Doterajšou držiteľkou rekordu najmenej hmotnej hviezdnej čiernej diery bola neviditeľná zložka dvojhviezdy GRO 1655-40 (približne 6,3 hmotnosti Slnka). Vedci teraz oznámili objav čiernej diery s najnižšou známou hmotnosťou (3,8 hmotnosti Slnka). To už sa blíži hranici medzi čiernymi dierami a neutrónovými hviezdami.
BRATISLAVA. V bežnom svetle neviditeľná zložka dvojhviezdy XTE J1650-500 leží v južnom súhvezdí Oltár (Ara). Je zdrojom röntgenového žiarenia a v roku 2001 ju vďaka tomu objavil satelit NASA RXTE (Rossi X-Ray Timing Explorer). Tvorí ju normálna hviezda a čierna diera obklopená akrečným diskom, na ktorú dopadá hmota prúdiaca z normálnej zložky. Röntgenové žiarenie vzniká medzi diskom a čiernou dierou. Na základe novej metódy, využívajúcej monitorovanie kváziperiodických oscilácií röntgenového žiarenia, sa teraz podarilo určiť hmotnosť čiernej diery v XTE J1650-500. Dlho sa tušilo, že bude nízka, ale presná hodnota zostávala nejasná.
Frekvencia kváziperiodických röntgenových oscilácií závisí od hmotnosti predmetnej čiernej diery. Pre XTE J1650-500 z toho vychádza 3,8 hmotnosti Slnka a priemer asi 24 kilometrov. Vedci túto metódu úspešne overili na viacerých ďalších hviezdnych čiernych dierach s inak určenými hmotnosťami. Teoretická hranica medzi čiernymi dierami a superhustými neutrónovými hviezdami leží v rozmedzí 1,7 až 2,7 hmotnosti Slnka.
Výsledok je dôležitý nielen pre astrofyziku, ale aj pre fundamentálnu fyziku, z ktorej vychádza celá pozemská technológia. Upresnenie hodnoty spomenutej hmotnostnej hranice totiž vedcom prezradí poznatky o správaní hmoty v podmienkach mimoriadne vysokých hustôt. Experimentmi na Zemi a dokonca ani v blízkom vesmíre ich nemožno získať.
Nové poznatky o XTE J1650-500 oznámili v pondelok na konferencii Divízie pre astrofyziku vysokých energií Americkej astronomickej spoločnosti v Los Angeles Nikolaj Šapošnikov a Lev Titarčuk z Goddardovho strediska kozmických letov NASA v Greenbelte. (urb)
