Hneď po začutí prvého pípnutia sovietskej kozmickej sondy Sputnik v októbri 1957 si začali americkí vedci búchať hlavy o pracovné stoly. Nebol to len signál, že Sovietom sa podarilo vypustiť do vesmíru prvú sondu, ale pripomenutie toho, že sa to nepodarilo Američanom.
Vznikla aj vďaka ZSSR
Vtedajší prezident Dwight Eisenhower zareagoval rýchlo. Tri mesiace po Sputniku dal zelenú vzniku americkej Agentúry pre pokrokové výskumné projekty (ARPA). V priebehu svojej existencie zmenila názov na DARPA (Agentúra pre obranné pokrokové výskumné projekty). Jej zamestnanci sa zodpovedajú priamo vedeniu ministerstva obrany.
Misiou inštitúcie sa stalo predchádzať technologickým prekvapeniam, akým bolo vypustenie sondy Sputnik. Neskôr k nej pribudlo aj vytváranie technologických prekvapení pre „nepriateľov Spojených štátov,“ píše sa na jej internetovej stránke.
Mýlime sa, a je to tak dobre
Za posledných 50 rokov prišla agentúra s mnohými úspešnými projektmi. Všetky boli pôvodne určené na armádne účely. Medzi nimi aj predchodca internetu, jazykový tlmočník či bioelektronické protézy rúk a nôh.
Okrem vydarených technologických hračiek prišla agentúra aj s totálnymi prepadákmi. DARPA ich však s radosťou financuje. Tony Tether, súčasný riaditeľ DARPA tvrdí, že práve „voľnosť spraviť chybu“ umožňuje jeho zamestnancom prichádzať s novými a revolučnými technológiami.
„Skutočne sa zmýlite, len ak si neuvedomíte, čo sa pokazilo a ak prestanete s pokusmi. Musíte skúšať znova a znova a znova,“ povedal podľa britského časopisu New Scientist Tether minulý rok trom tisíckam záujemcom o zamestnanie.
Práca pre vyvolených
DARPA zamestnáva asi 240 ľudí, z toho je asi 140 technikov. Pre niekoho je životným snom pracovať pre Microsoft, pre amerických vedcov je snom zúčastniť sa aspoň na jednom projekte pre DARPA. Ich personálny riaditeľ si teda má z čoho vyberať.
Inštitúcia nemá žiadne vlastné laboratóriá. Väčšina jej výskumu prebieha na univerzitách alebo na iných technologických pracoviskách. DARPA výskum technológií na týchto miestach financuje. Jej ročný rozpočet je 3,2 miliardy amerických dolárov. Technickí pracovníci podpisujú zmluvy len na 4 – 6 rokov.
Väčšinu zamestnancov menia často preto, aby si ako firma zachovali čerstvé a nové myslenie.
Vynálezy organizácie DARPA
Predchodca internetu
Kto presne vynašiel internet, je predmetom sporov. Určite by sa to však nestalo bez siete Arpanet. Myšlienka bola vytvoriť samoliečivý komunikačný systém, ktorý by bol schopný fungovať, aj keby boli niektoré jeho časti zničené. Amerika si takto chcela v prípade útoku udržať kontrolu nad svojimi zbraňami. Arpanet bol zároveň prvou sieťou, ktorá prenášala dáta po menších častiach a nie nepretržitým tokom. Vtedy sa písali 60. roky. Prvý e-mail v tejto sieti bol odoslaný v roku 1971. Internetový pravek nám doteraz pripomínajú webové stránky s koncovkou .arpa.
Lokalizácia satelitom
Myšlienka, že by nám mohli satelity hovoriť, kde na zemi sa nachádzame, je rovnako stará ako DARPA. Vďaka piatim DARPA satelitom s názvom Transit (na snímke) už v roku 1960 vedeli lode amerického námorníctva určiť raz za hodinu svoju polohu s presnosťou na 200 metrov. Po zostrelení lietadla kórejských aeroliniek v roku 1983 prezident Ronald Reagan vyhlásil, že technológiu sprístupní aj na civilné účely. Doteraz je GPS najrozšírenejším spôsobom určenia polohy. O zopár rokov mu vyrastie hneď niekoľko konkurentov, napríklad európsky projekt Galileo alebo čínsky Compass.
Jadro mobilov
Gáliumarzenid je jeden z najmenej známych úspešných vynálezov pochádzajúcich zo strediska DARPA. Materiál nájdeme v čipoch mnohých bezdrôtových komunikačných zariadení od mobilných telefónov po satelity, nachádza sa však aj v niektorých radaroch, ledkách alebo laseroch. DARPA na vývine tohto materiálu začala pracovať v osemdesiatych rokoch, jeho dopad na zdravie však nikdy poriadne netestovali. Arzén, jedna z jeho dvoch zložiek, sa považuje za jedovatú a karcinogénnu látku. Na druhej strane je jeho kryštalická forma veľmi stabilná.
Neviditeľné lietadlá
Čo nevidí radar, to neexistuje? DARPA dlhé roky pracovala na technológii neviditeľného lietadla, projekt nazvala Stealth. Cieľom bolo vytvoriť zariadenie čo najmenej viditeľné (ideálne neviditeľné) radarom a ďalšími sledovacími metódami. Prvý prototyp takéhoto lietadla vznikol v sedemdesiatych rokoch a stal sa predchodcom bombardéra F-117 Nighthawk stealth fighter (na snímke), ktorý americké letectvo používa dodnes. Vďaka svojej neviditeľnosti má bombardér viac času pripraviť sa na útok a väčšiu šancu na bezpečný dolet na základňu.
(zh) Zdroj: New Scientist
Vynálezy, ktoré sa neujali
Hafniové bomby – DARPA investovala v deväťdesiatych rokoch do vedecky pochybného projektu hafniových bômb sedem miliónov dolárov. Chceli vytvoriť bombu, ktorá by mala vlastnosti atómovej bomby, ale nezanechala by žiadne ožiarenie. Zatiaľ neexistuje žiaden dôkaz, že by sa drahý kov hafnium takto dokázal správať.
Mechanický slon – vízia Hannibala na slonovi bijúceho rímske jednotky nedala americkým vedcom spávať. Ich vojaci bojovali v tom čase vo Vietname a oni si predstavovali, ako by im prístroj v tvare slona mohol pomôcť pri brodení sa džungľou. Projekt však svojou trápnosťou vraj tak zhrozil vtedajšieho šéfa DARPA, že ho okamžite zmietol zo stola so želaním, že o ňom nikto nikdy nebude počuť.
Telepatickí špióni – Američania sa dopočuli, že Sovieti robia výskumy v oblasti telepatie a špionáže. V sedemdesiatych rokoch investovala DARPA milióny do ľudí, ktorí tvrdili, že dokážu čítať myšlienky. Chceli vedieť, či to dokážu robiť aj na diaľku a na špionážne účely. Projekt nebol úspešný.
Mapa budúcnosti – program mal štatisticky vypočítavať a geograficky určovať možné ciele teroristov. Americkí politici projekt stopli dva roky po útokoch z 11. septembra.
(zh) Zdroj: New Scientist
