Hardcore stratégovia si určite spomenú na výrazný počin na poli RTSiek z obdobia druhej svetovej vojny známy hlavne svojou vysokou, priam až frustrujúcou obtiažnosťou – sériou Sudden Strike. Tá odštartovala novú éru v realtime stratégiách, ktorá prinieslo viacero skvostvo typu Blitzkrieg, ale aj množstvo plagiátov a nudných napodobenín (typu Kubánska krize). Autormi Sudden Strike bolo štúdio Fireglow Games, ktoré sa podpísalo aj pod Strangera, o ktorom bude teraz reč. Fireglowu nemožno uprieť významné skúsenosti a množstvo viac či menej úspešných titulov, preto sa k Strangeru od začiatku dalo pristupovať vysokými očakávaniami, aj napriek tomu, že fantasy svet nie je práve doménou tejto spoločnosti. Dlhá doba vývoja, množstvo odkladov však na dôveryhodnosti hre nepridali a čo-to napovie aj znížená, takmer budgetová cena, za ktorú sa hra predáva v slovenských obchodoch.
Stranger sa dá v krátkosti opísať ako hybridná stratégia s prvkami RPG, resp. hybridné RPG s prvkami stratégie. Každý podľa svojho gusta. Pomlčme zatiaľ o tom, že pokusov skĺbiť RPG a stratégie, v rôzne namixovaných pomeroch, tu už bolo veľmi veľa, no iba zopár zožalo skutočný úspech. Keďže Stranger je situovaný do fantasy sveta, nesmie chýbať aký-taký príbeh. Ten je prezentovaný trochu netradičnou a už na prvý aj druhý pohľad budgetovou formou statických obrázkov s komixovým nádychom, ktoré su komentované monotónnym hlasom „zlého čarodejníka“. Napriek tomu, že Stranger bol vyvíjaný 4 či 5 rokov, príbehu sa autori evidentne veľmi nevenovali. Zápletka, na základe ktorej boli traja hrdinovia vyhnaní z domoviny do krajiny nikoho, tzv. Krontu – krajiny temna a zla ukrytej za neuveriteľne tajomným magickým portálom je relatívne nudná. Dôvod vyhnanstva je akási zahmleným spôsobom prezentovaná zrada. Hráča príbeh skrátka do hrania bohvieako nemotivuje. Samozrejme z nej však vyplýva, že postupom času budete ovládať každého z týchto troch hrdinov, pričom každý má rozdielne vlastnosti a využitie. Všetkých troch spája túžba po krvavej pomste.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Hrdinovia sú však iba základ drobnej „armády“ skladajúcej sa z cca 15 jednotiek. Postupom hry je možné, resp. nutné najímať rôzne iné jednotky, ktoré najmä spočiatku veľmi pomôžu pretože sú spravidla silnejšie a na vyššej úrovni ako samotní hrdinovia. Najímanie jednotiek samozrejme nie je zadarmo, väčšinou si to vyžaduje nejakú službičku, v podobe vymlátenia zopár potvoriek a donesenie potrebného množstva magických kryštálov – tie sú využívané v systéme kúziel a aj ako platidlo. Kryštálov sú štyri druhy, „vypadávajú“ zo zabitých protivníkov a na základe nich môžete vyvolávať kúzla rozdelené do štyroch magických škôl. Celkom divný spôsob, hlavne pre spomínanú možnosť či skôr nutnosť využívať kryštály aj ako platidlo rôznym podivným tvorom za najímanie žoldnierov.
Samotné boje sa nesú v duchu klasických RTS. Skupinu bojovníkov klikaním hore-dolu vysielate po mapke vyprášiť nepriateľa. Funguje klasické zoskupovanie jednotiek do skupín a označovanie číselnými skratkami (ctrl+1 a pod.). Skrátka stratégia, nič viac, nič menej. Problémom je hlavne neuveriteľne slabá umelá inteligencia najatých žoldnierov a aj taká základná elementárna záležitosť, akou je pathfinding je neuveriteľne odfláknutá. Jednotlivé misie sa odohrávajú na mapách, pričom autori využívajú asi jediný relatívne originálny herný prvok vychádzajúci z príbehovej zápletky – svet tam hore a svet tam dole. Kront, kde sú naši traja hrdinovia vo vyhnanstve je podzemným svetom, ktorý je ale neoddeliteľnou súčasťou sveta pozemského. V mnohých misiách sa preto dostanete aj hore aj dole. Samotné úlohy už bohužiaľ tak originálne nie sú a jeden by sa až podivil, čím autori strávili toľké roky vývoja. Ide spravidla len o úlohy typu – choďte tam a tam, vyprášte toho a toho a doneste také a také množstvo kryštálov. To je na dnešnú dobu a pre zhýčkaných hráčov zvyknutých na predsa len zaujímavejšiu náplň hry príliš málo.
Nuž a čo sa týka spomínaného RPG prvku, funguje presne tak, ako sa očakávalo. Hrdina si svoje nadobudnuté skúsenosti prenáša misiami, pričom postupom úrovňami dostáva prístup k novým schopnostiam a kúzlam. Vývoju podliehajú aj žoldnieri, ktorí sa dajú v konkrétnych misiách najať. RPG prvok je značne zjednodušený, žiadny komplexný vývoj postáv Stranger neponúka. Pri postupe na novú úroveň je investovať zopár bodíkov do schopností zaobchádzania s rôznymi typmi zbraní – meče, sekery kuše a pod., prípadne sa špecializovať na kúzla jednej zo štyroch magických škôl.
