Možno by to však mohlo byť úplne inak, no v skutočnom živote sa na keby veľmi neoplatí spoliehať. Zábava všeobecne, vrátane filmového priemyslu, si však takéto kroky do alternatívnej histórie môže dovoliť, stále častejšie sa však s pozmenenou minulosťou stretávame aj my, hráči. Doposiaľ najpôsobivejšie bol predstavovaný projekt Turning Point: Fall of Liberty od vývojárov zo Spark Unlimited. Určite ani vaše oči neunikli fašistickej expanzii do Spojených Štátov Amerických, ktorá sa v skutočnosti nikdy neuskutočnila, no to by Winston Churchill musel prežiť vážnu nehodu, zrážku s taxikom pri návšteve New Yorku ešte pred začiatkom krvavého konfliktu – v skutočnosti sa tak stalo a na čele Veľkej Británie viedol svoju krajinu v ťažkom boji. Fall of Liberty sa na to pozerá z druhej strany: Churchill nehodu neprežil, Európa sa nedokázala ubrániť Hitlerovmu besneniu a modrookí blond vojaci pochodujú smerom na New York. Pôsobivé scenérie okupovanej Ameriky, bezbranného obyvateľstva a formujúceho odboju sa do akčnej hry vynikajúco hodia a tento nápad sa nedá pokaziť ani v prípade akčnej strieľačky. To sme si mysleli aj my, avšak skúsenosť s Fall of Liberty žiaľ potvrdila opak. Ide o strieľačku z vlastného pohľadu, akých tu už boli tony a celé hranie je striktne zviazané lineárnymi povrazmi, ktoré samotnej hrateľnosti nedovolia poriadne dýchať. Na celé dianie sa pozeráte očami obyčajného robotníka Dana Carsona, ktorý ako každý deň pracuje na stavbe, keď tu zrazu priamo na trámoch výškovej budovy vidí prichádzajúce peklo a bortiaci sa skelet budovy sa otriasa v základoch. Musí sa dostať na pevnú zem, cestou zistí, že fašisti zaplavili celé mesto a nútia hrdé USA ku kapitulácii. Tak sa s obyčajného robotníka stane hrdina najväčšieho kalibru (to by potešilo i dnes nemenovaného priemera...). Pri sebe môže mať vždy len dve zbrane (podobné ostatným akčným titulom z obdobia WW2, niektoré s menšími úpravami), cesta za splnením cieľu je len jedna, otvorené dvere vždy len tie na konci chodby, Nemcov je obrovské množstvo, postupovať nebudete síce vždy sami, ale podpora to bude len pre potechu oka. Jednoducho akčná hra, v ktorej sa jediná vaša činnosť obmedzuje na strieľanie a ešte raz strieľanie, pričom ak vám začne tiecť do topánok, musíte sa skryť, aby sa vaše zdravie doplnilo.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Konflikt sa odohráva výhradne na americkej pôjde, v spomínanom veľkomeste, ale nedá sa povedať, že by ste navštívili známe miesta, skôr by sa dalo prikloniť k alternatíve, že postupujete metropolou amerického štýlu. Biely dom síce navštívite, ale veľmi si ho neužijete. Ostatne ani striedanie interiérov a vonkajších prostredí nie je riešené najideálnejšie a celé to je akoby príliš stiesnené. Isteže, ide o odboj, avšak Fall of Liberty je tak zúfalo bizarným heroickým a navyše nemastným, neslaným a pripáleným suchárom, až sa chytáte za hlavu, kamže sa podela tá skvelá úvodná idea. Fall of Liberty je totiž len tupou strieľačkou a keby bolo v hre samotnej viac miesta, Nemcov by sa tam natlačilo ako v legendárnom Serious Samovi. Nie je to síce typická strelnica, avšak pripravte sa na fakt, že tu si teda neužijete ani štipku taktiky. Ak vám to nevadí a stále dúfate v nádej, že to celé nemusí byť až tak zlé, pozývame vás na trpkú prechádzku spackanou noblesnou večerou – chod za chodom. GRAFIKA 3 / 10
To, že hra k svojmu behu využíva tretiu generáciu Unreal Enginu ešte neznamená, že aj bude vyzerať k svetu a pohladí nielen oko, ale aj na duši. Fall of Liberty poteší maximálne tak človeka zatvoreného posledných 5 rokov na nejakom izolovanom mieste a pôjde o prvú hru, ku ktorej pričuchne. Áno, v tom prípade to bude pokrok, no aj tak sa bude tešiť maximálne tak z farbičiek a textúr, architektúra samotná stojí za jedno veľké nič. Na obrázkoch to môže vyzerať príjemne, statické prostredie však za chodu pôsobí až neskutočne mŕtvo a umelo, navyše kvalita grafického spracovania je pod úrovňou priemeru a nedá sa porovnávať so špičkovými titulmi. Nielen v prípade akčných strieľačiek, Fall of Liberty je jednoducho kúskom, ktorý sa snaží vyzerať skôr