Bolo okolo toho obrovské haló, ale napokon až titul Army of Two od Electronic Arts dokázal naplno ukázať silu kooperatívneho hrania. Pre niekoho možno paradoxné, že práve herný gigant známy chrlením pokračovaní bez minima invencie prináša nápady, ktoré konečne fungujú. Army of Two je na rozdiel od konkurencie (vezmime si len nedávno recenzované Kane & Lynch a Conflict: Denied Ops) nielenže zábavnou hrou, ale pri správnom výbere si užijete spoluprácu tým najpríjemnejším spôsobom. Naša dvojica Salem a Riot nie je vôbec až tak charizmatická ako v prípade šialencov Kanea a Lyncha a ich dobrodružstvo pripomína skôr adrenalínový beh typický pre one-man akčné filmy 90.rokov. Avšak je to skupinka pomerne vtipná, bavíte sa s nimi a hlavne kooperujete všade, kde sa to len dá. Už na začiatku, keď ešte pod vlajkou amerického vojska pobehujete po Somálsku, zistíte, že tie hnusné nepriateľské potvorky nezlikvidujete hurónskym revom bežiac oproti ich rozpáleným hlavniam. Maximálne si pobežíte pár metrov a už sa váľate na zemi v mrákotách a čakáte na pomoc parťáka. Systém hrania akčných hier z pohľadu tretej osoby sa začína postupne meniť a práve ten z Army of Two (aj napriek tomu, že je kopírovaný z Gears of War) je naplno funkčný. Dôležitým prostriedkom k úspešnému postupu je totiž skrývanie sa za prekážky. Ak to zvládnete a strieľate z rôznych automatov, guľometov alebo brokovníc v menších dávkach, zistíte, že váš kamarát nie je v hre len tak pre parádu. Tak napríklad sa môžete dopĺňať, čo je vec nevídaná, pretože umelá inteligencia skutočne funguje a spolupráca neviazne. Niekedy ste k tomu umelo dotlačení – zoskok padákom, kedy jeden ovláda let, druhý strieľa, prípadne podobne vo vozidlách – inokedy je to príjemná vsuvka. Na zemi nájdete predmet použiteľný ako štít, napríklad dvere od auta, v popredí kráčate vy a kryjete oboch, pričom druhý hráč má na starosti streľbu. Kooperovať budete napríklad aj na špeciálnych miestach. Pomáhate si pri otváraní dverí alebo výstupe na vyššie miesta. Spolubojovník vám dá „rabaka“, vy sa pomaličky vytiahnete hore, obzriete situáciu, postrieľate prekvapených protivníkov a potom už len dáte pomocnú ruku parťákovi. Prirodzená súhra tu skutočne funguje a to je len začiatok.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Army of Two je hra akčná, príšerne akčná, dokonca lineárna, ale akčne zábavná a strieľa sa tu neustále. Lenže vrcholom blaha nie je bohapusté míňanie munície, lež vzájomné dopĺňanie sa. Dôležitým prvkom v hrateľnosti je agresívny mód Aggro. Kto z vás strieľa po nepriateľoch, prikláňa ručičku tohto berserku na svoju stranu a následne tým láka ostatných na svoju osobu, zatiaľ čo partner sa dostáva preč z myslí protivníkov a môže sa nenápadne presunúť na výhodnejšiu pozíciu, odkiaľ môže zlikvidovať nekrytých nepriateľov. Funguje to výborne hlavne v exteriéroch, prostredie vo vnútri budov už nie sú až tak takticky navrhnuté, ale nič to nemení na tom, že vo dvojici sa vám bude ťahať vynikajúco. Navyše môžete svojho parťáka usmerňovať v štyroch rozličných možnostiach a to buď v neutrálne podobe alebo agresívnej. Okrem klasického stand by alebo bež a útoč bude využívať hlavne možnú spoluprácu pri naplňovaní Aggro-metru, kedy dáte pokyn kamarátovi, nech vás kryje paľbou, zatiaľ čo vy sa presúvate do nepriateľského tyla. Áno, presne takto si predstavujeme spoluprácu a v Army of Two to funguje na výbornú. Spočiatku možno nebudete vedieť presne a na správnych miestach využívať ponúkané možnosti, čím nezbadáte číru hrateľnosť tohto projektu, lenže