Na rozdiel od predchádzajúcich výskumov Kutner a Olsonová nevyužívali laboratórne podmienky, v ktorých by testovali vplyv rôznych aspektov počítačových hier na vznik detskej agresivity. S deťmi sa o ich herných návykoch rozprávali.
„Znie to bizarne, ale toto sa doteraz pri podobných výskumoch robilo len málokedy,“ povedal Kutner.
Svoje zistenia vedci publikovali v článku Prekvapujúca pravda o násilných počítačových hrách a čo môžu robiť rodičia.
Násilie majú rady aj dievčatá
Štúdia ukázala, že hranie hier je medzi školákmi skoro univerzálnou aktivitou a má silný sociálny aspekt. Vedcov prekvapil vysoký počet dievčat, ktoré spolu s chlapcami hrajú násilné počítačové hry.
Akčná séria Grand Theft Auto bola napríklad medzi dievčatami druhá najpopulárnejšia, tesne za hrou The Sims, počítačovej obdobe domčekov pre bábiky.
Vzťah medzi násilím a hrami existuje
„V skutočnosti neexistujú žiadne fakty, ktoré by dokazovali, že videohry spôsobujú násilie,“ povedal Kutner o výsledkoch svojej štúdie. „Stále len menšina detí, ktoré hrajú násilné videohry, sa potom zúčastňuje bitiek. Ak chcete dobrý opis trinásťročných detí, ktoré hrajú násilné hry, potom sú to hráči vo vašom dorasteneckom futbalovom tíme,“ povedala Olsonová.
Napriek tomu štúdia odhalila istý vzťah medzi násilím a videohrami. Kým do detskej bitky sa za posledný rok zapojilo 51 percent chlapcov, ktorí hrajú hry zakázané pre mládež do 17 rokov, v skupine, ktorá takéto hry nehrávala, to bolo sedemnásť percent. Medzi dievčatami sa posledný rok bilo 40 percent tých, ktoré hrali zakázané násilné hry, no len 14 percent, ktoré takéto hry nehrali.
Štatistika však podľa vedcov ukazuje len vzťah korelácie, nie kauzality – preto záver môže znieť napríklad aj tak, že deti, ktoré majú blízko k bitkárstvu, rady hrajú násilné hry.
Videohry, súčasť kultúry
Výskumníci sa v štúdii pokúsili umiestniť videohry do širšieho kontextu súčasnej popkultúry. Hlasy rodičov proti videohrám podľa nich vo veľkom pripomínajú reakcie verejnosti v čase, keď sa medzi mládežou rozmohlo sledovanie televízie alebo čítanie komiksov.
„Ak máte napríklad dievča, ktoré hrá pätnásť hodín násilné videohry, potom by som sa oň obával, je to veľmi netypické,“ hovorí Kutner.
„Pre chlapcov to však vôbec nie je znakom nebezpečnosti, pre ich generáciu sú videohry znakom sociálnej životaschopnosti,“ dodáva.