GRAFIKA 7 / 10
Technické spracovanie patrí k jedným z mála svetlých bodov hry a možno práve tu autori strávili toľko času. Grafika je pestrofarebná a živá, engine relatívne svižný, ale na špičky sa to samozrejme nechytá. Zamrzia slabšie modely postáv, naopak potešia zaujímavé efekty kúziel. Katastrofou však dopadli groteskne pôsobiace statické obrázky, ktoré komixovým štýlom prostredníctvom bubliniek vysvetľujú príbeh. Na prvý pohľad to síce vyzerá ako vydarený vtip, no vzhľadom na to, že autori to zjavne myslia celkom vážne je to na zaplakanie.
INTERFACE 4 / 10
Frázu „user-friendly“ by mal kompetentný človek z Fireglow za trest písať veľkými písmenami na tabuľu až kým nebude mať zápästie vyviklané ako chudák recenzent (nepredpokladám iných hráčov tejto hry), ktorý musel svoj čas venovať tejto hre a hore-dolu klikať po chaoticky rozmiestnených menu, ktoré nedávajú žiadny zmysel. Ovládanie hry je tak komplikované, že skôr by ste sa naučili robiť na špičkovej úrovni s CAD softwarom, ako hrať Strangera. Dobre, preháňam, ale kto raz pričuchne k tak zmršenému interfacu, aký ponúka Stranger, nebude mať zľutovania. Už samotný tutorial je tak nekoncepčne pripravený, že v zásade nemá žiadny zmysel. Naučí hráča pár základných funkcií, ktoré by si dotyčný pre lepšie zapamätanie mal poznačiť na papierik. V opačnom prípade to istí konzultácia s manuálom. Horšie však je, že tutorial obsiahne možno 10 % zo všetkých herných činností, čo by bolo v poriadku, keby zvyšných 90 % bolo intuitívnych a logických. Veru nie je...
HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Stranger oplýva zopár dobrými nápadmi. Ponúka napríklad zaujímavý systém kúzlenia. Na základe získavania kryštálov štyroch farieb hráč dostáva možnosť kúzliť kúzla tej-ktorej magickej školy (farby). Zároveň však vlastníctvo dostatočného množstva kryštálov pomáha blokovať nepriateľské kúzla danej farby. Nespomínam si, že by podobný systém bol niekedy použitý, originalitu mu teda uprieť nemožno. Bohužiaľ však funkčnosť tohto systému je tak mizerná, že ostáva len so slzou v oku spomínať na starú, dobrú manu, magické fontánky a modré lektvary... K aspoň priemernej úrovni hrateľnosti dopomáha aj prepracovaný systém zbraní a inventárov. Všetky zbrane je možné roztaviť a ukuť z nich iné, pre konkrétnu misiu využiteľnejšie. Tieto potom možno umiestniť do inventárov najatých žoldákov, ktorí sú zväčša veľmi chabo vyzbrojení. To je však asi všetko čo hrateľnosť ťahá vyššie. Zbytok naopak dobrý dojem drží pri dne. Najväčším problémom je absolútna absencia akejsi motivácie, ktorá by hráča držal pri hre. Či už by to bol pohlcujúci príbeh, voľnosť pohybu v žijúcom virtuálnom svete alebo aspoň sporo odeté cheerleaderky tancujúce po okrajoch monitora, bolo by to na prospech veci. Stranger však neponúka vôbec nič.
MULTIPLAYER
Áno, Stranger obsahuje aj možnosť sieťovej hry až pre osem hráčov. Koho to však zaujíma?
ZVUKY 7 / 10
Zvuky akokoľvek môžu byť dobré, hru z biedy nevytrhnú. Dabing (anglický) je však tak trochu suchopárny a hlavne hlas „rozprávača“, ktorý sa snaží počas premietacích seansií prezentujúcich príbeh, zaujať hráča je veľmi „opozeraný“. To podstatné – zvuky boja, rinčanie zbraní či agonické výkriky umierajúcich potvor je na úrovni.
HUDBA 7 / 10
Podobne, ako zvuková stránka, ani hudobná nedopadla najhoršie, ale čo na tom. Nepoznám nikoho, kto by sa vyžíval hraním hry kvôli hudbe.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
Čerešničkou na pokazenej torty nech je práve náročnosť a totálne nezvĺadnutá umelá inteligencie, najmä počítačom ovládaných žoldákov. Tí sami netrafia ani na záchod, nieto aby ste ich bez dozoru poslali 100 metrov za dedinu bojovať. Pathfinding je ďalším slovom, ktoré by kompetentný človek mal aspoň tisíckrát napísať za trest na tabuľu. Minimálne rovnako zle je na tom, aj zúfalo nevyvážená náročnosť. Nie je výnimkou, že niektoré bitky prebehnú bez problémov aj bez pričinenia hráče, iné sú opäť úžasne frustrujúce a vyzerá, ako by nimi autori umelo predlžovali hraciu dobu. Mimochodom, tá je deklarovaná až na nejakých 40 hodín. Ak to niekto pri tejto hre vydrží tak dlho, doporučujem mú vážne sa nad sebou zamyslieť a prehodnotiť rebríček hodnôt.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 4,7 / 10
Stranger sklamal aspoň tak ako slovenskí hokejisti na MS 2008. Roky vývoja, autori oplývajúci rozsiahlymi skúsenosťami a dobrým menom a z toho vyplývajúci veľký potenciál nebol ani náhodou využitý. Hybridná hra, ktorá neponúka nič kvalitné ani z jedného žánru, chýba jej schopnosť motivovať hráča a ovládanie je tak dokonale chaotické, že horšie to snáď už ani byť nemohlo. Ospravedlnením nemôže byť ani budgetová cena. Stranger by sa pravdepodobne neuplatnil ani na poli freeware.
