uhú si nedá patentovať.
Mnohé prevratné veci v dejinách vznikli zo strachu alebo na vojenský účel. Myšlienka internetu vznikla v šesťdesiatych rokoch, keď riziko jadrovej vojny bolo veľmi vysoké. V obave, aby jedna raketa nezničila akýsi centrálny počítač, prišla americká armáda s nápadom, že nijaký centrálny mozog nebude mať. Všetky údaje, ktoré majú putovať z centra A do centra B, budú rozkúskované do balíčkov - paketov - ktoré budú obsahovať informáciu odkiaľ prichádzajú a kam majú ísť. Ak by bola cesta medzi bodmi A - B "zarúbaná", prešla by podobne ako v trojuholníku cez bod C na miesto určenia.
V okamihu, keď technický rozvoj postúpil natoľko, že sa prístup k dátam mohol uskutočňovať v reálnom čase, začali sa nielen prenášať, ale aj ukladať. Najprv podobne ako v počítači do adresárov, cez ktoré bolo možné na diaľku prechádzať, až sa užívateľ dostal k finálnemu dokumentu. Bolo to však veľmi zdĺhavé, a preto sa žiadalo niečo, čo by prácu s textom urýchlilo. Tým niečím bol hypertext. Vychádzal z jednoduchého princípu, ktorý bol zakomponovaný napríklad v encyklopédiách, kde pri príslušnom hesle bola šípka odkazujúca na rozširujúci údaj. To, čo by sme v knihe prácne listovali, spojil hypertext linkou umiestnenou kdekoľvek v texte. Aby to bolo jasné aj tým menej osvieteným, pripájali tvorcovia webstránok doplňujúce info - kliknite TU. Tvorba webstránok bola od začiatku nesmierne jednoduchá, stačilo ovládať niekoľko základných značiek potrebných na formátovanie textu.
Samotná myšlienka hypertextu by určite nebola stačila na to, aby sa svet zmenil na globálnu dedinu. Tak ako v prípade používania počítačov, tak aj pre web bolo rozhodujúce grafické zobrazovanie. To prišlo, keď v roku 1993 vznikol program Mosaic a stránky sa začali zobrazovať v podobe príbuznej dnešku. Prvé verzie zvládali len základné spracovanie textu a zobrazovanie obrázkov. Spolu s nástupom tzv. prehliadačov webstránok prichádzal druhý rovnako zásadný faktor - rýchlosť prenosu dát. Na začiatku natiahnutie stránky, ktorá nebodaj obsahovala aj obrázok, trvalo neraz aj niekoľko desiatok minút. Našťastie, pre radového účastníka, telefonovanie sa vtedy rovnalo jedno zavolanie - jeden impulz za predpokladu, že sa spojenie cez modem neprerušilo.
Prvé webové stránky vznikali na akademických serveroch a u poskytovateľov pripojenia - na Slovensku to bol napríklad projekt Logos vo výpočtovom stredisku SAV, v rámci ktorého sa ocitol na webe okrem iného aj denník SME a Slovakia document store v spoločnosti EUnet Slovakia. Zvyšovanie rýchlosti spôsobilo, že v rámci ponúkaných služieb sa začali objavovať možnosti ukladania vlastných webstránok. V tom okamihu sa každý mohol stať nielen konzumentom, ale aj tvorcom obsahu. Statické stránky časom nahradili dynamické, čiže z databáz generované stránky, a k obrázkom sa pridal obraz a zvuk. Neskôr pribudli online nástroje na tvorbu vlastných stránok, ktoré od užívateľa nevyžadovali nijaké zásadné technické znalosti, len vkladať texty do pripravených šablón. Vďaka tomu mohli vzniknúť internetové denníky - blogy a tzv. sociálne siete, ktoré sa neobmedzujú len na texty.
Historicky prvá webstránka.
|
Jedna z prvých verzií katalógu Yahoo!
|
Slovakia Document Store na serveri EUnet Slovakia patril dlho k jediným informáciám o Slovensku na webe.
|
S Ivanom Leščákom, spoluzakladateľom prvého slovenského komerčného poskytovateľa internetových služieb EUnet Slovakia.
Ako vyzerali začiatky pripojenia do internetu na Slovensku?
Už na konci roka 1989 bolo v Ústave aplikovanej kybernetiky v Bratislave uvedené do prevádzky prvé prepojenie vtedajšieho Československa so svetovou sieťou elektronickej pošty UUCP - vtedy to boli dávkové prenosy správ prenosovou rýchlosťou 2,4 kbit/s. K tejto sieti sa postupne pripájali ďalšie akademické a výskumné inštitúcie. Začiatkom leta 1992 boli na Slovensku zriadené aj pripojenia do svetovej online siete s použitím dnešného internetového protokolu, v UAKOM Banská Bystrica a tiež na MFF UK v Bratislave. Vtedajší internet sa dá však len ťažko porovnať s možnosťami dnešnej siete - prenosové rýchlosti boli veľmi nízke a siete sa využívali najmä na prenos elektronickej pošty a dátových súborov. Online služby boli dostupné len v minimálnom rozsahu, najmä formou vzdialeného pripojenia na servery (telnet). Grafická forma zobrazovania informácií prakticky neexistovala, používali sa znakové terminály.
