Vývojári z Pivotal Games sa držia svojej úspešnej série akčných hier Conflict. Nie, že by išlo o extrémne návykové kúsky, ktoré musíte mať doma vo vitrínke na špeciálnom mieste. Priemerné projekty s minimom noviniek. Ale Američania majú radi, keď môžu ovládať svojich drsných chlapcov, ktorí sa starajú o dobro a rovnoprávnosť vo svete. Tentoraz však séria Conflict zmenu zaznamenala. V minulosti sme mali pod palcom štvoricu chrabrých bojovníkov, tentoraz sa po vzore kooperatívnych akcií zúžil počet na dvojicu. A človek márne hľadá, aký je vlastne medzi tým rozdiel, navyše je celý ten koncept trochu umelý. Tak dobre, máme tu Gravesa, máme tu Langa. Dvojica hrdinov, ktorá zachráni svet pred tým najhorším, najkrutejším a najnebezpečnejším diktátorom všetkých čias, Ramirezom. Má chemické zbrane, má jadrové zbrane a keby tak mohol, určite by mal i jedno vesmírne kladivo, ktorým by rozbil Zem na cimr-campr. Je to jednoducho ten zlý ujo, ktorý musí na konci zomrieť, pretože je jednoducho zlý. A keďže nie je žiadny trochár, má svoje základne po celom svete, čo obnáša cestovanie po rôznych prostrediach. Takže Afrika, Rusko, Južná Amerika, nejaký ten Blízky východ, veď to dobre poznáte. Nemyslite si, že príbeh nejakým spôsobom graduje, prípadne je rozprávaný prostredníctvom zaujímavých sekvencií i medzi misiami v štýle Call of Duty 4. Ja dobrý, on zlý, ja žiť, on byť mŕtvy.
Hlavným bodom dnešného programu je totiž streľba. A prst budete mať na spúšti pomerne permanentne, pretože na žiadny simulátor sa tu nik nehrá, žiadna realita na Conflict: Denied Ops ani len nepozrie, a to, že sa počet hrdinov znížil o polovicu, ešte neznamená, že degradoval i počet protivníkov. Máme tu ďalšiu novinku oproti minulosti: pohľad z kamery umiestnenej za hrdinom vystriedal pohľad z vlastných očí. Všetky na kooperácii založené akcie síce na to idú úplne opačne a zrejme na to aj majú pádny dôvod (lepšia prehľadnosť založená na postupe spoločne s druhom), Conflict: Denied Ops mení zabehaný stereotyp a po prvýkrát prináša first-person perspektívu. Jediným momentom, kedy opustíte blbáky jednej z postáv je pri presune medzi nimi vcelku príjemným zoomom.. Môžete sa totiž prepínať. Chvíľku za Gravesa, chvíľku za Langa. Ono to do konca má aj dôvod, aj keď o nutnosti tohto chabého rozhodnutia by sa dalo diskutovať. Rozdiel medzi Gravesom a Langom je. Dokonca aj väčší, než vo farbe pokožky. Graves je šéf, neoholený beloh, pripomínajúci nie práve dokonalú kópiu Clooneyho, je skúsenejší a nemá svojho nového partnera príliš v láske. Používa sniperku a je to jednoducho klasický hrdina so srdcom na správnom mieste a ženu by ani sádro-kartónom neudrel. Lang je černoch a používa podivné slovné spojenia typu „bro“, všetko je „cool“ a do všetkého sa hrnie po hlave, nejaké to fuck z jeho úst padne a určite si zatancuje na Ramiresovej mŕtvole nejaký reperský odzemok. A používa automat, taký ten veľký, ktorý by sme my museli niesť dvomi rukami.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
No vidíte, máme tu dve postavy, dokonca odlišné tak, že by sa nám to aj páčiť mohlo, avšak zlé je, že ich vlastne nič nespája a je úplne jedno, či je to Lolek a Bolek alebo iná dvojica. Ono totiž naši neohrození hrdinovia majú alergiu na nepriateľské zbrane, takže ak niekoho skolia, jeho zbraň a muníciu nechajú napospas osudu, pretože si musia vystačiť so svojimi americkými láskami. To už taká zábava nie je, to už začína zaváňať niečím nepríjemným a nútené delenie na dve hrateľné postavy je smiešne, pretože hoci majú zbrane diametrálne odlišné, hranie za ne sa príliš nelíši. Ako to už býva zvykom, parťáka môžete ovládať, v prípade Denied Ops dokonca musíte, a tak mu ukazujete, že poď sem, choď tam, on tam za nejaký čas príde, dokonca ak vidí prekážku a nepriateľ na neho páli, tak ho napadne, že by sa mohol ukryť, ale nerobme z toho prehnanú taktickú hru. Conflict: Denied Ops je predovšetkým akcia, v ktorej to musí poriadne búchať, neustále niekto strieľa a aby to bola klasika, občas osedláte aj nejakého toho tátoša, pričom vodičský preukaz typu B potrebovať nebudete. Ťažko váš tank pán policajt zastaví stop terčíkom a papuču vám taktiež nedajú a v hre je to zábava. O tom je celý Conflict: Denied Ops. Neustále bežať dopredu, kosiť a že je to kooperatívna akcia zistíte v momente, kedy musíte oživiť padlého parťáka, prípadne on vás. V tomto prípade je hra nápadne podobná Kane & Lynch, len chýba nejaký ten príbeh, sú tu dvaja vojaci a tí kopú teroristov a diktátorov a šialených boháčov do zadku.
