edykoľvek seknúť.
Ale zamával rukou, že je to nič, a konečne našiel to, čo hľadal. Bol to digitálny fotoaparát. „Do kelu,“ povedal. „Zase to nevyšlo.“ Pozrel sa na mňa vyčítavo. „Preto, lebo si ma vyrušil.“ Vysvetlil mi, že už dva týždne sa snaží sám seba odfotiť pri kýchnutí. Spýtal som sa ho, prečo to robí. „Nikdy som sa pri kýchaní nevidel,“ povedal, ale keď videl, že mi to ako vysvetlenie pripadá nedostačujúce, tak dodal: „A potom chcem to video tiež poslať na jednu webovú stránku.
Vyzvali používateľov, aby ich posielali.“ Všetko vraj odštartovalo video kýchajúceho mláďaťa pandy, ktoré je už viac ako rok na serveri YouTube a videlo ho vyše desať miliónov ľudí. Vznikol potom web, ktorý surferov vyzval, aby pri kýchaní nafilmovali buď seba, alebo niekoho iného. Prišlo už vyše tristo príspevkov. „A je za to nejaká odmena?“ spýtal som sa. „Tu ide o princíp! Proste sa zúčastniť a dokázať to.“
Kedysi som mal obľúbenú stránku, kde boli zábery tvárí ľudí, ktorí práve v tom momente dosiahli orgazmus. Chápem, že pre niekoho môže byť taký web... povedzme inšpiratívny. Ale kýchanie? Cestou z obeda som v trafike kolegovi kúpil malú škatuľku šnupacieho tabaku. „Že mi to skôr nenapadlo!“ povedal s obdivom.
Večer mi volal, že kýchol krásne. Lenže mu pri tom fotoaparát vypadol z ruky a rozbil sa. Keď si kúpi nový, vyskúša to znovu. Ale so statívom.
Kýchanie malej pandy:
