BRATISLAVA. Jantár je sfosílnená živica či miazga stromov. Slovo sfosílnený síce znamená skamenený, no pri jantári to nie je celkom pravda, lebo nemineralizoval. Napriek tomu sa považuje za drahý kameň a od staroveku sa využíva v šperkárstve.
Už antickí autori si všimli, že v kúskoch jantáru neraz býva uviaznutý hmyz a iné malé živočíchy. Mnohí sme to zaiste sami videli v médiách alebo v múzeách. Vzhľadom na podstatu jantáru také vzorky neprekvapujú. Veď mnohé tvory už stovky miliónov rokov žijú na stromoch. Logicky sa museli často "prilepiť", až ich živica či miazga zaliali. Vďaka tomu sa zachovali, čo nám umožňuje pohľad do života v praveku. Zápletka známej filmovej trilógie Jurský park sa zakladá práve na vyťažení DNA dinosaurov z hmyzu, ktorý cical ich krv a skončil v jantári. Dnes je to stále ešte fikcia, ale s racionálnym jadrom.
Svetlo z temného jantáru
Jantárové okno do praveku je väčšinou zastreté. Štyri pätiny vzoriek jantáru sú nepriehľadné. Hoci de facto nie sú skamenené, ako kamene vyzerajú. Klasické presvecovanie či použitie mikroskopov tu nepomáha. Mnohí vedci sa o to dlhé roky pokúšali, no výsledky boli zanedbateľné.
Riešenie teraz prinieslo využitie istej špecifickej metódy röntgenového zobrazovania pomocou synchrotrónneho žiarenia. A to priamo v Európskom zariadení pre synchrotrónne žiarenie (ESRF) vo francúzskom Grenobli. Je to najmohutnejší zdroj synchrotrónneho žiarenia na našom kontinente. Spoločné zariadenie osemnástich krajín každoročne využíva niekoľko tisíc vedcov.
Synchrotrónne žiarenie konečne presvietilo aj nepriehľadný jantár. Metóda je pritom veľmi praktická, keďže umožňuje pomerne rýchlo prezrieť veľké množstvo jantáru.
Trojrozmerné pratvory
V premiérovom výskume išlo o 640 kúskov nepriehľadného jantáru s hmotnosťou približne dva kilogramy. Všetky pochádzali z oblasti Charentes v juhozápadnom Francúzsku. Z nálezísk datovaných do polovice druhohornej kriedy (pred 144- až 65-miliónmi rokov). Vedci považujú za najpravdepodobnejší vek väčšiny kúskov sto miliónov rokov.
Synchrotrónne žiarenie vo vzorkách odhalilo 356 pravekých živočíchov a rastlín. V prvom prípade od ôs a múch cez mravce a pavúky po roztoče a kliešte. Vyše polovice z nich možno zatriediť aspoň do čeľadí (čeľaď v biologickej taxonómii tvorí jeden či viacero rodov, ktoré sa skladajú z jedného či viacerých druhov). Väčšinou išlo o malé tvory. Napríklad menej ako milimetrové roztoče a kliešte či štvormilimetrovú osu. Tiež logické - väčšie tvory sa po prilepení zo živice či miazgy prevažne dokázali oslobodiť. Použitá metóda, tak ako pri nemocničnom CT, umožnila navyše získať trojrozmerné obrazy. Vedci skúmané tvory virtuálne "vybrali" z jantáru.
V článku, ktorý vyjde v časopise Microscopy a Microanalysis, to oznámil tím Malviny Lakovej z Renneskej univerzity a Paula Tafforeaua z ESRF.
Zdeněk Urban © SME
