BRATISLAVA. Šesť miliónov rokov majú kosti tvora, podľa ktorého vedci zadefinovali nový druh ľudského prapredka, nazvaný Orrorin tugenensis. Našli sa v Tugenských vrchoch v Keni na jeseň 2000, vďaka čomu tvor získal miléniovú prezývku.
Objav od začiatku obklopovali intenzívne rozpory. Medzi nájdenými kosťami totiž nebola lebka, ktorá by umožnila presnejšie závery. A tak sa zrodili najrôznejšie hypotézy - od orrorina ako predka našich predkov australopitekov, ba dokonca ako predka nášho vlastného rodu Homo, predstavujúceho líniu mimo autsralopitekov, až po názor, že to bol "iba" ľudoop. Dôkladná opätovná analýza stehnových kostí teraz potvrdila, že išlo o dvojnohého tvora. Keďže to je prvý definičný znak ľudskosti, teda predsa len šlo o príslušníka ľudskej línie. Orrorin bol navyše predkom australopitekov, teda nie priamym predkom rodu Homo. Zdá sa, že základný štýl skorej ľudskej chôdze sa príliš nezmenil od éry orrorina až po vznik rodu Homo, teda prinajmenšom 3,5-milióna rokov.
V časopise Science o tom napísali Brian Richmond z Univerzity Georgea Washingtona a Smithsonovskej inštitúcie (obdoba nášho Slovenského národného múzea) vo Washingtone a William Jungers zo Stonybroockej univerzity v štáte New York (všetko USA).
(urb)
