Štvrtý diel Simonových dobrodružstiev s mierne dlhým podtitulom Chaos je polovičný život vyšiel približne rok dozadu v nemecky hovoriacich krajinách. Samozrejme si ho pochvaľovali, avšak u ostatných hráčov sa oprávnene zračila v očiach panika a strach. Nič proti nemeckým kriminálnym seriálom bez kúsku napätia a hereckých výkonov, čert vezmi aj tie romantické koniny, ktoré vysielajú všetky televízie minimálne raz týždenne. Je to otrasný brak, že by ani komisár Rex po nich neštekol. A Nemci dostali do rúk hernú sériu, v ktorých nehrajú hlavnú úlohu sadroví trpaslíci, ale mladý chalanisko, ktorý je nadmieru drzý, ironický a nepríjemne vtipný. Podarilo sa to tak pol na pol, pretože niektorým vtipom sa nedá uprieť pubertálna stupidita a mnohé rozhovory či komentáre sú viac trápne než vtipné, no pri niektorých kúskoch sa usmejete, dokonca niektoré ohodnotíte aj tichým uchechtnutím sa. Bolo to treba povedať hneď takto na úvod – Simon nestratil mnoho zo svojho čara, hoci rukopis rodičov je viditeľný už len z grafického spracovania, čierny sarkastický humor je stále tam kde má byť.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Simon sa pokojne háda so svojim mladším súrodencom o televízni ovládač, dostane ranu do hlavy a tým sa to všetko vlastne začne. Nebude bojovať o svoj úbohý a patetický život v kóme, na to sú tu predsa červy (Earthworm Jim), lež mu jeho kamarátka Alix z rozprávkového sveta povie pri výpadku vedomia, že musí zachrániť ich krajinu. Simon je hrdina, zabezpečí palivo do svojej špeciálnej skrine, ktorá má v náplni práce lietať medzi dimenziami a znovu sa vydáva do bizarného sveta, kde ho prekvapí samotná Alix. Rozchádza sa s ním, pretože už k nemu necíti čo kedysi. Smutný úvod, samozrejme, lenže trochu nepochopiteľný, Simon si totiž vôbec nepamätá, že by kedysi spolu niečo mali. Teda ak sa neráta pokukovanie po výstrihu Alix – na nej spozorujete nemecký rukopis okamžite: dievča je krv a mlieko, v typicky bavorskom strihu, až si človek čudovať, prečo v oboch rukách nedrží aspoň štyri litráky piva. Nič to, prekvapený Simon túto situáciu nechápe a rozhodne sa jej prísť na kĺb, čo dlho trvať nebude. Zistí totiž, že sa v magickej krajine pohybuje jeho dvojník, presný opak jeho osoby: slušný, vychovaný, robí všetko zadarmo, nemá žiadne problémy, je čestný, ľudia ho majú radi... to predsa nie je Simon.
Ako sa to všetko vyvinie, sa dozviete v typicky adventúrne rozpletanom príbehu. Simon the Sorcerer 4 je totiž typickým príkladom vtipnej adventúrky zo starej školy, takže vás čaká hora úloh založených na klasickom princípe ten chce to, no na splnenie toho potrebujem predmet, ktorý má tamten a ten zas tiež niečo chce. Základom ostáva dostatok rozhovorov so zaujímavými postavami, pričom väčšina z nich je rozprávkového charakteru, avšak v úlohe, v akej by ste ich istotne neočakávali. Okrem kecania sa nesmie zabudnúť na zbieranie predmetov, ich kombinovanie a používanie na správnych miestach – jednoducho adventúrka zo starej školy, ktorá je silne lineárna a nepohnete sa ďalej, pokým nenájdete správne riešenie... alebo správne riešenie z hláv tvorcov. Každopádne zabudnite na vážne situácie alebo akékoľvek posolstvo, Simon the Sorcerer 4 je dobrodružná hra zameraná na vtip a nadhľad, z ktorej pramenia aj pomerne bizarné situácie. Spomenúť sa dá napríklad hneď tá z úvodu, kedy musíte nezávislej (a feministickej... po matke) Červenej čiapočke zohnať jej čiernu (death-metalovú) šiltovku z nory po krvi prahnúceho zajaca. To potom nebudete mať veľký problém nechať tú drzú nespratnicu napospas vlkovi alkoholikovi. Takýchto indivíduí je tu dosť: od Zlatovlásky zlodejky po zábudlivého Calypsa či kultového Swampyho a jeho mňamky polievku, ktorú však nesmiete rozlievať, pretože robí do podlahy diery. Väčšina situácia je navyše postavená naruby, takže to musíte uviesť na správnu mieru a verte, že normálnym spôsobom to bude málokedy.
