BRATISLAVA. Novoobjavený biorytmus pomáha vysvetliť napríklad to, prečo potkany žijú rýchlejšie a umierajú mladšie ako ľudia. Zakladá sa na takzvanom cirkadiálnom biorytme, čo je približne 24-hodinový cyklus. Ten pri cicavcoch riadi základné životné funkcie ako spánok a kŕmenie či obnovu buniek.
Novoobjavený biorytmus má rovnako ako cirkadiálny pôvod v hypotalame, hlavnom mozgovom kontrolnom stredisku autonómnej nervovej sústavy. No kým cirkadiálny biorytmus je všade prakticky rovnaký, nový biorytmus sa líši od jedného organizmu k druhému. Pri malých cicavcoch funguje rýchlejšie, pri väčších pomalšie. V prípade potkanov je to jednodňový interval, šimpanzov šesťdňový a ľudí osemdňový. Prišlo sa na to pozorovaním prírastkových línií v zubnej sklovine.
Podobný proces prebieha aj v tkanive iných súčastí kostry. Biorytmové línie tohto druhu sa tu pozorovali vôbec prvý raz. Ten istý biorytmus, ktorý ovláda rast zubov a kostí, určuje aj veľkosť kostí a tela a riadi mnohé procesy látkovej výmeny, rýchlosť tepu srdca a dýchania. A tým de facto aj celkové tempo a dĺžku života organizmu. Zďaleka najviac sa týmto biorytmom od seba líšia ľudia. Niektorým trvá iba päť dní, iným až desať. Zrejme preto sa v rámci cicavcov najviac vzájomne líšime veľkosťou tela a dĺžkou prirodzeného trvania života.
Na výročnej konferencii Amerického združenia zubárskeho výskumu nový biorytmus opísal Timothy Bromage z Newyorskej univerzity. (urb)
