povedzme kravského, odkiaľ sa predtým naopak DNA vyberie. Keď v ňom začne rásť, vzniknutý zárodok bude mať z 99,9 percent ľudskú DNA. Vyrieši sa tak jeden z veľkých problémov liečebného klonovania, akým je nedostatok ľudských (teda ženských) vajíčok na experimenty. Potýkal sa s ním aj dnes nechválne známy Juhokórejčan Woo Suk Hwang, ktorý napriek vyhláseniam o dobrovoľnom darcovstve vajíčka od žien kupoval.
Cieľom výskumu, ktorý mnohí nazývajú kontroverzným, je pomáhať chorým s najrôznejšími chorobami, počnúc obávaným Alzheimerom cez Parkinsona až k cukrovke. V prvej fáze aspoň tak, že vznike použiteľný model na jej výskum, pripravený práve z cybridov. V ďalšej fáze napríklad prípravou nových liekov. Rozhodne nehrozí zneužitie povedzme pri "výrobe" nejakých príšer, ako si to, samozrejme, okamžite vyfabulovala ľudová tvorivosť. Napokon, zákon prikazuje po 14 dňoch rastúci zárodok zničiť. Medzitým je dosť času na využitie potenciálu kmeňových buniek, ktoré takto vzniknú.
Z pohľadu žien, ale aj mnohých chorých ide o pozoruhodný čin. Netreba však zabúdať, že výsledky zákonodarného opatrenia, ktorým Británia povtrdila svoje európske prvenstvo vo vede, neprídu zajtra - bude treba ešte veľa práce, a vlastne ani nevedno, ako sa skončí. No dobrá správa je, že dva tímy v Británii na tomto výskume už pracujú a majú teda značný náskok. Jedným z nich je tím na londýnskej King's College, vedený Stephanom Mingerom. Druhý, z Univerzity v Newcastli na čele s Lyle Armstrongom, už pred mesiacom akosi v tichosti oznámil úspešné spojenie ľudskej a zvieracej (kravskej) bunky. Dostal na výskum predbežné povolenie, ktoré by stratilo platnosť v prípade, ak by britský parlmanet podľahol nátlaku tých, ktorí sa obávajú možných dôsledkov a ktorí nazývajú tento výskum Frankeinsteinovským. Také sú riziká vedeckej práce, ktorá prekračuje hranice poznaného.
Našťastie, britskí poslanci nepodľahli. Ich slovenskí kolegovia možno majú o čom rozmýšľať. Lenže to by asi museli prekročiť svoj tieň.
