Matadori počítačovej zábavy si iste so slzou v oku spomenú na komediálne dobrodružstvá Simon the Sorcerer. Oba diely si v rokoch deväťdesiatych našli zástupy fanúšikov, ktorí milovali drzého a sarkastického Simona a jeho pološialené dobrodružstvá. Keď pred pár rokmi vyšiel nepodarený tretí diel v 3D grafike, chcelo sa mnohým skôr plakať ako smiať.
Medzitým značka zmenila majiteľa a dnes tu máme potichučky štvrtý diel s podtitulom Chaos je polovičný život. Štvorka robí správny krok späť a opäť je klasickým „point-and-click“ dobrodružstvom zo starej školy. Výnimkou sú iba 3D spracované postavy, kým všetko ostatné je verné tradícii.
Matadori počítačovej zábavy si iste so slzou v oku spomenú na komediálne dobrodružstvá Simon the Sorcerer. Oba diely si v rokoch deväťdesiatych našli zástupy fanúšikov, ktorí milovali drzého a sarkastického Simona a jeho pološialené dobrodružstvá. Keď pred pár rokmi vyšiel nepodarený tretí diel v 3D grafike, chcelo sa mnohým skôr plakať ako smiať. Medzitým značka zmenila majiteľa a dnes tu máme potichučky štvrtý diel s podtitulom Chaos je polovičný život. Štvorka robí správny krok späť a opäť je klasickým „point-and-click“ dobrodružstvom zo starej školy. Výnimkou sú iba 3D spracované postavy, kým všetko ostatné je verné tradícii.
Žiadne akčné vložky, iba poctivé skúmanie sveta, zbieranie a používanie predmetov a kilometre konverzácií s viac či menej komickými postavami. Simon diskusie drží hlavne v drzej až urážajúcej „tónine“. Príbeh sa točí okolo opätovného ohrozenia rozprávkového sveta, ale zo začiatku sa toho veľa nedozviete. Podozrivé je iba to, že sa svetom motá aj Simonov klon, ktorý je jeho presným opakom. Poctivým a nezištným dobrákom.
Dobrodružstvá často trpia na dva extrémy. Buď sú detinsky jednoduché, alebo – často vďaka nelogickostiam – až prehnane obtiažne (napr. aj druhé Simonovo dobrodružstvo).
Dnešný kúsok si zvolil zaujímavú cestu. Kým dostupnosť všetkých lokácií hneď zo začiatku môže spôsobovať zmätky a zádrhy, systém trojstupňovej nápovede a možnosť zvýrazniť všetky predmety na obrazovke dokážu neraz zabrániť frustrácii. Hra je tak prístupná aj menej skúsenému publiku.
Vizuálne sa niet veľmi na čo sťažovať. Grafika sa podriaďuje žánru a svoju úlohu plní na sto percent. Možno len z umeleckého hľadiska autori uleteli až do príliš cukríkovej štylizácie. Hudba, podobne ako dabing, patria skôr do priemeru, ale fungovanie celku neohrozia.
Štvrtý Simon je tak vydarenou poklonou klasike. Len sa nenechajte mýliť detsky pôsobiacim „lookom“. Miestny humor je vhodný najmä pre dospelých – o fanúšikoch série ani nehovoriac.
Odporúčaná konfigurácia: procesor 3Ghz, 1 GB RAM, 256 MB grafická karta
Viac o hrách nájdete na hry.sme.sk
