Slovensko doteraz nepatrilo medzi informačno-technologické veľmoci ani krajiny, ktoré vyvíjajú viditeľné úsilie v boji proti hrozbám hackerských útokov. Od augusta sa to zmení. Slovensko sa ako jedna zo siedmich krajín NATO zapojí do projektu, ktorý má odštartovať medzinárodnú spoluprácu v boji proti kyberterorizmu.
Medzinárodné výskumné centrum na podporu boja proti hackerom vznikne v estónskom Talline, pracovať v ňom bude tridsať špecialistov na informačnú bezpečnosť zo Slovenska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Nemecka, Talianska a Španielska.
„Je to spoločná snaha spojiť tých najväčších odborníkov v oblasti internetovej bezpečnosti,“ povedal americký generál James Mattis, veliteľ NATO pre modernizáciu armádnych síl aliancie. „Pre Slovenskú republiku sa otvára možnosť dosiahnuť požadovanú úroveň informačnej bezpečnosti a postaviť sa potenciálnym hrozbám elektronického boja na odpor,“ povedal pre SME Milan Vanga, hovorca Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Úlohou centra bude prispieť k zvýšeniu kybernetickej bezpečnosti a posilneniu boja proti kybernetickým hrozbám. Do projektu sa ako pozorovateľská krajina zapojí aj USA.
Slovensko vyšle vedca
Podľa memoranda o porozumení, ktoré minulý týždeň v Bruseli podpísali ministri zúčastnených krajín, má Slovensko do centra vyslať jedného vedca. Pôjde o zamestnanca strediska riadenia a prevádzky komunikačných a informačných systémov, ktoré pracuje v Trenčíne pod správou ministerstva obrany. Jeho výber podľa Vangu ešte neprebehol. „Výber sa uskutoční na jeseň 2008,“ povedal.
Môžeme byť nápomocní
Účasť Slovenska na tomto projekte je prekvapujúca, doteraz sme totiž nepatrili ku krajinám, ktoré by sa hackerskými útokmi v širšom kontexte zaoberali. „Treba oceniť, že v tomto prípade Slovensko nečakalo, až sa do práce centra zapoja všetky štáty NATO a prejavilo istú iniciatívu,“ myslí si Jozef Vyskoč, odborník na bezpečnosť informačných systémov. Podľa Vyskoča aj krajina ako Slovensko má možnosť významne prispieť do globálneho projektu, akým je kybercentrum. „Prispieť sa dá rôznymi spôsobmi, nielen zaujímavými údajmi o hackerských útokoch - prínosom predsa môže byť aj svieži, netradičný pohľad na zhromaždené údaje, kritické zhodnotenie nápadov kolegov a tak podobne,“ povedal pre SME.
„Pravda, to už potom bude závisieť od personálneho obsadenia slovenského zastúpenia,“ dodal.
Podnietilo vznik Rusko?
Vznik centra venujúceho sa medzinárodnej spolupráci v oblasti boja proti hackerom v Estónsku odôvodňujú aj vlaňajšie hackerské útoky na vládne systémy, ku ktorým došlo v krajine po nezhodách Estónska s Ruskom pre premiestnenie sovietskeho vojnového pamätníka z centra hlavného mesta Estónska Tallinu.
Mnohí Estónci sú presvedčení, že za útokmi hackerov stál Kremeľ, no Moskva všetky obvinenia odmietla.
Keď kyberteroristi zasiahnu, už nie je veľa času na diskusiu. Musíte byť pripravení. Práve na prevenciu sa chce sústrediť šéf kybercentra pod hlavičkou NATO, estónsky major RAUL RIKK.
Prečo bude mať aliancia antikybercentrum v Estónsku?
„Je to estónska iniciatíva už z roku 2004. Ako národ sme veľmi zainteresovaní v otázkach kyberpriestoru i kyberterorizmu.“
Ako bude vaše antikybercentrum fungovať?
„Pôjde o výskumné a tréningové stredisko, ktoré má vytvoriť nové kapacity v boji proti kyberterorizmu. Vyvíjame metodológiu, ako chrániť infraštruktúru, chce pracovať na novom legálnom systéme a vzdelávacích programoch.“
Ste skôr teoretické ako operatívne centrum?
„Ak k niečomu dôjde, nemáme právomoci to riešiť.
Ste teda skôr poradcovia?
„Áno, ak bude treba. Ak však dôjde k útokom, nemáte veľa času hľadať spôsoby, ako to vyriešiť. Ochrana už musí byť pripravená. Preto chceme pracovať na preventívnych akciách.“
V prípade, že hackeri zaútočia na NATO, kto to rieši?
„Aliancia má vlastné počítačové krízové stredisko, ktoré monitoruje sieť a keď niečo objaví, hneď to rieši. Každá krajina má podobný systém.“
Veľmi často používate pojem kyberterorizmus. Pred rokom Estónsko čelilo masívnym útokom na vládne aj súkromné inštitúcie, išlo o kyberterorizmus?
„Myslím si, že išlo o kyberterorizmus. Nemáme medzinárodnú definíciu, čo je to kyberterorizmus, kyberútok či kybervojna. Ale v kontexte lanských útokov išlo prinajmenšom o kyberterorizmus. Hackeri na tom nechceli zarobiť, len spôsobiť zmätok a narušiť náš obyčajný život.“
Estónsko paradoxne patrí medzi informačne najvyspelejšie krajiny NATO, ste už lepšie pripravení na podobné útoky?
„Boli sme na to dobre pripravení už vlani. Druhá vec je, že išlo o veľmi masívne útoky, ktorým sme čelili prvýkrát. Najdôležitejšie je mať dobrú infraštruktúru a musí fungovať spolupráca medzi vládnym a súkromným sektorom. Nutnosťou je medzinárodná spolupráca. Kyberteroristi nemajú hranice.“
Estónska vláda je presvedčená, že za útokmi je ruská stopa.Myslíte si to?
„Nemáme priame prepojenie na ruskú vládu, ale z celkového kontextu máme o tom jasnú predstavu. Útoky prišli presne v čase, keď došlo v Estónsku k nepokojom pre pamätník sovietskeho vojaka v Talline, ako aj keď zaútočili na našu ambasádu v Moskve. Berieme to tak, že kyberútoky boli len jedným spôsobom, ako ovplyvniť estónsku politiku.“
Čakajú krajiny NATO v budúcnosti podobné útoky?
„Samozrejme, je to perfektná zbraň. V mnohých krajinách to dokonca ani nie je zločin. Banky čelia útokom takmer každý deň. Nedávno zaútočili na rádio Slobodná Európa.“
Aj internetová verzia denníka SME vypadla po hackerských útokoch na jeden deň...
„Keď je spoločnosť stále viac závislá od kyberpriestoru, začína byť aj oveľa zraniteľnejšia.“
Je vôbec možné dolapiť kyberteroristov?
„Je to veľmi komplikované. Hackeri môžu zneužiť cudzie osobné počítače bez toho, aby ich majiteľ vedel, že sa cez ne útočí proti nejakému národu. Je ťažké nájsť, kto stojí naozaj za útokmi. Kľúčová je spolupráca s políciou v zahraničí, bez nej nie je šanca hackerov dolapiť.“
Z ktorých krajín prichádza najväčšia hrozba?
„Ťažko povedať, keď sa pozrieme na posledný mesiac, najviac útokov prišlo zo Spojených štátov, to ale neznamená, že útočníci boli v Štátoch.“
 |