budgetovo. Prostredie ničím nezaujme, nenatrafíte na miesto, ktoré by ste si užili, všetko je zúfalo obmedzujúce, striktne umelé, fyzikálny engine absentuje (okrem naskriptovaných scén, kedy vám tank prerobí interiér miestnosti – a to úplne zadarmo... alebo mramorových stĺpikov pri schodisku, stále je to však málo), animácie vojakov pripomínajú skôr prvé doby používania motion capturingu, pričom všetky postavy majú len niekoľko pohybových kreácií, takže sa vykláňajú vždy rovnako a keďže prekážka môže byť inak tvarovaná, pôsobí to úsmevne. Na Fall of Liberty sa jednoducho nedá pozerať bez výčitiek svedomia. Na svoju cenu, plány a sľuby totiž vyzerá hra neskutočne fádne, umelo a úrovne sú akoby poukladané hala-bala za sebou, nech to jednoducho len nejako ide. A čo je najlepšie, neustále sa budete zasekávať o predmety alebo objekty, pri našej testovanej konzolovej verzii nebol problém zaznamenať výrazný pokles frameratu pod únosnú mieru a to vyzerá hra príšerne. Vývojári zo Spark Unilimited sa zrejme s editorom len učili pracovať a nedokázali doteraz odkukať niektoré finesy od úspešnejších tvorcov a aby dodržali termín vydania, narýchlo za mesiac zbúchali celú hru. Je to príšerné, navyše absentuje pestrosť prostredí.
INTERFACE 7 / 10
Ovládanie nijakým spôsobom nevybočuje z dobre známeho štandardu, ale stopercentné to rozhodne nie je, Ako už býva zvykom, na obrazovke vás otravuje maximálne stav vašej munície, zdravie sa vám totiž dopĺňa priebežne. Nesmierne chaotické je však zobrazenie smeru nepriateľa, ktorý na vás strieľa. Taktiež aktivovanie niektorých ovládacích prvkov je nastavené až príliš striktne, tak vám nebude ostávať nič iné, než hľadať pozíciu postavenie, z ktorej bude gombík na výťahu aktívny. Pohyb hlavného hrdinu je pomalý, beh sa takmer neodlišuje od bežnej chôdze – maximálne tak trasením zbrane a pachčením. Ovládanie ako také funguje, horšie je to s nemotornosťou celkovo, tá je však rozobratá o pár riadkov nižšie. Zameriavač sa sfarbuje pri možnom zásahu, s každou zbraňou môžete aj zoomovať a dokonca ak vydržíte pri hraní dlhšie ako 10 minút, oceníte novátorský prístup v spracovaní ukladania výbušniny na podvozky tankov či pancierové dvere. Funguje to jednoducho. Máte modrý káblik a modrú svorku, takže v prípade konzolovej verzie držíte modré tlačidlo, následne analógom zatiahnete svorku a idete hľadať farebný kábel hodiaci sa k druhej svorke. Farebné kombinácie sú štyri, káble môžu byť len tri, takže to máme... no dobre, ironické, ale treba na to upozorniť, farboslepí hráči sú totiž výrazne hendikepovaní! HRATEĽNOSŤ 3 / 10
Bez nejakého obhajovania: na Fall of Liberty sme sa tešili, pretože to vyzeralo vskutku zaujímavo. Pri ostatných projektoch prichádza vytriezvenie postupne a až časom, úroveň za úrovňou zisťujete, že to vôbec nie je to, čo ste čakali. Spark Unlimited však nie sú žiadni naivní trochári a pekne vám dajú jednu otcovskú zľava, potom hneď z opačnej strany a keď dohráte prvú úroveň, budete mať líca tak červené, že by vám ich aj najväčší alkoholik závidel. Dohráte prvý akt (sú tu chvalabohu len tri) a už viete, že lepšie to už nebude, horšie to pôjde ťažko a buď sa rozhodnete trápiť i naďalej alebo hru rýchlo predáte v bazári. Poďme na to však konkrétnejšie. Churchillova smrť je vysvetlená textom v úvodnej obrazovke kampani. Padla. Možností, ako sa tento úvod dal spracovať, je hneď niekoľko a všetky by mali ten správny budiaci efekt. Ocitnete sa v hre, na oblohe sú nemecké vzducholode, stavba sa otriasa, tak idete rovno za nosom, cesta je len jedna, pretože trámy padajú tesne pred možnosťou odbočenia z vybranej trasy. Takto pokračujete až nadol, klepnete svojho prvého nácka, zistíte, že nejde o karnevalové vystúpenie, vezmete zbraň, zostrelíte niekoľko parchantov. Zastrelíte ich niekoľko desiatok, bojujete za slobodu, česť a americkú vlajku, vejúcu i nad pisoármi. Zastrelíte ich stovky a po hodinke hrania si ani len nespomeniete, že Dan bol pôvodne robotník, nezaregistrujete, kedy sa z neho stala vraždiaca mašina (spojler: dokonca zabijete aj amerického prezidenta, ktorý sa rozhodol kapitulovať), ale je to tak.
