Po desiatej hodine večer vtrhol William Cotter s opaskom plným munície do bytu svojej manželky Dorothy, ktorú od chrbta zastrelil brokovnicou s odpílenou hlavňou. Potom sa zastrelil sám. Len päť dní predtým mu súd zakázal približovať sa k svojej žene za to, že ju už roky opitý bíjal. Dorothy dostala na svoju ochranu núdzové tlačidlo prepojené na policajnú stanicu; žiaľ, nepomohlo jej. Písal sa rok 2002.
O šesť rokov neskôr technológia elektronického sledovania mení spôsob, akým úrady monitorujú recidivistov. Jej zástancovia tvrdia, že táto technológia by Dorothy zachránila život. Kritici technológie sa boja ďalších zásahov do občianskych slobôd a varujú pred klamlivým pocitom bezpečia.
GPS: od áut ku zločincom
Základným stavebným prvkom sledovania pohybu podozrivých je technológia, ktorú verejnosť pozná ako navigačnú pomôcku na ceste: GPS.
Štát Massachusetts bol jeden z prvých, ktorý zaviedol elektronické sledovanie v roku 2006. Dnes má okolo 700 ľudí na ruke náramok, ktorý vyšle úradom signál, ak jeho nositeľ zájde do oblastí, ktoré má zakázané. Legislatíva štátu, ktorá umožňuje sudcom uložiť monitorovanie osoby ako súčasť príkazu na obmedzenie pohybu, sa stala vzorom pre ostatné americké štáty.
Oklahomský senát jednomyseľne odsúhlasil použitie GPS monitoringu na ochranu obetí domáceho násilia a podobný zákon prešiel aj v štáte Illinois.
Technológia šetrí peniaze
Paul Lucci, zástupca komisára massachusettskej monitorovacej služby, tvrdí, že hlavným dôvodom záujmu o elektronické sledovanie osôb je úspora peňazí. Ukazuje na mapu štátu, na ktorej je zaznačená poloha sledovaných osôb. „Títo ľudia by normálne boli vo väzení, ale ročné náklady na ich uväznenie by boli 30- až 40-tisíc dolárov za rok. GPS stojí 3400 dolárov ročne,“ hovorí Lucci. „Myslím si, že je to tak lepšie pre obe strany. Je to zariadenie na ochranu verejnosti. Hoci nedokážeme zaručiť nikomu bezpečnosť, je to aspoň vyšší stupeň kontroly odsúdeného. Pre právneho zástupcu je to zase náhrada za väzenie.“
Rieši preplnené žaláre
GPS je pre americké úrady alternatívou k preplneným väzniciam krajiny s najvyšším počtom väznených. Podľa údajov výskumnej a advokátskej skupiny Sentencing Project počet trestancov od roku 1970 narástol osemnásobne a 2,2 milióna amerických väzňov predstavuje takmer štvrtinu všetkých trestaných na svete.
V Pitt County, vidieckom okrese štátu Severná Karolína so 139-tisícmi obyvateľmi, zaviedli pre plné väzenia elektronické sledovanie koncom roka 2005. Obvinených násilníkov namiesto vyšetrovacej väzby vybavili GPS zariadením. Túto prax si osvojili štyri ďalšie okresy.
Prvé úspechy
Miera recidívy domáceho násilia klesla v Pitt County z 36 percent v roku 2004 na tohoročných 14 percent, uviedol seržant John Guard z oddelenia proti domácemu násiliu. Dodáva však, že akonáhle násilníkom zložia GPS náramok, miera recidívy stúpne späť na pôvodné hodnoty okolo 40 percent.
„Môže to pomôcť krátkodobo pred súdnym procesom. Po ňom to už nepomáha. To znamená, že musíme bezpečnosti obetí zaistiť aj iným spôsobom,“ hovorí Guard.
Obavy o bezpečnosť
V Severnej Karolíne o tom, kto bude nosiť monitorovacie náramky, rozhoduje skôr polícia ako súd. Aj v ďalších oblastiach narastajú z použitia GPS na sledovanie osôb obavy.
„Rozhodnutia o tom, kedy použiť náramok, by mali robiť nezávislí predstavitelia súdu, nie príslušníci polície. Ich práca je vyšetrovať, nie súdiť,“ hovorí Barry Steinhardt, šéf technologického programu Amerického zväzu za občianske slobody. „Samozrejme, že treba chrániť obete domáceho násilia, ale nie bez spravodlivého procesu,“ hovorí.
Niekto sa dostane do zóny, v ktorej nemá byť – dokážeme sa tam dostať a predísť násilnostiam? Neviem to povedať naisto. Ale je to o jedno opatrenie navyše.
Barry Bryant,
zástupca riaditeľa guvernérovho úradu pre kriminalitu v Severnej Karolíne
Autor: trn
