m výskume 221 sociálnych skupín týchto živočíchov v amazonskej rezervácii Mamirauá.
BRATISLAVA. Brazílski a britskí vedci skúmali tri roky unikátne správanie delfínovca amazonského, nazývaného tiež ružový delfín, pri pytačkách v ich pôvodnom prírodnom prostredí. Zistili, že dospelé samce v prítomnosti samíc zhromažďujú v zobcovitých čeľustiach konáre, trávu a úlomky dreva a agresívne nimi udierajú do vodnej hladiny.
Ružové delfíny, ktoré sú vraj spomedzi piatich druhov sladkovodných delfínov najinteligentnejšie, žijú vo dvoch juhoamerických riekach, Amazonke a Orinoku. Zatiaľ síce nie sú kriticky ohrozené, no vedci počas výskumu zistili, že ich počet rapídne klesá. Preto má sledovanie sociálneho správania a rozmnožovania týchto sympatických živočíchov veľký význam aj pri ich ochrane.
Agresia na únosnej hranici
Podľa vedúceho výskumného tímu Tonyho Martina, odborníka na život morských cicavcov zo Saintandrewskej univerzity vo Veľkej Británii, sa delfíny často zjavia nad hladinou vo vertikálnej polohe, v čeľustiach držia "riečnu kyticu" a potom sa ponárajú rotujúc okolo vlastnej osi. Predmetmi, ktoré držia v tlame, tiež hádžu alebo búšia do vodnej hladiny. Zrejme sa tak snažia urobiť dojem na samice. Nosenie konárov (niekedy aj kameňov a bahna z riečneho dna) a búšenie nimi do hladiny sú totiž takmer výlučne doménou dospelých samcov. Toto predstavenie je intenzívnejšie v prítomnosti húfu samíc.
"Súčasne medzi dospelými samcami vidno značné prejavy agresie, z čoho usudzujeme, že i to je súčasťou rituálu dvorenia," povedal Martin pre internetové stránky BBC. Aj keď samce sú v tomto období agresívnejšie, vedci nikdy nevideli, že by jeden druhého udrel.
Hlučný zážitok pre samice
Pred tromi rokmi videli vedci v Indickom oceáne delfíny skákavé (Tursiops aduncus), ktoré si navliekali na predĺžené čeľuste morskú špongiu. Zrejme ju používajú ako ochrannú rukavicu, keď snoria po dne a hľadajú potravu, alebo ako ochranu pred predátormi. Používanie predmetov na sociosexuálne prejavy je však v ríši vodných cicavcov nový objav.
"Naivne som sa nazdával, že podobne sa správajú aj iné druhy cicavcov," konštatoval Martin. "Bol som veľmi prekvapený, keď konzultácie s priateľmi a kolegami ukázali, že niečo podobné robia iba šimpanzy, a ešte oveľa menej premyslene."
Nie je jasné, ako a prečo sa u ružových delfínov také správanie vyvinulo, pretože medzi sebou komunikujú predovšetkým zvukmi. Pravdepodobne aj v tomto prípade sú podobné prejavy predovšetkým pôsobivým sluchovým zážitkom pre samice či prípadných rivalov.
Vedci zverejnili svoju správu v časopise Biology Letters. Bola súčasťou Projektu Boto (pozri rámček). V jeho rámci zistili, že počas púhych piatich rokov sa iba v ich študijnej oblasti stratila polovica skúmaných zvierat. "Možno ich je teraz pomerne dosť, no rýchlo miznú, a nevedno, kedy sa ich úbytok zastaví," posťažoval sa Martin.
Zdroj - bbc