GRAFIKA 7 / 10
Grafické spracovanie odhaľuje krajinu pôvodu až na kožu. O výzore Alix sa písalo vyššie a nemecká vyčačkanosť sa skrátka zaprieť nedá. Obrazovky tak hýria farbami, všetko je tak neskutočne sladučké a úhľadné, až sa to ani nezdá skutočné. Rozprávkovému svetu to však vôbec nevadí a tento akútny syndróm „pred každý dom aspoň 5 nevkusných sadrových trpaslíkov“ veľkú šarapatu nerobí, pretože to jednoducho vyzerá rozprávkovo a to predovšetkým tvorcom išlo. Je banalitou, že nič iné, pri všetkej úcte, by zrejme ani nedokázali vytvoriť, tento šat magickému svetu sedí a nedá sa naň príliš nadávať. Horšie je to už so živosťou, respektíve mierne mŕtvym svetom okolo, ktorý keď už nie je uveriteľný, mohol sa aspoň trochu viac hýbať. Je síce pravdou, že občas sa nejaká ta animácia na obrazovke mihne, je to však príliš málo a celé to následne pôsobí príliš umelo. Pohyby postáv taktiež nepochádzajú z radu uveriteľných alebo dokonalých, čert to však vezmi, pozerá sa na to celkom dobre, máte dojem z detsky rozprávkového sveta, takže sa neoplatí príliš odvrávať.
INTERFACE 8 / 10
Okrem ovládania myšou bol do hry zakomponovaný systém nápovedy ako na hernej obrazovke i so samotnými problémami vo forme denníku. Inak zvládnete všetko uklikať, pri dvojkliku dokonca Simon pobeží, funguje rýchle opustenie miesta činu, dostanete do daru aj mapu, takže sa z jedného konca krajiny na druhý nemusíte presúvať cez viacero obrazoviek. Inventár sa nachádza v spodnej časti obrazovky a zamrzí len mierne archaická nutnosť klikania na šípku pri posúvaní v inventári o radu nižšie, žiadne scrollovanie alebo automatický posun pri presune kurzoru do rohu inventáru nenájdete. Tu mohli ísť tvorcovia aspoň trochu s dobou.
HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Vo svojej podstate ide o adventúru, ktorá sa pokúša presunúť o niekoľko rokov dozadu. S ničím neexperimentuje, neprináša nič nové, nevidené a predkladá nám príbeh, ktorý máte možnosť doraziť do konca. Už bolo spomenuté, že sa vsádza prevažne na humor, ktorý občas padne vhod, inokedy sa pristihnete pri prevracaní očami nad totálnou stupiditou a trápnosťou celej situácie. Vtipné scény sú v hre, o to sa báť nemusíte, len tvorcovia nemuseli brať ten humor až tak vážne a pchať ho do každého kúta, do každej vety, do každého monológu, pretože na to jednak nemajú a hra tým stráca svoje čaro a jednak je príbeh tak obyčajný, že sa naň nedá ani mnoho vtipného nalepiť. Isteže, humorné situácie tu sú, ale keby sa radšej vsadilo na kvalitu ako kvantitu, bolo by to omnoho lepšie. Vzniknuté momenty následne ani nepôsobia príliš vtipne, ide len o zlepenec situácií, ktorým by viac prospelo, keby mali náležitý spád a akosi by prichádzali prirodzene. Lenže to už je ten odklon od tradičného konceptu adventúry, v ktorej máte nejaký ten svet s na svojich miestach postávajúcimi postavičkami drmoliacimi naučené frázy. Musíte mať tento druh hier v láske, inak budete týmto prístupom otrávení. Čo je však príjemné, nezasekávate sa, nápoveda je dobrovoľná a vôbec to nie je žiadny návod, ale dostanete len radu, čo by sa možno oplatilo spraviť, preto je štvrtý Simon prístupný aj menej skúseným hráčom, čo je po nelogických kombináciách v predošlých dieloch skutočne výrazný a potešiteľný krok smerom vpred. Stále však treba mať na pamäti, že sa to hrá ako obyčajná adventúrka a nič iné sa od nej neoplatí ani čakať. Hoci sa v tomto hodnotení hrateľnosti možno až príliš hanilo, zo samotného hrania si vezmete nemalé kladné dojmy a budete si to užívať.