ono to príde a potom si pod kooperatívnou hrou predstavíte výhradne Army of Two. Medzi ďalšie vymoženosti patrí tzv. Overkill mód, ktorý môžete aktivovať sami v okamihu, keď sa ručička Aggro-metra udrží niekoľko sekúnd na maxime na vašej strane. V tomto momente sa protivníci pohybujú spomalene, takže ich zasiahnutie je jednoduchšie, navyše je druhý hráč dvojnásobne rýchlejší a hoci môže používať iba sekundárne zbrane, jeden jeho zásah je smrteľný. Už keď sme pri tých zbraniach. Pri sebe môžete mať maximálne tri, pričom rozdelenie medzi primárne, sekundárne a špeciálne je prehľadné a do vreciek si strčíte ešte niekoľko granátov. Medzi primárne patrí klasická výbava, ktorú nájdete všade a bola spomenutá vyššie. Sekundárne zbrane pozostávajú z pištolí, koltov, prípadne ľahkých a malých automatov. Špeciality prezentujú ostreľovacie pušky alebo pancierové päste. Výborné na Army of Two je, že si výbavu volíte sami, pričom si svoje zbrane musíte kupovať. Príbeh vás od hrdinskej armády odvelí k žoldnierskemu chlebíčku a ten zadarmo nie je. Navyše si zbrane postupne vylepšujete, takže tam pridáte väčší zásobník, sem zas lepšie uchopiteľnú pažbu alebo tlmič a vlastnosti sú iné. Nutnosť zlepšovania svojho vybavenia je ovplyvnená postupným zlepšovaním nepriateľov. Peniaze dostávate za splnené úlohy, pričom v každej úrovni ich máte hneď niekoľko a nie každú musíte nutne splniť, no prídete tak o finančný obnos.
Na príbeh sa tu veľmi nehrá, hoci sledovať ho môžete, ide len o pozadie, dôležité je práve to, čo sa deje na bojisku. Situáciu výborne zľahčujú vtipy a úsmevné situácie. Vaša dvojica sa neustále podpichuje, občas padne nejaká tá nadávka, no všetko je to akoby na správnom mieste, veta príde v ten správny čas a že sa tí dvaja príliš v láske nemajú, no jeden by za toho druhého položil hocikedy život, vám je jasné po niekoľkých minútach hrania. Dá sa to potvrdiť napríklad pri následnej situácii: boj adrenalínovo plynie, všetko ste už vystrieľali, padne nejaká tá drsná hláška, chystáte sa otvoriť posúvacie dvere v štýle špeciálnych jednotiek a neustáleho krytia, keď vám nečakane partner podloží nohu, vy sa zrúbete na zem a on sa uchechtne. Slovami sa to opísať nedá, no priamo v akcii sú všetky tieto vtipné drobnosti výborným spojivom, ktoré vás utvrdzujú v tom, že je to len akčná hra, ktorá síce nemá také silné pozadie ako napríklad priam epický Metal Gear Solid, no atmosféru si udržuje drsným humorom. Popisovať niečo viac by bolo zbytočným plytvaním miesta a vášho času. Ako správna akčná hra modernej doby (ak ste nehrali Gears of War, potom vám možno napovie R6: Vegas) všetko ide rýchlo od ruky, jedna situácia strieda druhú a hoci sú všetky situácie naskriptované a niektoré spustené vlny protivníkov pôsobia až príliš umelo, cítite sa ako správni žoldnieri na nebezpečnom mieste. Dosť však bolo hrubého opisu a mierne naznačenia o tom, čo ťahá hru dopredu, poďme sa pozrieť na hodnotenie jednotlivých kategórií. GRAFIKA 8 / 10
Grafické spracovanie ako také nepatrí čo sa prvého pohľadu na obrázky týka medzi extrémne nádherné, z ktorého by vám oči začali slziť. Ono je skôr profesionálne po všetkých stránkach a ťažko sa na ňom hľadajú akékoľvek chyby. Čaká na vás hneď niekoľko veľkých oblastí. Úvodné Somálsko slúži na zoznámenie sa s ovládaním a základnými hernými princípmi. O niekoľko rokov neskôr sa presúvate do púštneho Afganistanu, pokračujete čiernym zlatom bohatý Irak. Všetky tieto tri oblasti, nech sa zdajú akokoľvek podobné, majú odlišné spracovanie a vôbec si nepripadáte