BRATISLAVA. "Hlavná v živote je pravda - a v mene pravdy musí byť človek neúprosný sám k sebe. Pravda a práca. Bráňte sa tomu, aby ste čas, ktorý máte vymedzený, premárnili na veci malé, pre človeka nedôstojné."
Tieto slová hovoril študentom Lev Davidovič Landau, vynikajúci ruský vedec, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku. Nachádzal originálne riešenia teoretických problémov fyziky pevnej fázy, vysokých energií, nízkych teplôt či hydrodynamiky, bez ktorých si už dnes nevieme modernú vedu vôbec predstaviť. V Sovietskom zväze vytvoril významné centrum teoretickej fyziky, ktorej doménou dovtedy bola západná Európa.
V tomto roku si pripomíname 100 rokov od jeho narodenia (22. januára 1908) a 40 rokov od jeho úmrtia (1. apríla 1968).
Raketový nástup
Jeho vstup do sveta fyziky bol priam raketový. Maturoval ako dvanásťročný, o dva roky neskôr začal študovať na univerzite. Fyzika, zvlášť teoretická, si ho podmanila natoľko, že sa preň stala zmyslom života. Vďaka tomu sa stal účastníkom plodného a búrlivého obdobia rozvoja fyziky, najmä kvantovej mechaniky, ktorá skúma zákonitosti najmenších čiastočiek hmoty.
V roku 1929 získal Rockefellerovo štipendium, ktoré mu umožnilo osemnásťmesačnú študijnú cestu po západnej Európe. Navštívil všetky významné centrá teoretickej fyziky.
Stretnutie s Einsteinom
V Berlíne sa stretol s Albertom Einsteinom. Mladý fyzik zapôsobil na päťdesiatročného Einsteina presvedčivým vystupovaním, zanietením a jasnou formuláciou myšlienok. Debatovali o kvantovej mechanike a princípe neurčitosti. Viac rozprával Landau, no ani on nezlomil odmietavý postoj Einsteina ku kvantovej mechanike. Landaua to rozčarovalo, pretože nemohol pochopiť, prečo tvorca teórie relativity pochybuje o ďalšej novej teórii.
Po návrate sa Landau sústredil na vybudovanie centra modernej teoretickej fyziky v Sovietskom zväze. O úspechu jeho práce svedčí aj to, že z devätnástich Nobelových cien pre Sovietsky zväz, resp. Rusko, sa fyzici pričinili o desať. Zatiaľ poslednú Nobelovu cenu za fyziku pre Rusko získal v roku 2003 Vitalij Ginzburg, žiak Leva Landaua.
Teoretické minimum
Otvorená a priateľská povaha Leva Landaua priťahovala ľudí, ktorí milovali fyziku. On sám považoval za svoju povinnosť vyhľadávať a podporovať mladé talenty.
Prvé stretnutie s ním sa začínalo obvykle otázkou "Máte pero?" a nasledovalo zadanie integrálu. Ak ho adept vyriešil, na rad prišlo teoretické minimum z matematiky a fyziky, ktorého autorom bol sám profesor Landau. Za takmer 30 rokov náročnú skúšku absolvovalo len 43 fyzikov.
Záhada supratekutosti
Hélium je plyn. Pri niekoľkých stupňoch nad absolútnou nulou (-273 °C) sa dostáva do kvapalného stavu a ďalším ochladením by malo zamrznúť. Pri normálnom tlaku sa to však nikdy nestalo.
A nielen to. Pri teplote asi dva stupne nad absolútnou nulou vedci úplne nečakane namerali nulovú viskozitu (viskozita udáva schopnosť kvapaliny tiecť, napríklad med má vysokú viskozitu, voda oveľa nižšiu). Kvapalné hélium má nulovú viskozitu. Tento jav sa nazýva supratekutosť. Preto kvapalné hélium z nádoby aj s najmenším otvorom vytečie prakticky okamžite.
Vytvoriť teóriu, ktorá by záhadu supratekutosti vysvetlila, bola obrovská výzva. Landauovi sa to podarilo po dlhých mesiacoch tvrdej práce, keď brilantne využil zákony kvantovej mechaniky a spojil ich
so štatistickou fyzikou. Kráľovská švédska akadémia mu v roku 1962 udelila Nobelovu cenu za priekopnícke práce v oblasti teórie kondenzovaných prostredí, zvlášť kvapalného hélia.
Planétka Landau
Landau, obdarený výrazným talentom, bol známy najmä veľkou trpezlivosťou a pracovitosťou. Vďaka tomu zanechal v teoretickej fyzike výrazné stopy a jeho práca dodnes ovplyvňuje technický pokrok civilizácie. Spomeňme aspoň niektoré: tranzistory (ako elementárne prvky výpočtových technológií), lasery alebo magnetickú rezonanciu, používanú najmä v lekárstve. Landau zostal až do konca života skromný a nehral sa na dôležitého napriek tomu, že bol uznávanou svetovou autoritou a členom najvýznamnejších akadémií vied vrátane sovietskej, americkej či britskej.
Lev Davidovič Landau sa dotýka nesmrteľnosti - výsledkami svojej tvorivosti, ktoré zanechal budúcim generáciám ľudstva. Meno tohto velikána vedy nesie malá planétka 2142 Landau, obiehajúca okolo Slnka.
Autor: Slavomír Beňo (Autor sa zaoberá históriou a popularizáciou vedy)
