Vo využívaní infokomunikačných technológií sme na 43. mieste

BRATISLAVA 21. apríla (SITA) - Slovensko obsadilo vo využívaní informačných a telekomunikačných technológií, podľa Svetového Ekonomického Fóra (WEF), 43. miesto zo 127 testovaných krajín.

Prvé miesto v rebríčku WEF obsadilo Dánsko, nasledované Švédskom. "Slovensko (43.) v tomto komplexnom IT porovnaní zaostalo za Maďarskom (37.) aj Českom (36.) ale predbehlo Poľsko (62.). Prekvapením z najnovších členov EÚ je Estónsko, táto malá krajina je domovom Skype-u, čo malo výrazný podiel na úspechu. Estónsko sa umiestnilo na 20. priečke," informovala spoločnosť Cisco, ktorá výskum podporila.

Slovensko má podľa WEF silnú pozíciu v celkovom počte počítačov a mobilných užívateľov. "S počtom 42 internetových užívateľov na 100 obyvateľov, sme predbehli všetky krajiny V4. Obdobne silní sme boli v dostupnosti pevných liniek a mobilných sietí," informovala správa WEF.

Naopak WEF hodnotí ako nedostatky Slovenska v kvalite komunikačných technológií na školách. "Relatívne nízka je aj rozhľadenosť a vzdelanosť zákazníka pri kúpe technologických produktov, úspech nezaznamenala ani digitalizácia verejnej správy," pokračovalo WEF v kritike Slovenska.

V kategórii počet ľudí s prístupom k širokopásmového internetu sme sa umiestnili na 39. priečke. Škandinávske krajiny a Holandsko sú podľa štúdie na prvých miestach v tejto kategórii.

"Tieto výsledky potvrdzujú, že broadband sa stal kľúčovým faktorom pre ekonomický a sociálny rast a určuje konkurencieschopnosť každej krajiny. Broadband prináša nielen ekonomické benefity, súvisiace so zvýšenou produktivitou, ale aj sociálne výhody, ako rýchly prístup k informáciám pri vzdelávaní, elektronické služby v oblasti zdravotníctva a ostatných sektorov verejnej správy," uviedol generálny riaditeľ Cisco Slovensko Marcel Rebroš.

WEF, ktoré pravidelne vydáva Globálnu správu o informačných technológiách, v nej hodnotí krajiny podľa toho, ako efektívne využívajú informačné a komunikačné technológie. Štúdia analyzuje vyše 70 kritérií, ako napríklad počet pripojení na internet, kvalita IT služieb, cenová dostupnosť technológií, ale aj využívanie telekomunikačných a internetových sietí.

Komplexne bol hodnotený aj potenciál do budúcnosti, čiže napríklad počet vedcov v IT sektore, investície do vzdelania, miera informatizácie a počet relevantných patentov. Výsledky štúdie odrážajú aj schopnosť jednotlivých krajín vyrovnať sa so zmenami súvisiacimi s ekonomickým rastom spoločnosti (napríklad prechod na Euro). Výsledným hodnotiacim parametrom je Index pripravenosti siete.