SME

Lost: Via Domus - 4 8 15 16 23 42

Značka Lost (Nezvestní, Stratení... nazývajte si stroskotancov letu Oceanic 815) je po celom svete dostatočne známa ako jeden z najúspešnejších seriálov súčasnosti. Či právom, či je to len zbytočné haló, to je už na vašom súkromnom posúdení, isté však je,

Značka Lost (Nezvestní, Stratení... nazývajte si stroskotancov letu Oceanic 815) je po celom svete dostatočne známa ako jeden z najúspešnejších seriálov súčasnosti. Či právom, či je to len zbytočné haló, to je už na vašom súkromnom posúdení, isté však je, že základňa fanúšikov je dostatočne veľká. Ako recenzent som sa na herné spracovanie Lost: Via Domus tešil. Hoci seriál ponúka viac otázok odpovedí a ku konci tretej série je toho už toľko, že vás nejaký ľadový medveď alebo čierny dym zaujímať nebude. Herné spracovanie mohlo ponúknuť neskutočne príťažlivú zábavu. Dokonca mohol zabodovať aj u obyčajných hráčov, ktorí predlohu veľmi nepoznajú, pretože myšlienka je to vskutku výborná. Avšak ako to býva zvykom, a žiaľ i u Ubisoftu, ktorý zohavil filmového Beowulfa, do úspešnému trháku, ktorý by zabodoval u každého, má Lost: Via Domus príliš ďaleko.

Takže poporiadku: znalosť seriálovej predlohy je nutná z jednoduché dôvodu. Nebudete mnohým veciam rozumieť. Nepochopíte vzťahy medzi postavami. Nič vám nepovedia odkazy a neuškrniete sa pri citátoch, ktoré si môžete prečítať pri nahrávaní hry. Samotný herný projekt toho veľa nevysvetlí. Jednoducho pasažieri letu Oceanic 815 nemali šťastný deň, bacli na ostrov a prečo nik po nich neprichádza, prečo sa deje to, čo sa deje, kto sú vlastne Tí druhí, ako sa zrazu v zemi objavil bunker, čo je to za divný čierny dym, čo vás prenasleduje - to všetko bez seriálových vedomostí netušíte. Jednoducho bordel na bordel a seriál proste musíte poznať. To je prvý výrazná boliestka, pretože sa spolieha na vaše znalosti a hra samotná nevyužíva svoj nezanedbateľný talent rozprávať zaujímavé príbehy s ešte väčšou fantáziou ako filmy a seriály. Vy v úlohe v predlohe nepredstaveného neznámeho Elliota Maslowa prežívate dej prvých dvoch epizód z iného pohľadu, než sme sledovali v TV. Po nechcenom pristátí stratíte pamäť, neviete, kým ste, takže vám spočiatku ani nikto neverí a dokonca dôjde aj na podozrenie, že patríte k Tým druhým.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Neskôr si však začnete spomínať a k slovu sa dostanú aj flashbacky, ktoré sú spracované ako samostatná minihra spojená s fotením. Na začiatku dostanete indíciu, čo by ste mali z nejakého okamihu vášho života zachytiť fotoaparátom, následne sa spustí animácia a vy musíte odfotiť a získať určitú stopu, čiže si na niečo spomeniete. Nechýbajú teda ani obľúbené návraty do minulosti zo seriálu. Minulosť Elliota navyše vôbec nie je ružová, ale ako dobre vieme, každý, kto sa ocitol na ostrove, na ňom je z nejakého dôvodu a ukrýva svoje tajomstvo. Hra samotná pripomína akčnú adventúru: svojho hrdinu vidíte spoza chrbtu, beháte po ostrove, rozprávate sa s ostatnými postavami, unikáte pred dymom, zapájate elektrické obvody (ďalšia z minihier – pomocou vybraných poistiek musíte zabezpečiť, aby na výstupe bolo požadované napätie) a potom zas len beháte po ostrove, dokonca si raz za čas aj vystrelíte z pištole, poprechádzate v tmavých jaskyniach, znovu kecáte a príbeh sa takto posúva ďalej v siedmych herných epizódach. Nič prekvapivé, niečo tu však nehrá a tým zásadným problémom je neskutočná lineárnosť, ale o tom trochu nižšie, pretože to už zasahuje do hodnotiacej časti.