Bolo od začiatku jasné, že hypertext je prelomový spôsob spracovania a zobrazovania informácii?
Ešte pred vznikom hypertextového protokolu existovali viaceré systémy pre poskytovanie informácií užívateľom. Väčšina z nich vychádzala zo stromovej štruktúry počítačových adresárov, teda chýbala im flexibilita hypertextu, kde sa dá odkaz na inú informáciu vložiť do ktorejkoľvek časti stránky. Najznámejším predchodcom http (hypertextový protokol dnešného webu) bol Gopher.
Ako vyzerali prvé webové servery?
WWW servery v čase vzniku protokolu http obsahovali len veľmi jednoduché textové informácie s odkazmi. Paradoxne, webové stránky so svojimi nesúrodo rozmiestnenými odkazmi vtedy vyzerali ďaleko menej prehľadne, ako stromové katalógy staršieho Gopher-u. Sila WWW sa však ukázala čoskoro s nástupom používania prehliadačov webu - najpopulárnejším z nich bol Mosaic, z ktorého sa vyvinul neskorší Netscape Navigator. Ten môžeme označiť za jednu z prvých „killer apps", čiže aplikácií, ktoré sa masovo rozšíria a zásadne zmenia vývoj, v tomto prípade internetu. Avšak aj po nástupe grafických rozhraní stránky serverov vyzerali pomerne skromne, keďže užívatelia stále disponovali len nízkymi prenosovými rýchlosťami a prenos obrazových informácií bol neúmerne dlhý.
Bolo rozhodujúce, že na www nemal nik patent alebo sa web rozvíjal v závislosti od zvyšovania rýchlosti prenosu dát na internete?
Oba faktory prispeli k rozvoju WWW. Uvoľnenie http pre verejné používanie zo strany koordinujúceho konzorcia W3C umožnilo tvorcom programov vytvárať nové aplikácie využívajúce http, čo malo za následok masové rozširovanie webových serverov. Zvyšovanie prenosových rýchlostí zjednodušilo a zrýchlilo prístup užívateľov k stránkam, čo pritiahlo k internetu aj nepočítačovú verejnosť. Web sa tiež postupne menil na multimediálnu platformu a dnes je vlastne ďalším informačným médiom, ktoré čiastočne konkuruje a čiastočne dopĺňa klasické médiá - tlač, rozhlas, televíziu.
V čom spočívala internetová bublina okolo roku 2000?
V období dot-com bubliny došlo na strane verejnosti aj u investorov k príliš optimistickému posudzovaniu ďalšieho vývoja internetových aplikácií a služieb. Fenomén ekonomickej bubliny nie je nový; už v sedemnástom storočí vznikla v Holandsku ekonomická bublina tzv. tulipománie, keď došlo k prudkému rastu cien tulipánov a následnému krachu. V prípade internetovej alebo dot-com bubliny dochádzalo na konci deväťdesiatych rokov k masovému zakladaniu spoločností, zaoberajúcich sa hľadaním nových „killer apps". Akcie týchto spoločností boli obchodované na svetových burzách a prudký rast dopytu zo strany verejnosti (paradoxne podporený aj novými možnosťami priameho nákupu akcií cez internet) spôsoboval prudké rasty cien akcií. Väčšina nových spoločností však nesplnila očakávania investorov, častou príčinou neúspechu bola neexistencia reálneho obchodného modelu pre predaj týchto služieb a nadhodnotenie príjmov, často sprevádzané plytvaním prostriedkami. Vo chvíli, keď ceny akcií dosiahli vrchol, záujem o kúpu prudko poklesol, investori sa začali akcií zbavovať za nižšie a nižšie ceny a pád cien na trhu postihol aj mnohé ďalšie odvetvia.
Ktoré technológie boli totálnym omylom?
Na internete sa neustále rozbieha množstvo nových aplikácií a služieb, mnohé z nich neprežijú alebo sa nedočkajú rozšírenia. Napríklad technológia tzv. push kanálov, t.j. aktívneho posielania informácií užívateľom, bola na konci deväťdesiatych rokov považovaná za nástup nového multimediálneho internetu a široko medializovaná, táto myšlienka sa však neujala a dnes sa už využíva iba v malej miere.
Prečo neuspela idea dôveryhodných osôb - tzv. trusted persons, ktoré by boli garantom obsahu?
