BRATISLAVA. Atmosférické znečistenie nás do určitej miery chráni pred globálnym otepľovaním. Aerosóly, drobné čiastočky nečistôt vo vzduchu, totiž odrážajú slnečné lúče, ktoré by inak dopadli na zem a ohriali ju. Niektorí vedci už dokonca zostavili scenáre, ako napodobniť výbuch sopky a rozprášiť tak do ovzdušia viac aerosólov. Má to však minimálne jeden háčik: každý deň zomierajú na následky znečistenia vzduchu v mestách už teraz tisíce ľudí. Zvýšenie kvality ovzdušia z tohto hľadiska preto musí byť jednou z priorít modernej priemyselnej spoločnosti.
Štúdia klimatológov v časopise Nature pod vedením profesora Petra Coxa však naznačila, že ak sa aj naďalej bude dariť znižovať znečisťovanie vzduchu, jednou z obetí môžu byť amazonské dažďové lesy.
Kľúčová úloha
Amazonský les zohráva kľúčovú úlohu v klimatickom systéme Zeme. Pomáha regulovať prúdenie vzduchu v trópoch, recykluje až polovicu všetkých zrážok, ktoré sem dopadnú. V amazonských pralesoch je podľa odhadov uložených až 10 percent uhlíka obsiahnutých v zemských ekosystémoch. Rovnakým podielom tieto lesy prispievajú aj ku globálnej primárnej produkcii, fotosyntéze.
Už predchádzajúce klimatické modely predpovedali vysušovanie Amazónie, k čomu by nepochybne prispelo pokračujúce zvyšovanie priemernej teploty atmosféry. Tieto modely však nedokázali verne reprodukovať niektoré iné aspekty podnebia. Teraz sa vedcom z Hadleyho centra vo Veľkej Británii podarilo do modelov zahrnúť aj vplyv aerosólov, preto opisujú prebiehajúce zmeny presnejšie. Možno povedať, že predstavujú doteraz jeden z najrealistickejších scenárov, pokiaľ ide o modelovanie vývoja podnebia v Amazónii.
Ako v roku 2005
V Amazónii sa nachádza až jedna štvrtina sladkej vody na Zemi. Napriek tomu tu sucho nie je ničím nezvyčajným, v niektorých častiach sa vyskytuje každoročne. Posledné sucho, jedno z najväčších za posledných sto rokov, bolo v roku 2005. Vyvolali ho najmä nezvyčajne vysoké teploty vôd severného Atlantiku. Práve výraznejšie otepľovanie severného Atlantiku bolo doteraz brzdené znečisťovaním vzduchu priemyselnými krajinami v západnej Európe a Severnej Amerike. Znamená to, že ak sa zlepší čistota ovzdušia, otepľovanie severného Atlantiku sa urýchli so všetkými negatívnymi dopadmi na Amazóniu.
Peter Cox, profesor klimatológie z Hadleyho Centra v Exeteri vo Veľkej Británii, hlavný autor štúdie povedal, že výsledky jeho tímu potvrdili zložitosť prebiehajúcich environmentálnych zmien. Možno z nich však vyčítať, že sucho z roku 2005 bolo iba predzvesťou toho, čo môžeme v budúcnosti očakávať stále častejšie. Modely ukazujú, že rovnako veľké sucho zrejme nastane každý druhý rok. Tak to pôjde asi do roku 2025. Potom sa situácia ešte zhorší a do roku 2060 hrozí neuveriteľných 9 suchých rokov z desiatich. A tieto suchá by už premenili rozsiahle plochy Amazónie na savanu.
Pravdepodobnosť týchto scenárov rastie so zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov. Spomaliť nárast koncentrácie skleníkového plynu oxidu uhličitého (CO2) by sa podarilo zastavením vyrubovania amazonského pralesa, ktoré má na svedomí asi pätinu všetkých emisií CO2.
(der)
