Poznáme viacero druhov klubov. Napríklad športové – niekoľko nadšencov przniacich si svoje zdravie za účelom zbohatnutia a pobavenia menej fyzicky vyspelých jedincov. Alebo tanečné či na inú hudbu zamerané kluby, kde to trieska a búcha, opitá mládež si čistí žalúdky pred týmito klubmi a všetci sú spokojní. Potom sú aj kluby mravne pochybných hodnôt, o ktorých podrobnosti samozrejme nikto z nás nevie, pretože je to amorálne a veľké tabu a ešte určite niečo hnusné. No a na koniec sú kluby vznikajúce len v hlavách niektorých ľudí, pričom ak sú slávni alebo majú šťastie, tak predvedú svoje myšlienky i okoliu. Pripomínať Fight Club alebo Running Mana je zbytočné. Niečo podobné v sebe ukrýva aj klub virtuálny, nazvaný jednoducho The Club. Omáčka bokom – tvorcovia z Bizzare Creations sú hráčom známi ako skvelí chlapíci stojaci za výbornou sériou pretekov Project Gotham Racing (zatiaľ posledný štvrtý diel dorazil pred nejakým tým mesiacom na Xbox 360) alebo podarenou hračkou Geometry Wars. Tentoraz sa rozhodli vytvoriť strieľačku z vlastného pohľadu, čo sa im samozrejme podarilo, no paradoxne z nej sálajú prvky z oboch uvedených hier. Nebudeme používať žiadne vozidlá a strieľať z nich, ani plachtiť nekonečným vesmírom. Jednoducho dostaneme do ruky nejakú zbraň a základná myšlienka znie: dostaň sa čo najskôr na koniec a skús pri tom získať čo najväčšie bodové ohodnotenie. Niekedy sa vám to podarí za minútku, inokedy to je dokonca dvojnásobok času. Kolesá tátoša vymeníte za vlastné nohy a musíte okruhom (čítaj úrovňou) nejako prebehnúť, aby ste boli v cieli prví, nemali ošúchaný lak a zároveň stihli zamávať ten viac než dosť vyvinutej brunetke, ktorá na vás mrkala pri tretích dverách.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Ak sa pamätáte na doby dávno minulé, dnes už takmer zabudnuté, určite vám odkvapne nostalgická slzička pri spomienke na časy, keď jediným motívom bolo mať svoje meno napísané v tabuľke najlepších, prípadne pokoriť tzv. high score (pre menšie zastúpenie znakov často uvedené ako hi-score). A presne o tom je The Club, len doba pokročila, tak sa nemôžete pižlať s nejakou vesmírnou raketkou o pár pixeloch (ale môžete, viď. Geometry Wars), ale budete behať po vlastných (to už viete) a zároveň získavať body (to viete tiež) a dokonca plniť aj nejakú tú úlohu. To ešte neviete, no nič extrémne sofistikované však nečakajte, dôležité sú totiž rýchle reflexy a zapamätanie si každého kúta úrovne, kedy kto odkiaľ vybehne, pretože všetko je nadizajnované napevno a ten hnusák vykukne z dverí aj keby mal nohy pribité stovkami klincami. Na jednej strane fajn, na druhej už menej, ale polemizovať budeme neskôr. K tým úlohám: niekedy stačí len prejsť (šípky ukazujú smer) danou úrovňou a získať čo najviac bodov. Inokedy ste už aj časom obmedzení (za každého zloducha alebo špeciálne značky dostávate bonusové sekundy), dokonca musíte prejsť niekoľko kôl (teraz skutočne vážne vidíte na obrazovke lap 1/3 atď.) a nepriatelia sa respawnujú alebo ste postavení do ohraničeného priestoru, na tele máte pripevnenú časovú bombu, pokým z tohto priestoru vykročíte, bomba začne tikať a máte zopár sekúnd na návrat a musíte v tomto imaginárnom ringu vydržať nápor lavín nabiehajúcich nepriateľov. Fraška, všakže, lenže dôležitým sú body, skóre, výsledné číslo. Nazvite si to akokoľvek chcete, je to vec primitívna, no zároveň neskutočne motivujúca. Zastrelíte jedného uja, dostanete body, pokým dokonca do hlavy, je tých bodov omnoho viac, pokým z diaľky, taktiež ich je dosť. Potom vám začne ubiehať časový limit a ak do jeho vypršania zastrelíte ďalšieho darmožráča, získate body x2, pretože je druhý v poradí a časový limit beží. Násobky pribúdajú vašou šikovnosťou a taký headshot za dve tisícky bodov pri dvadsiatom v poradí rozhodne poteší a získané body zahrejú. K tomu tu máme nejaké tie bonusové tabuľky po stenách, ktoré suplujú na hluchých miestach, ktorými musíte prebehnúť nepriateľov, no poľahky na ne zamierite a predĺžite si časový limit. Aby sa nezabudlo, postupne zvyšujúcim sa násobiacim číslom sa skracuje časový limit, do ktorého musíte odkrágľovať ďalšieho nepriateľa. Presne na tomto je postavená celá hrateľnosť, po každom kole totiž zvíťazí ten, kto má na svojom konte najviac bodov. Pri šprinte teda môžete vziať nohy na ramená, avšak bude vám to viete čo platné, keď v tabuľke skončíte nízko. A to je tak všetko, na čom popis hry a dokonca i samotná hrateľnosť stojí. Zabudlo sa na niečo? Príbeh... no tak dobre. Máme tu klub, kde sú drsní chlapíci (je ich osem) a tí bojujú v arénach. Zápletka končí a ty už zbytočne nerozmýšľaj, chop sa zbrane a poriadne si zastrieľaj. GRAFIKA 6 / 10