Na začiatku rozvoja internetu boli užívateľmi siete najmä pracovníci z vedeckých, výskumných a akademických inštitúcií. Osobnosti, ktoré určili prvotné princípy rozvoja siete, ju namodelovali s predstavou veľmi otvorenej komunity, ktorá si voľne vymieňa idey, diskutuje o nich a konsenzuálne sa rozhoduje pre tie najlepšie. Napokon, dokumenty určujúce základné normy internetu sa dodnes označujú ako RFC - Request For Comments, čiže „žiadosť o pripomienky", pretože návrh normy bol najprv zverejnený a následne sa doň zapracovávali pripomienky a návrhy expertov z odbornej verejnosti. V prvotnom prostredí tieto idey komunitnej spoločnosti a osobností - autorít fungovali dobre, k zásadnej zmene došlo so vstupom komerčných záujmov do siete. Obchodníci neboli ochotní vzdať sa krátkodobých ziskov kvôli rozhodnutiu niekoho iného, preto boli konsenzuálne rozhodovania často blokované v mene presadzovania konkrétneho obchodného záujmu. Princípy trusted persons sa však využívajú aj v súčasnosti - ako súčasť sociálnych sietí, napríklad v obľúbenom Linkedin.
Nakoľko dôveryhodné sú údaje na internete?
Údaje na internete bývajú rôznej kvality, ale to je bežné aj v iných médiách, užívateľ sa jednoducho musí sám rozhodnúť, do akej miery konkrétnym informáciám verí. Internet predstavuje pre užívateľa nástroj, ten ho musí zodpovedne používať, ak chce dosiahnuť korektný výsledok.
V čom sa líšili diskusie na nete pred 15-timi rokmi od dnešných?
Diskusné skupiny na sieti boli už v minulosti dôležitou časťou využívania siete. Pôvodne išlo najmä o diskusie na odborné témy, neskôr pribúdali aj všeobecné diskusné fóra. Tým, že internet vyšiel z vedeckej komunity, osobnostné zloženie účastníkov siete bolo výrazne odlišné od bežného zastúpenia v populácii, prevládali racionálne typy, takže diskusie boli často veľmi odborné, detailné, často vznikali zásadné spory, ale prebiehali na kultivovanej úrovni. S príchodom širšej verejnosti do siete sa diskusné fóra výrazne „bulvarizovali" a dnes sa z mnohých z nich bohužiaľ nedá prakticky vybrať použiteľná informácia.
Aká technológia vás v súčasnosti prekvapila?
Dnes už na internete neprekvapujú ani tak technológie, ako skôr nové pohľady na služby a šírenie informácií. Za posledné roky sme tak zaznamenali mnohé nápady, ktoré napriek tomu, že využívajú existujúce platformy, významne zmenili používanie internetu. Príkladom sú syndikačné systémy na báze RSS, umožňujúce užívateľom priebežne sledovať súhrn informácií z rôznych zdrojov, samozrejme, s RSS súvisiaci fenomén podcastov, umožňujúci napríklad nahrávanie obľúbenej rozhlasovej relácie do MP3 prehrávača na neskoršie vypočutie, veľmi zaujímavým fenoménom sú aj systémy pre kolektívne prispievanie na webové stránky - wiki, a z nich odvodená encyklopédia Wikipedia. Takisto rozšírenie blogov je dobrým príkladom toho, ako sa internet stále dokáže priebežne pretvárať a meniť.
Je rast sociálnych sietí - blogovanie, myspace, flickr len módnou záležitosťou alebo je to trvalý trend premeny sveta na globálnu dedinu?
Myslím si, že tento trend je trvalý. V sieti bola vždy silná požiadavka na vyjadrovanie individuálnych názorov a sociálne siete iba odrážajú tento dopyt a poskytujú užívateľsky príjemný spôsob tvorby obsahu.
október 1969 - prvá výmena dát medzi dvomi počítačmi na báze protokolu TCP/IP v americkej armádnej sieti ARPANET
marec 1989 - sir Tim Berners-Lee v stredisku CERN vymyslel www
apríl 1993 - v NCSA vznikol prvý grafický prehliadač Mosaic
január 1994 - Jerry Yang a David Filo na serveri Stanfordskej univerzity vytvárajú prvý webový katalóg Yahoo!
júl 1994 - Fraunhofer Society zverejňuje zvukový formát mp3, ktorý dokáže komprimovať zvuk v digitálnej kvalite. Jedno CD zvuku vo formáte mp3 sa rovná približne siedmim klasickým.
december 1994 - spoluautor prehliadača Mosaic uvádza program Netscape Navigator
august 1995 - spoločnosť Microsoft prichádza s programom Internet Explorer
november 1996 - izraelská spoločnosť Mirabilis vyvinula program ICQ umožňujúci okamžitú komunikáciu, ak bol užívateľ pripojený na sieť
september 1997 - spoločnosť Google spustila vyhľadávací program, ktorý je v súčasnosti najčastejšie používaným nástrojom na hľadanie informácií na webe
december 1997 - Jorn Barger na svojej webstránke prvý raz používa slovo weblog - webový zápisník
jún 1999 - cez program Napster vznikla možnosť výmeny súborov v rámci počítačov kdekoľvek na svete, začiatok nelegálneho sťahovania hudby
august 2003 - vznik sociálnej siete MySpace
február 2005 - vznik internetového portálu YouTube, ktorý umožňuje online sledovať videá