ako na totožných miestach. Za výbornú treba spomenúť sérii misií odohrávajúcich sa na lietadlovej lodi, svoje si užijete aj v zalesnenej Čine a všetko sa ukončí v Miami po živlami dotknutom svete modeliek a boháčov. Diametrálna odlišnosť prostredí funguje na výbornú, celkový dizajn je až neskutočne precízny. Síce nenarazíte na vyslovene monumentálne scenérie, avšak tu nemáme žiadny spustošený svet ako v prípade iných tituloch, kde zachraňujete celý svet. Veľmi ľahko si zvyknete na to, že celkový dizajn nepôsobí ako zlepenec viacerých „miestností“, ale vždy prechádzate úrovňou ako jedným obrovským celkom, ktorý sa prirodzene mení tak ako by ste čakali. Síce sa počas misie musí nahrávať ďalšia mapa, z každého miesta máte ten správny pocit, že nič nie je navyše, nepôsobí to na vás silene z pohľadu herného dizajnu (prekážky, za ktoré sa skrývate nie sú umelo zasadené na vopred dané miesta), jednoducho sa ukázala profesionalita vývojárov.
Animované sekvencie počas úrovní dokazujú obrovský potenciál konzolí a sú až neskutočne nádherné. Pohyby postáv sú nasnímané nesmierne precízne a málokedy sa stane, že dostaneme do rúk titul, kde by sa našlo tak obrovské more pohybov bez akýchkoľvek chybičiek krásy. Postavy sa nádherne kryjú za prekážkami, pri súbojoch telo na telo sa obraz doslova zatrasie. Také parádičky ako rôzne povzbudzovania hrdinov alebo efektná výmena zbraní – na to je radosť pozerať. Celé prostredie je tvorené typicky výraznou paletou farieb, pri prechodoch z tmavých oblastí do presvetlených ste skutočne akoby ožiarený. Na Army of Two sa v tomto ťažko hľadajú výrazné chyby. Aby to však nebolo dokonalé, prostredie mohlo byť aspoň čiastočne zničiteľné, v tomto fyzikálny model takmer neexistuje, respektíve by mohol byť viac "next-gen". To je tak jediná veľká vada na kráse spoľahlivo oslňujúceho spracovania. Určite si na naše slová spomeniete, ak sa po prvýkrát obaja hrdinovia otočia k sebe chrbtom a výborne sa dopĺňajú pri spomalenom čase streľbou a pokrývajú celých 360°. Ak sú veci, na ktoré nemôžete povedať veľké krivé slovo, hoci nejde žiadne originálne spracovanie, tak je to práve to z Army of Two – inu Unreal Engine 3 niekto vie používať. INTERFACE 8 / 10
Pri ovládaní budete spočiatku mierne zahltený nie práve prakticky zvolenými možnosťami výberu taktiky, prípadne zbrane, pri ktorom musíte dať prst dolu z analógu, ale inak je všetko len o vašich schopnostiach naučiť sa rýchlo a správne reagovať. Na počudovanie mnoho tlačidiel nebude využívať každú chvíľu a zamestnaný budete hlavne streľbou. Krytie je automatické, nemusíte nič stláčať a funguje to bezbolestne. Či stojíte alebo sa pohybujete prikrčení, vždy sa postava k prekážke prilepí čo najlepšie a nechá vám možnosti k následnému manévrovaniu. Strieľať môžete dvojakým spôsobom: s veľkým rozptylom bez vykrčenia sa spoza prekážky alebo s presným namierením, avšak v tom okamihu sa stáva postava zraniteľná. Herná obrazovka už tradične neobsahuje hodnotu vášho zdravia (pri veľkom poškodení sa obraz sfarbí dočervena a počujete svoje srdce... virtuálne srdce, viac labilnejší a náchylnejší na infarkt možno aj to svoje skutočné), dôležitý je Aggro-meter a hodnota zdravia parťáka. Všetko je na správnom mieste, jediné, čo ovládanie a interface jednoznačne oddelilo od vynikajúcej deviatky, je nie príliš viditeľný zameriavací kríž. Výborný je aj GPS systém – po jeho aktivovaní vidíte vašu predpokladanú trasu. Verzia pre PS3 je obohatená o prvky gyroskopického ovládania: zatrasením ovládača napríklad nabijete zbraň a podobne.
