Tím Paula Schenka z Lunárneho a planetárneho inštitútu v texaskom Houstone (USA) objavil dve série veľkých, kruhových, sústredne orientovaných ryhovitých priehlbenín tiahnucich sa stovky km a hlbokých až 1,5-km na protiľahlých miestach povrchu Jupiterovho mesiaca Europa (na snímke P. Schenka/NASA/LPI). Dokladajú na Europe jav tzv. pravého pohybu pólov, rotácie ľadovej škrupiny Europy okolo osi prílivových síl vyvolaných Jupiterom. Podporujú existenciu oceánu kvapaľnej vody pod škrupinou. Zdroj: Nature
Tím Thomasa Stockera z Bernskej univerzity (Švajčiarsko) analyzoval vzduchové bubliny v ľade zo spodných 200 metrov antarktického vrtu EPICA Dome C. Záznam zloženia ovzdušia Zeme tým predĺžil o dva stotisícročné cykly doby ľadovej na 800-tisíc rokov. Pred 650- až 750-tisíc rokmi obsahovalo oveľa menej oxidu uhličitého.
Zdroj: Nature
Tím Anne Charmantierovej z Oxfordskej univerzity (Veľká Británia) preukázal na základe výsledkov 47-ročného výskumu britských sýkoriek veľkých (na snímke T. A. Wilkinsa mláďa), že jednotlivé vtáky v meradle niekoľkých rokov dokázali pružne prispôsobiť svoje hniezdiace "kalendáre" a správanie tak, aby čo najlepšie reagovali na otepľovanie klímy. Zdroj: Science
Tím Michaela Centrellu z Yaleovej univerzity (USA) zistil, že kostné bunky osteoblasty vylučujú molekulu, ktorá by mohla nahradiť podávanie estrogénu (prevencia osteoporózy), ktoré má zdravotné riziká. Zdroj: PNAS
Tom Dillehay z Vanderbiltovej univerzity (USA) s kolegami potvrdil rádiouhlíkovým datovaním chalúh na lokalite Monte Verde v Čile, že ľudia ju obývali už pred 14-tisíc rokmi, pričom si ich ako zdroj jedla i liekov prinášali od vtedy i dnes až desiatky km vzdialeného oceánu (na snímke Toma Dillehaya sú základy obydlia, kde sa chaluhy našli). Prví Američania očividne rýchlo migrovali na juh pozdĺž tichomorského pobrežia. Zdroj: Science
Zdeněk Urban © SME
FOTO |