GRAFIKA 4 / 10
Hra vyzerá priemerne, to sa nedá ničím zastrieť, ale účel svätí prostriedky a všetky tie umelé barikády napokon nebudete ani príliš vnímať. Nejedná sa o prvú ligu, nebudete uchvátený žiadnym prostredím, ale hre pomáha aspoň striedanie interiérov a exteriérov, niektoré z efektov sú pomerne pekné a keďže ide o nehrozená americkú akciu, istú béčkovosť i v spracovaní hre odpustíte. Prostredia ste videli už minimálne miliónkrát, lineárna (a tým pádom jediná) cesta vpred je vopred viditeľná, čo je však trochu zlé, nepomáha vám žiadna mapa, ale keď musíte ísť výhradne za nosom, na čo by ste ju aj potrebovali. Jednoduchou formou spracované objekty na mape vám predvedú ostré hrany mnohých predmetov, nie práve next-gen textúry vás o realisticky prevedenom prostredí nepresvedčia a fyzikálny engine je... no dobre, keď strelíte do dreveného boxu, začne poskakovať ako antidepresívna loptička, ale prestreliteľný rozhodne nie je. Sľuby o zničiteľnom prostredí vyprchali spoločne s reklamnými správami a ak niečo môžete rozbiť, vopred ste na to miesto upozornení a vlastnú cestu si raziž nemôžete. Celé toto divadielko pripomína narýchlo ušité večerné šaty, ktoré by si dala na seba maximálne tak hviezda mexickej telenovely. Oči vám z toho slziť ale nebudú, na otrasne primitívny dizajn misií si zvyknete, ide o typicky budgetovú strieľačku, tak nečakáte slnko presvitajúce pomedzi palmové listy. Neznamená to však, že hra bude menej náročný na HW a za priemernosť sa tu náležite platí, v prípade konzolovej verzie to samozrejme nie je až tak zložité, aspoň viete, kde má hra pôvod.
INTERFACE 7 / 10
Ovládanie sa vcelku podarilo, takže panák chodí dopredu a dozadu, keď vám hra ukáže, že stlačením akčného tlačidla (defaultne nastavený medzerník) môžete niekam liezť alebo skočiť, tak to hrdina spraví, inak hlavne strieľate. Do rúk dostanete dve zbrane, takže prepínanie medzi nimi ani mierenie problematickým a zásekovým miestom nebude. Horšie je to s nelogickým prepnutím sa do vlastného pohľadu, ktorý pri kooperatívnom hraní akosi stráca význam a na prehľadnosti to rozhodne nepridáva. Preto zadáte maximálne parťákovi príkaz, nech niekam ide a staráte sa skôr o svoju horu svalov, než by ste sa mali začať snažiť kooperovať ako napríklad v Army of Two, kde to funguje veľmi dobre. Ovládanie je čisto arkádové, ani to mierenie nie je úplne v rámci strieľačiek a úrovňou skôr preletíte, občas zasiahnete vyskakujúce terčíky a keby mnoho priestoru na akúkoľvek taktiku tu nie je, ani skrývať za prekážky sa poriadne nedá, ovládanie je na to príliš ťažkopádne.
HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Je to len arkádová akcia, ktorá sa možno snaží zviesť na momentálne atraktívnej vlne kooperatívne zameraných akčných hier, no vôbec by nevadilo, keby bol hrdina osamotený alebo bežal po boku viacerých vojakov. Stupídna myšlienka niektorého z tvorcov núti hráča bežať s tým a tým vojakom, pretože nemôžu meniť zbrane, nemôžu ich brať po nepriateľoch a jedinou možnosťou ako si to teda užiť, je meniť si zbrane tým, že zmeníte postavu. Absurdné, navyše to v tejto arkáde ani príliš nefunguje, pretože vôbec necítite účinok zbraní a na to, aby to bola skutočne poriadna akcia, v ktorej kosíte stovky protivníkov, chýba zas Denied Ops rýchlejšie tempo. Ono to jednoducho len ide dopredu, zabijete tým nejakú tú hodinku, ale akákoľvek pridaná hodnota je v nedohľadne. Denied Ops nie je obalené ani zaujímavým príbehom alebo osviežujúcim nápadom, takže popisovať, ako sa hrá priemerná strieľačka, je mierne obtiažne, pretože ich tu boli už milión päťsto a minimálne toľko ich ešte bude. Najhoršie však na tom je, že sme čakali aspoň nejaký posun v hrateľnosti, lenže tu nič, čo by stálo za vyzdvihnutie, nenájdete. A hrá sa to komicky, pretože na každom druhom kroku (doslova) narazíte na sud s benzínom ale iné kanistre, do ktorého s radosťou strelíte. Aspoň to búcha.