GRAFIKA 6 / 10
Vyzerá to celkom zaujímavo, prostredie je na prvý pohľad pekné, pri troskách lietadla si zaspomínate na začiatky, prechádzanie džungľou vôbec nie je zlé, engine nepatrí medzi nekvalitné, veď poháňal akčný titul Ghost Recon: Advanced Warfighter. Ale ono to je príjemné na pohľad len na obrázkoch, a to vám zrejme stačiť nebude. Pohyb je nesmierne obmedzený, rovnako aj prostredie, ktoré je pre vás prístupné. Samotné dianie na ostrove však pripomína svet mŕtvych. Pri svojich potulkách totiž natrafíte len na zopár hlavných protagonistov, ktoré v čase vašej prítomnosti toho mnoho nespravia a väčšinou posedávajú alebo vykonávajú podivné činnosti sprevádzané jednoduchými animáciami (Hurley sype z rúk piesok, Charlie hrá na gitaru). Na scéne je animované máločo. Pri všetkej úcte navyše herné postavy pripomínajú svoje predlohy len minimálne a podoba je skôr náhodná ako cielená. To je nesmierne smutné, pretože seriál vychádza ako licencovaný produkt a na spracovanie postáv tu nik nehľadel, hoci práve tie sú v predlohe tým dôležitým. Ak však navštívite niektoré dobre známe miesta, istotne sa potešíte, pretože sú spracované príjemne. Absencia fyzikálneho modelu príliš nepoteší, ale ani ju nepotrebujeme, rozhodne sme žiadne Crysis v džungli nečakali. Pozerať sa na to dá, ale nič extra to nie je.

INTERFACE 7 / 10
Ovládanie je pomerne jednoduché, prispôsobené ako klávesnici, tak i gamepadu a čo je prekvapujúce, žiadne problémy nerobila kamera, ktorá sa drží na správnom mieste, nerobí psie kusy a vôbec neruší. Inventár je skôr konzolového rázu a svoje si užijete pri zámene predmetov (obchod funguje tradične niečo za niečo, pričom porovnáte cenu tovaru na jednej i druhej strane, takže hľadajte rôzne exotické ovocie, plechovky, maškrty, knihy, pivo a vymeníte ich napríklad z dôležité fakle či petrolejové lampy alebo zbraň). Pri ovládaní postavy žiaden veľký problém nezažijete, i menu je vyvedené efektne, ako pri seriálových/filmových DVD. V tomto je cítiť dobre odvedenú prácu. Jedine fotenie, pri ktorom musíte zaostrovať, zoomovať a ešte sa aj pohybovať, nie je zvládnuté v prípade klávesnice najprijateľnejšie.

HRATEĽNOSŤ 4 / 10
Ako fanúšik seriálu bude zhnusený nejeden hráč. Tie nápady, ktoré sa každému predbiehali v hlave, ktorý pôjde skôr von, to sa nedá popísať. Tie možnosti ako vytvoriť neskutočne zaujímavý projekt. A taká vynikajúca predloha, ktorá si o herné spracovanie priam žiadala. Ale nie, Ubisoft nám musí predhodiť nedopečený zemiak, ktorý je najlepšie hodiť späť do najväčšieho okna. Pozrite sa, nepochopte to zle, Lost: Via Domus nie je až tak zlá hra, ale zamrzí nevyužitý potenciál a barbarskosť tvorcov, ktorí zmrzačili košaté možnosti na znetvorené torzo. Až sa človek bojí napísať, čo vás v hre čaká, pretože môže prezradiť úplne všetko! V zásade budete behať od postavy k postave. Príbeh je napevno daný a vám neostáva nič iné ako vždy nasmerovať svoje kroky jediným možným smerom, pretože tu inak nie je čo robiť. Chápete to? Na kvázi opustenom ostrove, kde sa snažíte prežiť, nie je čo robiť, len bežať za príbehom. To nás majú tvorcovia za takých blbov, že si myslia, že by sme nezniesli nejaké tie RPG prvky, staranie sa o postavu, hľadanie jedla a jeho konzumáciu, výstavbu obydlia, komunikáciu s ostatnými, vytváranie sociálnych väzieb, jednoducho život na ostrove. Ak chceme, zapojíme sa do príbehu, ktorý poznáme zo seriálu, ak nie, žijeme po svojom. Navyše sedem epizód výrazne nekorešponduje s dvomi celými sezónami, ktoré pokrýva seriál, takže nebudete vedieť mnoho vecí, pokým neviete, ako to skutočne bolo. A to je nechutný podraz.

Prejdeme však k tým rozhovorom. Zásadou je, že každá téma rozhovoru musí byť zodpovedaná v jednej vete, s čo najmenším počtom slov. Vyzerá to ako u idiotov, dialógy trvajú krátko, sú absurdné a neosobné, pričom musíte postupovať poporiadku, v prípade vášho výberu zbadáte nadväznosť jednotlivých otázok. Tie sa samozrejme nemenia, pretože vy sa výhradne pýtate a postava odpovedá. Šesťročné deti by sa urazili z takto stupídneho podania. Dobre, zistíte, že tá postava vám odporučila, aby ste išli za tou, tak idete o pár metrov ďalej. Povedzme od Hurleyho k Sayidovi, pretože ste si našli notebook, avšak má vybitú batériu. Sayid vás pošle za Locke-om, ten má niekde batériu, no stretnúť sa máte na určitom mieste. A odbehne preč, tak idete, predierate sa džungľou, utekáte pred čiernym dymom alebo sa snažíte ísť po značkách, idete jedinou možnou cestou. Stačí zopár minút, ste na mieste, animačka, hurá, príbeh sa posunie ďalej, animačka, musíte pokecať s Kate, tá vás pustí z... to by bol spojler a príbeh napreduje celkom zaujímavo – síce výhradne pre znalcov, ale i tak by bolo nevhodné prezradiť čokoľvek viac. Logická minihra je jediná, vyššie spomínaná, inak sa v hre nič viac nedeje.