Grafické spracovanie určite neurazí, máme tu však len osem úrovní, ktoré sú síce vymodelované vcelku pekne, ale keďže vývojári vedeli, že sa budete ponáhľať, príliš ich neskrášlili, ani tým vašim protivníkom nedali do vienka extra pohybové kúsky, prostredie len minimálne podlieha deštrukcii (dobre, tá vežička sa pekne rozpadne a zo stĺpov opadávajú kusy muriva, ale inak nič viac) a spúšť okolo tak nie je tak správna ako by byť mohla. Vynikajúco dlhá veta, v ktorej je všetko zhrnuté. Nič vás neprekvapí, zároveň však ani nesklame, no akosi sa na jazyk derie, že hoci je osem prostredí celkom fajn, sú si akosi podobné a dostatočne ošúchané na to, aby ste mali pocit, že to tu jednoducho už poznáte. Je to mierny nadpriemer, treba však priznať fakt – o samotné grafické spracovanie tu až tak veľmi nejde, pričom ak sa niekto z vývojárov rozhodne zadarmo pridať nejaké originálne alebo aspoň pestré prostredie (všetko sa nesie v tmavších farbách, žiadne výrazné objekty tu nenájdete), bude to lepšia pesnička. Uchvátení nie sme, ale nemusí sa všade ligotať pozlátko o zaručenom next-gene. Dôležité však je, že je to celé rýchle bez zbytočného sekania.
INTERFACE 8 / 10
Ovládanie je tak správne jednoduché ako má byť. Pohyba streľba, nič viac potrebné nie je, žiadne ukrývanie sa alebo plíženie. Bežať vpred a všetko kosiť. Ukazovatele sú rozmiestnené po rohoch obrazovky a tu by som si dovolil menší experiment: to najdôležitejšie, časový limit do vypršania násobiču bodov by som vložil na viditeľnejšie miesto, napríklad nadol do stredu. Ale to sú len také drobné chybičky krásy, všetko sa naučíte behom zopár sekúnd a jediným problémom sa môže stať nutnosť využívania akčného tlačidla: chcete zoskočiť z poschodia, aby ste sa nemuseli teperiť po schodoch? Máme tu akčné tlačidlo! Chcete preraziť drevenú bariéru? Máme tu akčné tlačidlo! Chcete ukončiť úroveň? Opakovanie je matka múdrosti, ale nebudeme urážať vašu inteligenciu. Tú vlastne ani príliš potrebovať pri skúmaní ovládania nebudete. HRATEĽNOSŤ 7 / 10
The Club je hra závratne jednoduchá, a to dokonca až tak, že sa nájde mnoho hráčov (a našlo sa i dosť recenzentov), ktorí jednoducho zlomili palicu nad hlavnou myšlienkou hry. A tá je spomínaná jednoduchosť, no zároveň i náročnosť. Prejsť úrovňou dokáže každý, získať čo najviac bodov na vyššie obtiažnosti je už výzvou, ale neustále sa zlepšovať a porovnávať svoje skóre s ostatnými. Práve o tom je The Club. Musíte, alebo vy ste k tomu vlastne dotlačení, pretože tam ste mohli ešte nejaký ten bodík naškriabať, keby ste toho parchanta trafili skôr. Je to jednoduchá arkáda oblečená do moderného šatu. Nikde tu nie je žiadny príbeh, nikde tu nie sú žiadne RPG prvky, žiadny náznak ani len štipky reality, len zopár minút rýchlej akcie. Starší hráči veľmi dobre vedia ako vie primitívne výsledné bodové ohodnotenie motivovať do hrania, aby ste to tentoraz dokázali a zvládli to na výbornú. Práve tieto momenty, známe skôr zo starších titulov, sa vracajú ako bumerang práve v The Club. Akokoľvek to znie bláznivo, aj v prípade strieľačky z vlastného pohľadu to funguje. Choď a strieľaj, nevracaj sa, neobzeraj sa, bež, strieľaj, buď čo najpresnejší, aby si sa zbytočne nezdržoval, spoznaj úroveň, aby si zbytočne nezmätkoval. Práve preto sú úrovne tak krátke, musíte sa ich naučiť, nájsť čo najlepšiu taktiku ako ísť vpred. No a to je najdôležitejší prvok, na tom je založená hrateľnosť, takže na výsledné číslo v hodnotení sa nepozerajte, musíte si uvedomiť túto jednoduchú informáciu. Arkádové momenty si držia vysoké tempo od štartu až po úplný záver. Niečo tak bezmyšlienkovitého a rýchleho tu už dávno nebolo. MULTIPLAYER 7 / 10
Už bolo spomenuté, že si ich môžete porovnávať s priateľmi. Body. Sú tu aj obmeny rôznych módov, máte tu aj tímové možnosti, v ktorých však taktiež ide len a len o jediné. Spoznať danú mapu a strieľať ako o dušu, pretože sa hrá nielen na čas, ale aj na body. Spoliehanie sa na ostatných si už žiada nejakú tú kooperáciu, ale ako už býva pravidlom, práve takáto jednoduchá zábava býva tá najchytľavejšia. Otázne je na ako dlho, veď len predsa, dnes viac letia tímovky zamerané aspoň na nejakú dávku taktiky.
