Pritom do roku 1998 som si všetky čísla pamätal. Ale potom som začal prvýkrát používať telefón, v ktorom bolo možné ukladať čísla do pamäte. A v momente, keď prestanete čísla vytáčať, hlava si nové čísla už nezapamätá. Napočudovanie si stále pamätám tie staré. Uprostred noci dokážem zarecitovať číslo k nám domov, keď som bol malý, a pamätám si aj telefónne číslo Kláry z béčky. Miloval som ju v siedmej triede.
Minulý týždeň som si kúpil nový telefón. Vložil som doň nedočkavo svoju SIM-kartu, ale zabudol som si pretiahnuť telefónny zoznam. Celý deň mi volali cudzí ľudia, z ktorých sa vykľuli moji kolegovia, deti, manželka. Najskôr som sa nemohol dočkať, kedy doma napumpujem svoje štyri stovky čísel do pamäte, ale nakoniec som sa rozhodol, že to nechám tak.
Ukladám si čísla tých, ktorí mi sami zavolajú. A keď niekomu neuloženému chcem zavolať, nájdem si jeho číslo po starom v telefónnom zozname. Je to niečo ako upratovanie. Zbavujem sa kontaktov na ľudí, ktorých čísla som si niekedy v minulosti uložil, ale nikdy som im potom už znova nezavolal.
Večer som nadšene svojej žene hovoril, že si pripadám, ako keby som začal úplne nový život. Pozrela sa na mňa skepticky. „Či sa už tebe nezačína kríza stredného veku.“ Mávol som rukou, že tomu nerozumie. Ja a nejaká kríza! Ak to povie ešte raz, zavolám Kláre z béčky.