A to je dosť veľký problém, milí moji. Ono totiž seriál spolieha i na detailné vykreslenie postáv, ich minulosti, ich konanie, prečo tak robia, čo vlastne robia, pred čím utekajú, ako spolu nažívajú. Jednoducho máte skupinu ľudí, ktorí sa nepoznajú, každý z nich má nejaké tajomstvo, každý môže v kritických okamihoch konať inak, než by ste čakali. Znie to ako telenovala, ale práve to odlišuje Lost od iných plochých postáv v amerických seriáloch. Hra samotná neponúka nič také, interakcia s postavami je úbohá a na ostrove je nesmierne pusto, necítite žiadnu súdržnosť, nič vás neťahá k pozastaveniu a premýšľaniu. Musíte sa len hnať po lineárnej ceste. Zanadávate si pri prechode temnými jaskyňami, neustále opakujúce sa naháňačky s čiernym dymom začnú liezť veľmi skoro na nervy. Opadne to správne seriálové napätie, pretože tu nemáte vatu, ktorá by držala celú story pohromade. Vidíte len svoj príbeh, ostatní sú mimo hry a to je veľká chyba, pretože práve v seriáli to do seba niekedy príjemne zapadá. Alebo konečne začne zapadať v nasledujúcich sériách. Lost: Via Domus ponúka primitívnu hrateľnosť a tým pádom aj mierne podradnú zábavu, ktorá sa drží nad vodou len vďaka lukratívnej licencii. Seriál predsa máte radi, tak tú hru si nejako po troche užijete, pretože poznáte pozadie.

MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.

ZVUKY 5 / 10
Dabing hlavných protagonistov je... ak poznáte predlohu v anglickom jazyku, budete sa chytať za hlavu, čože to len tvorcovia porobili. Niečo nechutne otrasné. Len niektorí herci ponúkli svoj hlasový prejav herným postavám, takže tam to je v poriadku. V prípadne náhradníkov však niečo amatérske. Dabingu však omnoho viac uškodili strohé vety, takže všetko to znie príliš sekane. Ostatné zvuky (pípanie počítača, hučanie a podobne) sú prebraté zo seriálu a k tým netreba mať hlbší komentár, tie sú na vysokej úrovni.

HUDBA 8 / 10
Pokým sa vám páčila hudba z Lost, budete nadšení, pretože dobre známe motívy nájdete aj tu, len by mohli byť využívané častejšie. Nechýba ani úvodná znelka. Poznáte predlohu, budete spokojní, v opačnom prípade vám to bude pripadať obyčajne.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
Sedem epizód je príliš málo. Každá trvá približne toľko, čo seriálová a keby neboli niektoré pasáže trošku náročnejšie (kým presne zistíte čo a ako máte odfotografovať v spomienkach), ale do 5 hodín na prvý záťah hru dohráte. Na druhýkrát, keď ňou môžete doslova preletieť, je tá doba ešte kratšia. Je to beh na krátku trať, hoci Elliotov príbeh vôbec nie je zlý, je len jeden z mnohých a už v samotnej predlohe to je tak, že každému charakteru je venovaná jedna časť a postupne sa obmieňajú, takže je zrejmé, že to krátke byť muselo. Keby si radšej tvorcovia dali tú námahu, vytvorili komplexný svet, vybrali by si len jednu (prvú) sériu a spracovali ju podrobne s možnosťou zapojenia sa do známeho príbehu s ostatnými, prípadne by sme sledovali dianie z iného pohľadu. Takto to je len nezrozumiteľné a krátke. Pokaziť si to môžete maximálne tak sami, skutočným nepriateľom je prekliaty dym, pred ktorým sa skrývate v rákosí. Romantika ako naozaj.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5,0 / 10
Je to priemer, aj to len z dôvodu, že seriál mám ja osobne rád. Neznalí predlohy nad Lost: Via Domus ani nerozmýšľajte, milovníci ho už majú a tí nerozhodní sa musia pripraviť na to, že dostanú iba zopár častí z pohľadu novej osoby, ktorej príbehy boli akoby nasilu povyberané spomedzi jednotlivých častí dvoch prvých sezón. Lost: Via Domus je mierne nešťastné riešenie, pretože sa nik nemusel hnať za termínom vydania korešpondujúcim s vydaním ďalšieho dielu, ale nedokázali sa s projektom doslova vyhrať. Hra to zlá nie je, zabavíte sa pri nej. Len nie nadlho a zrejme ani nie tak, ako by ste chceli.

P.S. A možno je to len náhoda, ale prilžené video ma ID 815, hra v našej databáze číslo 1515...

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu