sť.
BRATISLAVA. Matematik a ekonóm, profesor Robert Aumann získal v roku 2005 Nobelovu cenu za ekonómiu (spolu s Thomasom Schellingom). Jeho prínos spočíval vo vypracovaní teórie konfliktov.
Von Neumann a Morgenstern
Aumann vychádzal z klasikov teórie hier, teda z prác legendárneho Johna von Neumanna, ale najmä Oskara Morgensterna, lenže v ich podaní išlo o dosť nepraktickú disciplínu. Predpokladali, že účastníci hry alebo konfliktu sa stretnú iba raz. Aumann, naopak, videl, že účastníci konfliktu často musia žiť vedľa seba a že ich "hra" má opakovaný charakter. Ide teda o praktický problém, ktorý treba riešiť. Pričom jedna z hlavných otázok znie: prečo niektorí ľudia alebo skupiny ľudí (národy či organizácie) vedia spolupracovať a mať z toho prospech? A prečo iní ľudia a iné skupiny sústavne podliehajú konfliktom, ktoré ich ničia? Aké zákonitosti sa uplatňujú v "hre" medzi niekoľkými hráčmi, z ktorých každý chce získať čo najviac?
Matematicky možno dokázať, že ak ani jeden hráč nemôže dosihnuť výhodu, výsledkom je rovnováha, teda spolupráca. A je v podstate jedno, o aký druh spolupráce ide. Čo je však podstatné - musí sa opakovať. Takže "hráči" sa nakoniec veľmi dobre spoznajú. Preto je niekedy lepšie vzdať sa okamžitej výhody a radšej si udržať to, čomu sa hovorí dobrá reputácia. Na súpera to môže zapôsobiť lepšie než snaha o krátkodobý zisk.
Hitler nebol chorý
Profesor Aumann, ktorý nedávno navštívil Bratislavu a predniesol prednášku na Ekonomickej univerzite, je pôvodným povolaním matematik. Aby sa však mohli pri riešení konfliktov uplatniť matematické princípy, nemožno vojnu považovať za iracionálnu. Na iracionálne problémy sú čísla krátke, asi tak ako na ruletu.
Predstava vojny sa však vo vedomí ľudí široko spája skôr s ruletou a emóciami než s rozumným uvažovaním; trebárs Hitler sa všeobecne považuje za psychicky chorého človeka. Podľa Aumanna to tak nie je. Hitler rozmýšľal racionálne a ustupovanie pred ním malo za následok iba jediný výsledok: vojnu. A Hitler ju chcel vyhrať úplne racionálnymi spôsobmi.
Takže ak nechcete vojnu, musíte o nej nielen rozmýšľať, ale aj sa na ňu sústavne pripravovať. Ak vás niekto znenazdajky udrie päsťou do tváre, je racionálne mu úder vrátiť. Možno si už nabudúce dá pozor.
Určite stojí za pozornosť, že toto hovorí človek, ktorý sa narodil v roku 1930 vo Frankfurte nad Mohanom a v roku 1938 musel s celou rodinou emigrovať do USA. Hovorí to nielen na základe svojich životných skúseností, ale najmä s odkazom na matematickú teóriu hier.
Stále aktuálne
Aumann tvrdí, že ak vojny naozaj nepramenia z náhodných, ale z uvážených rozhodnutí, môžeme sa aspoň pokúsiť im predchádzať. To znie, samozrejme, logicky. Koniec koncov jeho ocenený kolega Thomas Schelling vyvíjal svoju teóriu konfliktu v päťdesiatych rokoch, aby našiel najlepšiu stratégiu USA v studenej vojne. Ako vidno, úspešne, a sotva možno povedať, že už nie je aktuálna. Veď teroristi nie sú duševne chorí ľudia ani chudáci, ktorých nátlak Západu dohnal k zúfalstvu. Treba im čeliť ako normálne rozmýšľajúcim ľuďom, ktorí svoje akcie pripravujú úplne racionálne. Zlý odhad v tomto prípade môže viesť ku katastrofe.
