ch.
Ošúchané papierové vizitky buď stratíme, alebo ich máme vo vrecku saka pre prípad, že by v reštaurácii bolo treba podložiť stôl. Čo iné s nimi? Pokiaľ si s niekým chceme vymeniť kontaktné údaje prakticky, vzájomne sa prezvoníme alebo si pošleme vizitku elektronicky.
Isteže, formálne sa vizitky stále tlačia a rozdávajú. Patrí to k manažérskemu rituálu, aj keď praktický význam to už stratilo. Vizitky, pochopiteľne, vždy plnili množstvo iných funkcií. Predovšetkým sú tie malé papieriky viditeľným výčnelkom nášho ega.
Ich „vynášanie“ – či už medzi priateľmi v krčme, alebo pred obchodným rokovaním – pripomína zvláštnu kartovú hru. Triumfuje ten, kto pracuje v renomovanejšej firme alebo má lepšie znejúci titul. Ale zdá sa mi, že pchať niekomu potlačený kúsok papiera je v poslednej dobe čím ďalej tým viac nemoderné až vtieravé.
Jedinou šancou vizitiek je, že si nájdu nový zmysel existencie. Videl som fotografie vizitiek, ktoré slúžia zároveň ako otvárač na fľaše či pamäťová karta.
Jedna chorvátska marketingová firma má vizitku vytlačenú na škatuľke s liekmi proti bolesti hlavy. To asi keby ich rady spôsobili zákazníkom problémy. No a Kevin Mitnick má vizitku kovovú, z ktorej sa dá odlomiť pakľúč. Alebo návod, že slávneho hackera a teraz úspešného konzultanta možno navštíviť aj vtedy, keď nie je doma.
