Tlis sídli na bratislavskom vysokoškolskom internáte Mladosť v niekoľkých ošumelých miestnostiach. V nich sa popri počítačoch povaľuje technika, ktorá má dátum výroby starší než dátum narodenia väčšiny z prítomných.
„Na takomto nahrávali Beatles,“ hovorí šéfredaktor Tlisu Peter Gonda a ukazuje na mohutný prístroj v rohu. „Technik ho prednedávnom opravil spájkovačkou.“ Táto technika zostala po pôvodnom rádiu Tlis. To vzniklo pred 26 rokmi ako internátne rádio a pôvodne sa šírilo cez prijímače, ktoré boli v každej internátnej izbe. V roku 2000 sa Tlis presunul z internátu na internet.
Nestabilná alternatíva
Tlis sa dnes profiluje ako rádio o alternatívnej kultúre. Každý pracovný deň vysiela niekoľko hodín relácie o vizuálnom umení, literatúre alebo napríklad aj o menšinových žánroch elektronickej hudby.
„Naši redaktori sú ako filter. Vnímajú kultúru okolo seba a filtrujú z nej to, čo ich zaujíma,“ hovorí Peter Gonda. „Ak si poslucháč nájde v našom programe niekoho, komu začne dôverovať, potom mu tento redaktor poskytne informácie, ktoré by sám našiel možno o dva roky neskôr.“
V rádiu bez nároku na honorár pracuje viac ako 30 ľudí, väčšinou vysokoškolákov. Po príchode do rádia si každý nový moderátor môže vybrať vysielací deň aj to, o čom chce robiť reláciu. „Sme škôlka. Ľudia, ktorí naberú u nás skúsenosti, prechádzajú do veľkých médií,“ hovorí Gonda a dodáva, že by to chcel zmeniť. Fluktuácia redaktorov a technikov je taká veľká, že Tlis musí každý semester vyhlasovať nové konkurzy.
Problémy malých
Okrem nestabilného redakčného tímu trápia Tlis aj iné – väčšie problémy. Napríklad nízka počúvanosť. Rádio poslucháčov živého vysielania ráta na desiatky, o niečo viac ľudí počúva relácie z archívu. „Náš marketing je nulový. Skôr sa o rádiu traduje,“ hovorí Gonda. Prezentácia je chabá aj na webe. Sám šéfredaktor odporúča, aby sa ľudia webovej stránke Tlisu vyhli. „Je odporná,“ hovorí a radí, aby na prístup k reláciám ľudia radšej využívali RSS čítačku alebo mailing list. Nový web by chceli, na programátora a grafika ale nemajú peniaze.
Najväčší problém sa ešte len črtá. Hneď po našom rozhovore sa Gonda vybral na stretnutie s vedením internátu. Pre „príliš veľkú alternatívnosť“ totiž hrozí, že sa Tlis v terajšom zložení dostane na ulicu. Internát má totiž s nimi – rádiom aj priestormi, v ktorých sídlia, iné plány. Sen Petra Gondu o „komunitnom a demokratickom médiu s množstvom externých redaktorov, ktorí prispievajú každý svojím pohľadom na realitu“, sa tak asi ešte viac skomplikuje.