Takže príbeh nula bodov, nemá šancu zaujať, lebo jednoducho vás niekto napadol, tak toho niekoho musíte donútiť, aby aj vypadol. Všetko sa to deje striktne lineárne. Keby to bolo aspoň zaujímavo naskriptované, v jednotlivých scénach a na vybraných miestach niečo dialo, lenže ono nie, vy len chodíte dopredu a kosíte všetko, na čom keď spočinie váš kurzor, sa rozžiari červenou farbou. Zelení sú totiž vaši. Aby bola jednoduchosť celého hrania podtrhnutá, často sa ani niet kam skryť, ten druhý musí padnúť skôr. Alebo pobehujete ako šialené zajace v úzkych priestoroch. Môže za to niekoľko faktorov: od primitívneho dizajnu úrovní po obmedzujúcu architektúru, ktorá vám povolí spraviť krok vpravo alebo vľavo. A čo je najlepšie, otravovať vás budú objekty len tak pohodené na zemi. Nemôžete ich prekročiť, v kuse sa o niečo zasekávate, k niektorým zbraniam od nepriateľov sa nedostanete, pretože ich odhodili na miesta, kam nemáte prístup. No vidíte, to sa naši novinári sťažujú na obmedzenie slobody prejavu a náš chudák robotník Dan sa nemôže takmer vôbec pohybovať. Keby tá strelnica bola aspoň zábavná, no skôr to funguje ako vynikajúca uspávanka, pričom vás preberie až to, keď umriete, pretože vás systém: „otvorím dvere/vojdem do miestnosti alebo oblastí – vykosím čo sa hýbe – pozbieram čo ostalo – opakujem celý proces“ omrzí po pár minútach. Nič sa nedeje, nijako to negraduje, nemáte dojem, že robíte dobrú vec, jednoducho strieľate tých druhých. Dan nemá charakter, celé jeho putovanie nemá atmosféru, ide o sled úrovni s totálne mizernou hrateľnosťou. Postup systematického pochodu jednoducho uspáva. Nepriatelia sa síce ukrývajú, ale robia to zbytočne, pretože všetko je dopredu nalinkované. Ako jediná lichôtka na zdvihnutie hrateľnosti na adresu tvorcov: ak máte nepriateľa vo svojej blízkosti, môžete si ho vziať ako živý terč. Vrchol originality. Herná nirvána. MULTIPLAYER
Hra ho obsahuje, ak však narazíte na funkčný server, prípadne i niekoľkých protihráčov ochotných nespáchať po vašom prihlásení sa harakiri od radosti, vytiahnite tú najlepšie fľašu čo doma máte (pokojne aj nesýtenú minerálku) a oslavujte. Ponuka módov je tak obyčajná, ako len môže byť. ZVUKY 5 / 10
Tak ako poznáte okamžite ozvučenie horšej kvality pri béčkovom filme, kedy nemusí korešpondovať s videnou situáciou, tak je to aj s ozvučením Fall of Liberty. Je také príliš obyčajné a hoci pušky strieľajú, smrteľne zasiahnutí nepriatelia si zachroptia, v pozadí počujete nejaký ten výbuch, celé to je také umelé a necítite prebiehajúci konflikt a to napätie okolo, ako je tomu napríklad v prípade sérii Call of Duty, ktorá práve toto dokázala využiť vo svojej prospech v prípade vytvorenia atmosféry. Hrdina toho veľa nenahovorí, ostatní vaši kamaráti majú len zopár fráz, aj tie im vylezú z papule výhradne vtedy, keď sa vás snažia usmerniť v lineárnom ťažení a pokrikujú, aby ste išli tam a tam. Nesmierne úsmevne pôsobia situácie, v ktorých sa z reproduktorov ozve hučanie hlasov, akoby sa na vás valili minimálne desiatky nepriateľov a to len traja nemčúri vyliezli z rohu obrazovky (kam nevidíte, pretože ho niečo stále zakrýva), ale hluk robia za celú rotu. Tak je to celým ozvučením. Nenadchne, vlastne ani neurazí, ale je to priemer len povestných chlp a za zvozenie v iných hodnoteniach, tak aby aspoň čo-to dobré na hre vyniklo.
