BRATISLAVA. Prvú vyklonovanú kobylu Prometeu z haflingerského plemena za päť rokov jej života nestretli nijaké vážnejšie zdravotné ťažkosti. Bádatelia napokon pristúpili ku konečnej skúške jej biologickej normálnosti. Môže sa Prometea riadne rozmnožovať? Skúška dopadla úspešne. Po jedinej inseminácii semenom haflingerského žrebca Abendfursta sa v cremonskom laboratóriu 17. marca 2008 narodil žrebček Pegaso. On i jeho matka sa tešia najlepšiemu zdraviu.
Aj Pegasovi patrí primát - je to prvý potomok vyklonovaného koňovitého tvora (okrem prvého koňa, Prometey, iné dva vedecké tímy vyklonovali mula a somára). Žrebček Pegaso svojou existenciou a skvelou kondíciou predkladá ďalší rukolapný dôkaz, že vyklonované zvieratá môžu normálne rásť a rozmnožovať sa, pričom potomstvo môže byť zdravé.
V kontexte chovu koní má klonovanie dvojaký praktický význam.
Po prvé, mnohé žrebce sa v mladosti kastrujú a neskôr cvičia pre rovinové či prekážkové dostihy. Nejeden z týchto valachov sa stane šampiónom. To sa však vopred odhaduje ťažko. Vďaka klonovaniu nie sú ich gény chovateľsky stratené. Klonovanie tu prechádza do akejsi formy asistovanej reprodukcie. Dostihové pravidlá síce klonom neumožňujú pretekať, no ich bežným spôsobom počaté potomstvo je už v inej pozícii.
Po druhé, rozmnožovanie rôznych druhov a rás divých koní na chránených či iných prírodných územiach neraz naráža na prekážky. Viacerým týmto zvieratám hrozí vymretie. Klonovanie ich môže zachrániť a na potrebný čas stabilizovať situáciu, kým ich zasa nebude toľko, aby sa už ďalej rozmnožovali normálne.
Oznámil to tím Cesarea Galliho z laboratória reprodukčnej technológie hospodárskych zvierat Talianskeho experimentálneho ústavu Lazzara Spallanzaniho v Cremone a Bolonskej univerzity. Práve títo vedci stáli pred piatimi rokmi pri zrode Prometey.
(urb)
Zdroj: komuniké LTR-CIZ z 29. apríla 2008.