MULTIPLAYER 5 / 10
Kto by to čakal, najdôležitejším módom je kooperačný mód, v ktorom si môžete k boju prizvať kamaráta prostredníctvom internetu alebo si zastrieľate cez LAN sieť. Nie, že by sa hrateľnosť výrazne zmenila, ale predsa len ak bojujete spoločne so živým kamarátom, má to o trochu väčšie grády a kosenie protivníkov je zábavnejšie, pretože sa nemusíte moriť s mierne dementnou umelou inteligenciou. Extrémnu zábavnosť však nečakajte a keď vás to baviť nebude, je tu ešte deathmatch, team deathmatch a conquest. Nič nové pod slnkom.
ZVUKY 3 / 10
Dabing je nie ako z béčkového filmu, ale ešte aj v porno filme by si rozmysleli, či ten dabing nespravia nanovo, aj keby im to malo zabrať 5 minút navyše. Hrozne umelé, neprirodzene drsné, podivné kvalitou spracovania, jednoducho by ste niečo podobné čakali pri budgete z bývalého východného bloku. Alebo navrhnite horšiu kombináciu. Prostredie samotné o sebe dáva vedieť minimálne, zbraniam ich ozvučenie tiež príliš neuveríte. Chýba im akási sila, jednoducho sa to do hry moderného veku už nehodí.
HUDBA 4 / 10
Typicky hrdinská hudba amerického strihu, bez ktorého si chrabré akcie ani len nedokážeme predstaviť. Že je z toho už každému zle, už nikto neberie na vedomie. Ale hrá to, tak teda dobre, nič nové však hudobná vložka neposkytuje, atmosféru vôbec nedvíha, len tu je, aby sa nenadávalo na jej absenciu.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 3 / 10
Conflict: Denied Ops je hrou nesmierne krátkou, takže tých 6 hodiniek vám k jej pokoreniu určite stačiť bude. To treba pripočítať k dobru, aspoň netrpíte dlhšie, teda v prípade, že to hrať musíte, v prípade zaplatenia za hru to už tak horúce nebude a nadšením skákať nebudete. Tých niekoľko hodín vôbec nie je napínavých od prvej do poslednej minúty, hrou vlažne preplávate a to je asi tak všetko. Váš parťák zvláda základné úkony a vie držať pozíciu, to sa musí nechať, dokonca mu nerobí problém zabiť protivníka. Niekedy to síce chvíľu trvá, niekedy je to komické, niekedy sa neskrýva a pália po seba ako vo westernoch na pravé poludnie, to však už akosi patrí k mierne zaostalejšej umelej inteligencii. Najvtipnejšie však je, že váš parťák bez vášho príkazu nespraví ani jeden krok a pokým mu neprikážete, aby niekam išiel, stojí na mieste ako soľný stĺp. A že to je neskutočne nepríjemné, nerealistické a kooperovanie takto nevyzerá, ani netreba pripomínať. To som osobne zistil až po pri prvej smrti počas hrania, keď som sa prepol do druhého vojaka, ktorý stál na začiatku úrovne. Spolupráca ako vyšitá. Čo sa týka protivníkov, ich správanie je naskriptované až hrôza a niekedy si budete pripadať akoby ste sledovali a strieľali panáčikov na pružinkách, ktorí sa pravidelne vystrkujú, nemenia svoje pozície a jednoducho bežia na vopred vybranú pozíciu, neskrývajú sa, nespolupracujú. Vaše zdravie je prezentované už tradičným spôsobom: žiadny ukazovateľ života, ak to schytáte, musíte sa na chvíľu ukryť. V prípade smrti vás môže oživiť parťák, vždy má na to nejaký čas.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5,0 / 10
Conflict: Denied Ops je, povedzme si to na rovinu, strieľačka arkádového štýlu, ktorá vás ničím konkrétnym nezaujme, môže sa chváliť akýmikoľvek veľkými nápismi na obale, je to len strieľačka, kde chodíte a (neočakávane) strieľate. To, že sa skrýva za kooperáciu, si počas hrania veľmi často nevšimnete a skôr by sme ju odporučili za mrzký peniaz nejakému nenáročnému hráčovi, ktorý nepotrebuje k pôsobivej atmosfére aspoň nejakú zápletku, pôsobivé boje a napínavé momenty.
