BRATISLAVA. Sú týždne a mesiace, keď sa takmer nič nedarí. Ako keby jeden neúspech či zaváhanie priťahovali ďalšie. Podobná situácia vládne už dlhšie na finančných trhoch. Analytici sa predbiehajú v pochmúrnych predpovediach a ľudia, ktorí investovali úspory do cenných papierov, sa už pomaly boja otvoriť noviny alebo webové stránky s padajúcimi krivkami, oznamujúcimi ďalšie straty.
Bludný kruh?
Zaujímavý pokus ukázať globálne finančné problémy z inej strany urobili vedci z Cambridgeskej univerzity. Zvolili novú stratégiu: neskúmali ani pohyby akciových indexov, ani teórie cyklov alebo hier. Zaujímala ich fyziológia ľudí, ktorí na trhoch pôsobia.
Skupinke sedemnástich londýnskych burzových obchodníkov (všetci boli muži) odoberali počas ôsmich dní každý deň o jedenástej doobeda a o štvrtej popoludní vzorku slín. Tieto časové údaje ohraničujú objemy najväčších obchodov, ktoré každodenne urobia.
Autori štúdie John Coates a Joe Herbert zistili, že keď mali obchodníci ráno zvýšenú hladinu testosterónu, viacej riskovali a darilo sa im lepšie. Naopak, zvýšená hladina kortizolu, hormónu, ktorý je spojený s odpoveďou na stres, prinášala opatrnosť a zotrvačnosť, a tým aj horšie výsledky.
Vyzerá to ako bludný kruh. Dlhodobá neistota a labilita trhov privodzujú maklérom chronický stres. Ten zvyšuje hladinu kortizolu v ich organizme. Zvýšená hladina kortizolu je jedným z faktorov, ktorý môže ďalej podporovať rast neistoty a lability trhov, čo ešte zhoršuje dopady ekonomického poklesu.
Naučená bezmocnosť
Čo by sa v pozadí bludného kruhu mohlo skrývať? Pre Timesonline.com to priblížil John Coates, bývalý maklér a terajší fyziológ na Cambridgei, vedúci štúdie. Povedal, že škodlivé následky chronického stresu sa môžu premietnuť do psychického stavu, ktorý poznáme ako naučenú bezmocnosť.
Model fungovania naučenej bezmocnosti je dosť jednoduchý. Banky používajú osvedčené ekonomické nástroje, napríklad znižovanie úrokových sadzieb. Na oživenie trhov to však má minimálny vplyv, pretože "bezmocní" obchodníci sa aj naďalej vyhýbajú rizikovým nákupom. Naučená bezmocnosť im totiž podvedome hovorí: keď sa nedarí, tak sa nedarí. Racionálne uvažovanie je odpojené a ekonomické stimuly míňajú cieľ.
Samozrejme, ide skôr o pracovnú hypotézu a autori ju tak aj predkladajú. Podotýkajú však: treba zobrať do úvahy možnosť, že klasický pohľad na ekonomiku je skreslený pôsobením emočných a hormonálnych faktorov, o ktorých zatiaľ nič nevieme. Význam ich výskumu zdôrazňuje fakt, že ho priniesol prestížny časopis PNAS (Proceedings of the National Academy of Sciences).
Zakríknutí futbalisti
Príkladom naučenej bezmocnosti z inej sféry môže byť anglická futbalová reprezentácia. Zatiaľ čo klubové tímy ako Manchester United, Chelsea či Liverpool sú v Európe suverénmi, reprezentácii sa nedarí: na veľkých turnajoch vyhrala v posledných zápasoch iba jediný zo siedmich jedenástkových rozstrelov. Svedčí to o bezmocnosti reprezentantov, ktorí kopú penalty pod vplyvom fanúšikov, očakávajúcich od svojho tímu prehru. Líšia sa tak trebárs od Nemcov, ktorí nastupujú k penaltám s oveľa väčším sebavedomím.
"Nemci kopú penalty posilnení myšlienkou, že všetci priaznivci rátajú s víťazstvom," citoval server BBC profesora univerzity v Exeteri Alexa Haslama, ktorý štúdiu robil. A dodal: "Sila psychológie sa najmä v Anglicku veľmi podceňuje. Pritom je dokázané, že sebavedomie môže zlepšiť výkon športovca až o päť percent, rovnako ako doping. Keď začnú anglickí hráči v penaltách vyhrávať, budú nezadržateľní."
Lenže, ako to urobiť? Anglickí fanúšikovia reprezentantom neveria, lebo sa im nedarí. Tým sa nedarí sčasti aj preto, lebo im fanúšikovia neveria. Je to podobný bludný kruh ako na burze, preto môžu série neúspechov trvať veľmi dlho. Možno by si Angličania mali nechať zmerať testosterón a kortizol predtým, než sa vydajú k značke vzdialenej jedenásť metrov od bránky.
Príbeh Nicka Leesona
Britskí fyziológovia z Cambridgeskej univerzity sa pri skúmaní ekonomických procesov pustili do úplne novej oblasti. To je veľmi dobrá správa, aj keď stále nie je jasné, čo by mohli navrhnúť ako liek na zlepšenie globálnych trhov. Možno by si burzoví makléri mali ráno povinne lepiť testosterónové náplaste. Lenže ak by to prehnali, hrozilo by, že sa budú bezhlavo vrhať do veľmi riskantných obchodov, ktoré by mohli mať ešte zhubnejšie následky ako zvýšená opatrnosť.
Čítankovým príkladom nezvládnutého rizika je maklér Nick Leeson, ktorý v polovici 90. rokov uplynulého storočia položil na lopatky najstaršiu obchodnú banku sveta Barings. Svoj príbeh opísal v bestselleri Podvodník. Podľa všetkého Leeson mal, a možno ešte má testosterónu viac ako dosť. Typické je, že aj v jeho prípade, ako takmer vždy, sa začal veľký škandál úplne nenápadne. Mladý úspešný muž, ak píše pravdu, nechcel kradnúť, iba šikovne "odrobiť" malú stratu tak, aby si to nadriadení nevšimli. Utajovaná strata však časom narástla do obludných rozmerov a jeden zo stĺpov britského bankového impéria sa zrútil. Typické je možno aj to, že skutočný stav financií tesne pred totálnym kolapsom banky Barings nedokázali zistiť ani externí audítori, ani orgány dozoru, ani vnútorná kontrola.