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Hrá sa to výborne, vynikajúco, neustále sa niečo deje a situácie riešite podľa vlastného vedomia a svedomia, keďže sa pohybujete vo dvojici. Môžete ťarchu zabíjania nechať na umelú inteligenciu a vy len zozadu podporovať streľbu a pútať na seba pozornosť. Naopak to môžete byť práve vy, kto bude kľučkovať pomedzi strely. Humor vám sadnúť môže, ale nemusí, no drsných chlapov drsné slová s ironickým podtónom a skvelé „naschvály“ neskutočne oživia a nebudete ich považovať len za tupé vymleté mozgy. Ako už však bolo napísané, to najdôležitejšie sa deje na bojisku. Kosenie protivníkov je zábava, navyše s neustálym krytím sa ešte väčšia. Vaši nepriatelia majú odlišnú výdrž a chvalabohu vydržia omnoho menej ako vy – sú však aj takí, ktorí sú zraniteľní len pri útokoch zozadu. Spolupráca, kooperácia a zábava. Momentov, ktoré by stáli za opis, je mnoho, ale všetky sa týkajú toho istého. Konečne si v akčnej hre nepripadáte ako osamelý hrdina, ani ako nevýrazný člen veľkého tímu. Je to vynikajúci kompromis: ste len dvaja, pričom máte možnosť zadávať ostatným príkazy a funguje to na výbornú. Hodnotenie pomocou peňažných odmien má svoje opodstatnenie a aj keď vlastne Army of Two zakladá svoje novinky na spolupráci, ide o tak osviežujúci prvok, že si ho zamilujete. V prvom rade sa pripravte, že hoci sa neustále hovorí o taktizovaní, Army of Two je predovšetkým akčná hra. Musí to neustále odsýpať, protivníci sa musia valiť a nemôžete prechádzať len tak prázdnymi miestami. Lineárne momenty s umelými hranicami, kedy na vás vyskočia odnikadiaľ niekoľkí protivníci, sú bežné a nie príliš príjemné. Nedá sa však príliš proti tomu protestovať, pretože inak by to zrejme nešlo, respektíve otvorený svet by spravil hru zbytočne zložitou. Možno aj preto bolo Army of Two preložené z novembra minulého roku o niekoľko mesiacov a poctivo sa testovalo, čoho výsledkom je znížená obtiažnosť a prirodzenejší level dizajn. Je to zábava, musíte však prekonať také prvotné sklamanie zo zistenia, že je to vlastne „len“ tak trochu iná strieľačka. MULTIPLAYER 9 / 10
Vymeňte (kvalitnú) umelú inteligenciu za živého spoluhráča a hneď to dostane tie správne grády. Môže sedieť hneď vedľa vás, môžete si ho vybrať z klasickej online ponuky, budete mať z hrateľnosti omnoho prirodzenejší pocit, pretože pri vzájomnej spolupráci sa môžete dohovárať a v prípade neúspešnej akcie aj dať prísediacemu (prísediacim venujete maximálne milý a spoločenský úsmev) jedno zaucho – robia to aj postavy v hre, tak prečo nie práve vy? Úžasne chytľavá vec, navyše je príjemné, že sa druhý hráč môže kedykoľvek pripojiť do rozohratej kampane. Ak by vás však tento model kooperatívneho hrania nebavil, je ich tu hneď niekoľko. Všeobecne však proti sebe stoja dva dvojčlenné tímy, občas sa do toho pripletú aj umelou inteligenciou riadení protivníci. Či bojujete o peniaze a vylepšujete si svoj arzenál (Versus) alebo sa snažíte zachrániť svojich kamarátov či zabezpečiť rukojemníkov (Extraction), to je úplne jedno. Vždy sú to úlohy založené na bezchybnej kooperácii. Zvládate to a nájdete si toho pravého, vyvoleného, máte o zábavu na niekoľko dlhých jarných večerov postarané.
