Eric Hannah z Intelu (USA) oznámil, že jeho firma vyvíja ochranu budúcich čipov pred kozmickými lúčmi (na ilustrácii Universe Today spŕška kozmických lúčov). Hrozí, že s rastúcim používaním multiprocesorov v autách, superpočítačoch a mobiloch a zmenšovaním rozmerov čipov ich kozmické lúče budú ovplyvňovať aj na Zemi. Má ísť o detektor kozmických lúčov na čipe, ktorý pri zistení, že náraz kozmického lúča rušivo ovplyvnil činnosť čipu, zariadi, aby čip príkaz zopakoval.
Zdroj: BBC News
Margareta Kalkaová zo Smithsonovského ústavu pre výskum trópov v Balboe (Panama) s kolegami zistila, že stavy hmyzu v tropických pralesoch obmedzujú rovnakou mierou ako vtáky aj netopiere. Podľa tímu Kimberly Williamsovej-Guillénovej z Michiganskej univerzity (USA) to platí i pre netopiere (na snímke Science druh Micronycteris microtus), ktoré požierajú hmyzích a vôbec článkonožcových škodcov kávových plantáží v Mexiku.
Zdroj: Science
David Bickford zo Singapurskej národnej univerzity s kolegami dokázal existenciu prvého známeho prípadu obojživelníka, ktorý sa zaobíde bez pľúc. Indonézska vodná žaba Barbourula kalimantanensis (na snímke Davida Bickforda) získava všetok potrebný kyslík cez pokožku.
Zdroj: Current Biology
David Killilea a Bruce Ames z Výskumného ústavu pri Detskej nemocnici v Oaklande (USA) potvrdili, že nedostatok horčíka zrýchľuje starnutie ľudských buniek. Chronický deficit horčíka by mohol výrazne zosilniť vplyvy chorôb súvisiacich s vekom.
Zdroj: PNAS
Tím Michaela Millsa z Coloradskej univerzity (USA) dospel k záveru, že regionálny jadrový konflikt, spočívajúci vo "výmene" 100 hlavíc s kapacitou hirošimskej bomby (taký arzenál majú napríklad India a Pakistan), by v ovzduší vytvoril ozónovú dieru veľkú takmer ako Zem. Ovzdušie by sa začalo zotavovať po 5 až 8 rokoch. Zdroj: PNAS
Zdeněk Urban © SME