HUDBA 8 / 10
Hudba je excelentná, ako jediná znesie porovnávanie so špičkou. Vynikajúce hrdinské epické melódie zahrané orchestrom majú to neoceniteľné čaro aj dnes a vedia aspoň o malý stupienok zdvihnúť celkovú atmosféru. Tieto skvelé motívy však neznejú stále, občas je tak nepríjemné ticho, až to píli uši. Keď však už hudba zaznie, budete sa radovať, pretože vás preberie z letargie. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 2 / 10
Stačilo by napísať, že umelá inteligencia neexistuje a hra je tak krátka, že možno nestihnete vyvrátiť obsah žalúdka počas hrania. Ale to by nestačilo, vy zrejme budete chcieť vedieť čo za tým stálo, prečo recenzent neustále prská síru a ukazuje obscénne gestá krabici s hrou. No predsa preto, že umelá inteligencia neexistuje a hra je tak krátka, že... Takže takto: lobotómia mozgu je vec určite pre ľudstvo potrebná v prípade niektorých jedincov, niektorí týmto termínom nazývajú nie práve najpríjemnejšie stavy po pitkách, avšak ten dobytok, čo sa preháňa po obrazovke, by bol tvrdým orieškom aj pre resocializačné programy. Alebo do Ameriky vyslal Hitler všetkých idiotov, aby konečne doma vytvoril čistú rasu a zbavil sa tak pliagy. V tom prípade je všetko v poriadku. Dokážu totiž len nasledovné: keď im skript prikáže, aby nastúpili na scénu, oni nastúpia. Akože sa skrývajú za nejakú prekážku, vždy im však trčí minimálne polovica tela, ak ich zasiahnete nepokúšajú sa stiahnuť, presunúť alebo jednoducho akokoľvek reagovať a stále pokračujú vo svojej vystrkovacej a zastrkovacej animácií. Bez dvojzmyslov, aj keď tu by sa dali nepriateľskí vojaci s objektom vykonávajúcim vyššie uvedenú činnosť porovnať a ďaleko od pravdy by sme neboli. Navyše medzi sebou vôbec nespolupracujú, jednoducho tam sú a pokým ich nevykosíte, budú tam až do skonania vekov. Spoliehajú sa na svoju početnosť, pretože keď vás začne po hlave udierať štvorica nepriateľov s milimetrovou presnosťou, od nadšenia skákať nebudete. Vašim kamarátom nevadí, ak stojíte medzi nimi a nepriateľom - pália vám do chrbtu, nepriateľ do ksichtu a najlepšie je, ak sa neviete ani pohnúť z miesta. S trochou irónie by sa dalo povedať, že je vlastne kladom, keď je hra krátka, aspoň nikto netrpí príliš dlho a 4-5 hodín sa dá prežiť bez vážnejších následkov. Aspoň nie na prvý pohľad viditeľných. To, čo hra stráca na stupidite, si vynahradzuje skriptami: otvoríte dvere, tam je chlapík s rotačným guľometom a skolí vás za dve sekundy. Žiadne varovanie, jednocho reštart. Pokým bol najbližší savepoint vzdialený asi tak 15 minút hrania, to je potom chuť do hrania, ktorá sa neodmieta. Miesta ukladania sú rozložené občas dobre, občas však nezmyselne. Keďže Murphyho zákony fungujú, viete, ktorá možnosť bude prevládať. Platí aj pravidlo, že pokým nespravíte to, čo máte, budú na vás posielané nekonečné vlny nepriateľov. Za najnáročnejšie však ja osobne považujem získanie archievmentu 30 minút behu: to nie je len taká zábava oprieť chalana o stenu, stlačiť tlačidlo behu, analóg dopredu a držať to pol hodinu! To nie je len tak, to bola tá pravá obeta, inak hra nepredstavuje žiadnu veľkú výzvu. Musíte byť akurát tak priemerne pri zmysloch, aby ste presne namieri a vystrelili, niekedy sa nemusíte ani príliš hýbať, nepriatelia majú výrazne spomalené reakcie na vašu prítomnosť.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 3,3 / 10
Nebrať. Maximálne tak za stovku-dve ako budget pre jednoduchú zábavu na jeden večer. V prípade, že by ste nad Turning Point: Fall of Liberty premýšľali ako o plnohodnotnej a zábavnej hre, zrejme ste začali čítať hneď záverečný verdikt. Akčná strieľačka z vlastného pohľadu so svojim alternatívnym pohľadom do minulosti vyslala signál, že nie všetko čo beží na Unreal Engine 3 bude aj dobre vyzerať. Že nie všetko, čo dobre vyzerá v tlačových správach a na papieri sa bude aj dobre hrať. Nuda, nuda, nuda.
Hru na recenziu zapožičal Gameexpres.sk