ZVUKY 8 / 10
Na ozvučenie boli v Electronic Arts vždy frajeri. Búcha to, strieľa to, protivníci pokrikujú na seba, vy si s parťákom tiež čo to zakričíte a romantické vyznania lásky to rozhodne nebudú a vekové obmedzenie 18+ napovedá, že nejaké to fuck občas padne. Dospelý slovník sa v tituloch od EA objavuje stále častejšie a v tomto prípade sa to výborne hodí k téme. Navyše je výber dabingových hercov kvalitný a keď po sebe doslova ziapu, má to ten správny efekt a nie ako drmolenie bez duchaprítomnosti. Uši sa vám nebudú vedieť nabažiť rovnako ako oči. HUDBA 7 / 10
Hudobné motívy sa ozývajú len na vybraných miestach a mnohokrát sú už tak otrepané, že počúvať znovu víťazné melódie nie je zábavné. V prípade Army of Two badať aspoň snahu o drsnejšiu hudbu, žiadne precitlivené skladbičky, ktoré by nám mali hrať na city a potvrdzovať, akí sme to my hrdinovia. Hovno hrdinovia, žolďáci, ktorí chcú prachy. NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Umelá inteligencia patrí medzi to najlepšie, čo na trhu nájdete, ale predsa sa občas vyskytnú nepríjemné chybičky, ktoré zapríčinili, že deviatka tentoraz unikla skutočne o vlások. Parťák je borec, vie ako bojovať, neustále sa kryje, nevystavuje sa zbytočne priamej paľbe a počúva vás, no na istú smrť sa nevyberie. Ak vás však má vyliečiť, robí dosť nerozumné veci. V prvom rade vás odtiahne na bezpečné miesto (alebo sa o to snaží), pričom v týchto chvíľach vôbec nie ste len vrecom zemiakov, ale môžete kamaráta kryť. Lenže umelá inteligencia niekedy zavelí odtrepať vaše bezvládne telo na nezmyselné miesta s podivnou trajektóriou pohybu. A to sú teda riadne nervy, pretože v týchto chvíľach nemôžete nič robiť, len sa prizerať a občas vystreliť. Po boji však môžete kamoša aspoň zmlátiť a po vojensky ho z... zvoziť za jeho nie najrýchlejšie reagovanie. Niekedy budete zachraňovať spoluhráča aj vy. Protivníci nie sú žiadni amatéri a hoci vydržia menej ako vy (záleží na ich šarži, niektorí majú nízku hladinu olova v tele, takže znesú viac), zbytočne neriskujú, neodhaľujú sa spoza rohu, aby ste im mohli streliť do palice a potichu si pripísať ďalší head-shot. Niekedy je to náročné a jedinou možnosťou ako vyhnať nepriateľa z teplého miestečka (napríklad ešte krytého statickou strelnou vežou), je použiť nejakú tú taktiku a spolupracovať. Toto slovíčko zrejme čítate v tejto recenzii po prvýkrát, všakže... Ďalší bod však musel byť strhnutý za krátkosť hry. Šesť kampaní nevydrží na najľahšiu obtiažnosť viac než na šesť hodín hrania, na ťažšiu je to o kúsok náročnejšie a potom sa vám odomkne náročnosť pre skutočných tvrďákov. Lenže nech je to akokoľvek krátke, je to zábavné. Síce nie tak ako v Call of Duty 4, ale i tu to má grády.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8,2 / 10
Celkovo treba hodnotiť Army of Two nadmieru kladne. Pomalší rozjazd je po chvíli vystriedaní neskutočným berserkom a kooperatívne hranie dopadlo v tomto prípade na výbornú. Navyše vďaka kvalitnému technickému spracovaniu nasýtite oči i uši, umelá inteligencia je skutočne na úrovni a nemusíte nutne spolupracovať so živým hráčom, hoci práve tu sa ukrýva obrovské plus hry. Army of Two odklad prospel. Odložené predvianočné vydanie na o niečo slabší jarný čas padol vhod. Nielenže sme hladní po kvalitných tituloch, ale tých niekoľko mesiacov pomohlo hre testovaním odstraňovaním chybičiek v hrateľnosti. Akčná hra ako delo, pri ktorej zažijete skutočne zaujímavé chvíle, ktoré boli v minulosti tabu. Úžasný prvok kooperácie zvládlo najlepšie Electronic Arts s Army of Two. Trikrát hurá a konečne!
