BRATISLAVA. Najstaršie kosti zástupcu rodu Homo v Európe našli 30. júna 2007 v známej paleoantropologickej výskumnej oblasti v pohorí Atapuerca pri Burgose, konkrétne v Sima del Elefante, čiže Slonej priepasti. Iba dvesto metrov od náleziska Gran Dolina, ktoré v roku 1994 vydalo prvé fosílie pračloveka zaradeného do nového druhu Homo antecessor. Ten sa mal vyvinúť z prvého zreteľne vyprofilovaného, pôvodne afrického ľudského druhu Homo erectus, čiže človeka vzpriameného.
Slonia priepasť
Sima del Elefante leží asi kilometer od náleziska Sima de los Huesos (Priepasť kostí), ktoré vydalo vyše šesťtisíc fosílií mladšieho pračloveka druhu Homo heidelbergensis, čiže človeka heidelbergského, predka neandertálcov. V Sima del Elefante sa teraz našla ľudská sánka s niekoľkými zubami. Ďalej 32 kamenných nástrojov z rohovca. A kosti zvierat so stopami po "mäsiarskom" spracovaní. Vedci zaradili nástroje do najstaršej, takzvanej oldowanskej kultúry. Vyrobené boli miestne. Vedľa nich ležal izolovaný zub toho istého jedinca.
Vrstvu s nálezmi datovali niekoľkými metódami. Súhrnne im vyšlo približne 1,2 milióna rokov.
Tajomný majiteľ sánky
Komu patrila sánka zo Sima del Elefante, označená ATE9? Prednou časťou pripomína skoré africké druhy rodu Homo: Homo habilis a Homo rudolfensis. Tie ešte niesli mnohé primitívne anatomické znaky vlastné australopitekom, tvorom na ľudskej evolučnej línii medzi rozchodom so šimpanzmi a vznikom rodu Homo. Najmä však sánky praľudí, ktorí približne pred 1,7 milióna rokov obývali gruzínske nálezisko Dmanisi. Tamojších tvorov dosiaľ nemožno presne zaradiť. Hovorí sa aj o zvláštnom druhu Homo georgicus, triezvejšie o "subtílnej" forme človeka vzpriameného.
Zadná časť sánky ATE9-1 zasa pripomína iné ázijské nálezy. Objavitelia ju preto predbežne priradili "miestnemu" Homo antecessor. Ten sa podľa nich vyformoval v západnej Európe z človeka vzpriameného, migrujúceho do Európy cez Blízky východ. Dnes je to najstaršia dobre datovaná biologická stopa človeka v Európe, keďže Dmanisi predsa len leží za Kavkazom, klasickou juhovýchodnou hranicou Európy.
O objave v Sima del Elefante napísal v dnešnom Nature tridsaťčlenný bádateľský tím. Viedli ho Juan Luis Arsuaga a José María Bermúdez de Castro z CENIEH, Národného strediska pre výskum ľudskej evolúcie v Burgose, a Eudald Carbonell z IPHES, katalánskej obdoby CENIEH v Tarragone, ktorý je aj prvým autorom článku.
Zdeněk Urban © SME
