tuálne komunikačné kanály.
Čím viac postupuje miera internetizácie spoločnosti, tým viac sa marketéri zaujímajú o to, ako internet využiť na šírenie posolstiev o svojich značkách. Svojím zmýšľaním, ukotveným hlboko v minulom storočí, sa usilujú mať pod kontrolou všetky, teda aj virtuálne komunikačné kanály.
Ich zámerom je zasiahnuť čo najširšie publikum spotrebiteľov. Preto na internet nastražujú pasce v podobe mnohých foriem bannerovej reklamy, širia virálne videá, vytvárajú microsity... Nedochádza im, že čím viac blikajúcich a rolujúcich bannerov na webovú stránku umiestnia, tým väčšiu nevôľu u používateľov internetu vyvolajú.
Web 2.0 nie je bublina
V súčasnosti sa veľa hovorí o Web 2.0. Mnohí si myslia, že je to bublina, ktorá spľasne rovnako rýchlo ako „dot.com bublina“ zo začiatku tisícročia. Nejde o názov, faktom je, že internet sa vyvíja, mení sa.
Dnes už nie je ani tak o obsahu, ale skôr o komunite, konverzácii, spolupráci a o spoluvytváraní. Je to svet, v ktorom marketingové pojmy ako „posolstvo“, „riadenie“, „komunikačné kanály“ či „cieľové skupiny“ nemajú už prakticky žiadne miesto.
Lenže viacerí marketéri žijú v zajatí mýtov, ktoré im bránia naplno využiť potenciál internetu druhej, tretej, x-tej generácie. O aké mýty ide, pokúsila sa zistiť agentúra Proximity, ktorá uskutočnila online prieskum v 19 krajinách sveta. Súčasťou rozsiahleho projektu boli tiež hĺbkové rozhovory s bloggermi, online hráčmi a „virtalistami“, doplnené o etnografické pozorovania a semiotické analýzy identít ich zástupcov vo virtuálnom svete - avatarov.
Všetko je inak
Prieskum odhalil týchto šesť základných mýtov o internete:
1. Internet používajú len samí fanatici a úchyláci.
2. Nadovšetko je jasné, čo je realita a čo je fikcia.
3. Každý rozmýšľa a správa sa úplne inak.
4. Vládne tam anarchia a bezprávie.
5. Je to samé porno.
6. „Zblbne ťa to“.
Veru tak, ani jeden mýtus nie je pravdivý.
Neveríte? Tak, schválne, ktorý mýtus? Napríklad číslo 2: je vždy zrejmé, čo je skutočné, reálne a čo už nie je. V poriadku: čoraz viac žijeme v „medzisvete“ - na zastávke autobusu, na letisku, v nákupno–zábavnom centre, v kaviarni – na miestach, kde nezostávame natrvalo. Online komunity určitým spôsobom odzrkadľujú tento spôsob života: krátke konverzácie, povrchné medziľudské vzťahy budované na ustavičnom premiestňovaní sa. Mnoho blízkych ľudí napríklad nemôže byť spolu, no vďaka internetu a technológiám ako Skype či ICQ sú aj napriek tomu stále spolu. Alebo chcete povedať, že ich virtuálne partnerstvo nie je reálne?
Isteže, online život sám o sebe nedokáže nič „urobiť“, ale dokáže ovplyvniť každodenný život ľudí.
Autor: Marian Timoracký, marketingový poradca, United Consultants
