiež

Prinútiť pandy k páreniu v zajatí je ťažké.
Podcast Tech_FM

NASA sa dotkla asteroidu, odobrala vzorky

Čo nové sa udialo vo vede.

Podcast Pravidelná dávka

Čo nám priniesli antibiotiká a ako ich nahradíme?

O minulosti, súčasnosti a budúcnosti antibiotík.

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  2. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  4. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Úprava osobného motorového vozidla
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 523
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 633
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 227
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 040
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 999
  6. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 10 613
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 150
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje 9 776
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 512
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 421