ZVUKY 5 / 10
Zvukové efekty sú skôr jednoduchšie, ale pri neustálej paľbe si ani len nevšimnete, že prostredie vlastne vôbec nie je nejakým spôsobom charakteristicky ozvučené. Skutočne to väčšinu času iba štekajú zbrane, nepriatelia pokrikujú a ak už nastane bolestné ticho, dostáva sa k slovu vaša iniciatíva hryzenia si do jazyka, aby ste týmto hluchým miestom preleteli čo najrýchlejšie. Dabing takmer žiadny, veď aj načo, taktiež žiadne oslavné pochvaly za multikilly. O technické spracovanie však nejde. HUDBA 3 / 10
Ono sa vlastne ani nedá povedať, že by tu nejaká hudba bola. Možno tam nejaká aj je, ale vnímať ju určite nebudete a už tobôž vás nebude motivovať, to robia predsa body, ktoré chcete nahrabať stoj čo stoj. Ale znie v menu a pri nahrávaní mapy počujete kratučký beat, tak si aspoň môžete ťukať prstami o stôl. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
O malom počte máp už reč bola, o chabej rôznorodosti taktiež. A to je vcelku nepríjemný problém, pretože už keď to nie je pestré, mohlo byť toho aspoň viac. Naučiť sa bežať osmičkou máp nie je tréningom na predĺžený víkend a práve preto je neskôr jedinou vecou, ktorá vás tlačí do lepších výkonov práve to neustále omieľané skóre. Na nič viac sa tu nehrá, no akási krátkosť alebo skôr malosť hry sa tým zakryť nedá. Vec druhá je umelá debilita protivníkov, avšak chvalabohu za ňu, sú to predsa len pohyblivé terče, ktoré musíte primárne, sekundárne a vlastne aj terciálne zasiahnuť, takže im arkádovú demenciu odpustíme. Obtiažnosť je zvolená v skutočne širokom spektre, takže si to kľudne môžete strihnúť od úvodnej primitívnej (spoznanie prostredia) a postupne zvyšovať náročnosť, takže sa už aj o zdravie strachujete. No a potom tu je niekoľko nepríjemných problémov s nevyváženými zbraňami, ktoré robia niektoré miesta zbytočne náročne, pričom zbrane zbierate po poslednom padlom nepriateľovi. Nie je to zlé, len niekedy natrafíte na nevhodnú brokovnicu, s ktorou veľa vody nenamútite. Trochu začnú škrieť aj občas sa vyskytujúci akýsi policajti s krytom, cez ktorý ich nezastrelíte a musíte sa im dostať za chrbát, prípadne čakať na moment odkrytia. Lenže toto je rýchla akcia, kde to musí ísť svižne. Výzvy v jednotlivých kampaniach sa vám otvárajú postupne, rad radom si ich odomykáte, máte vždy niekoľko pokusov na opravu v danom turnaji, veď to dobre poznáte. Ale aj tak to je celé príliš strohé, vydané prirýchlo, bez pridanej hodnoty.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,1 / 10
The Club je hrou nesmierne primitívnou a jednoduchou, možno až príliš, ale na nejakú to hodinku, dve denne aj zábavnou a človek sa pri tom uvoľní. Štýl arkádových strieľačiek bežím a kosím nemusí vyhovovať každému, pričom práve to je jeden jediný bod, podľa ktorého by ste sa mali orientovať, či to skúsiť alebo radšej odvrátiť tvár. Podľa toho si odrátajte a prirátajte body, pretože to číslo pár riadkov vyššie vlastne nič neznamená. Možno sa budete baviť dlho a poctivo alebo naopak začnete nadávať bizarnú absurdnosť, na ktorej je hrateľnosť založená. Ide len o zlepšovanie konečného počtu bodov. Láka vás to? Malo by, len preboha nečakajte čokoľvek viac! Tak zavolajte do klubu...