MULTIPLAYER
Aj napriek tomu, že sa v hre nachádza Simonov dvojník, multiplayer hra neobsahuje a teda odpadá aj kooperované randenie s Alix.
ZVUKY 6 / 10
Nadabovaná je každá postava, pričom sa všetci snažia znieť čo najlepšie. Dabing je však trochu umelý a akosi nepasuje k voľnej atmosfére celej hry. Keďže u nás vychádza Simom the Sorcerer 4 s českými titulkami, nebudete musieť načúvať hovorenému slovu, ktoré je však čisté a zrozumiteľné – až na niektoré špecifické postavy ako opitý vlk. Menším prekvapením sú titulky, tie totiž nevznikali doslovným prekladom ako to už býva zvykom, ale niektoré vety kopírujú len myšlienku dabingu. Pri počúvaní i čítaní zároveň to mýli, avšak paradoxne je text často vtipnejší ako dabing, takže tento odklon od bežného zvyku nevadí. Okolie však nezvučí tak ako by mohlo, často sú scény zvukovo prázdne a nebyť melódie, vládne na obrazovke trápne ticho. Kroky na drevenej podlahe nepočuť, v uliciach mesta nevládne ruch.
HUDBA 5 / 10
Hudba je typicky cukríkovo rozprávková, znovu z nej rovnako ako z grafického spracovania srší krajina pôvodu. Je to však dielko vtipného charakteru a k tomu sa žiadne vážne skladby akosi nehodia. Nedosahuje však takých kvalít, aby ste si niektoré motívy zapamätali a spomenuli si naň aj po ukončení hry. Atmosféru navodzuje skôr decentne, do ničoho sa neženie, v ničom nepomáha, ale absenciu jej pripísať nemožno.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Nie je to adventúrka na štyri hodinky, nedokončíte to behom nedeľného poobedia – teda ak nepatríte k tým skúsenejším matadorom. Zápletka sa postupne rozvíja a zásekov je minimum až žiadny, takže sa nemusíte obávať zbytočného naťahovania hernej doby. Ako už bolo spomenuté, hra obsahuje dva druhy nápovedy. Prvá ukáže všetky dôležité veci na obrazovke a druhá vo forme denníku poradí v troch krokoch k danej situácii, ktorým smerom sa vybrať. Nikto vám nebude doslovne radiť, že máte ísť tam a tam, zobrať ten a ten predmet, len dostanete impulz, pomocou ktorého vám v hlave istotne svitne. Navyše tieto bonusy nemusíte vôbec využívať, ide len o pomocnú ruku pre neskúsených, prípadne tápajúcich. Vyslovene nelogické zaseknutia na vás nečakajú, pokojne si hrou plávate, používate predmety na miestach, kde by sa používať mali a nemusíte sa obávať absurdných situácií. Simon the Sorcerer 4 sa jednoducho nesie v pohodovom duchu, nikam sa neponáhľa, nikde dlho nezostane a nádherne plynie. Tu je latka nastavená možno trochu nižšie, ale len o kúsoček a vôbec to nie je na škodu veci. Simon je totiž primárne určený skôr masovejšiemu publiku, dáva to najavo aj svojim štýlom humoru a práve túto skupinu hráčov to určite poteší.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,4 / 10
Simon the Sorcerer 4: Chaos Je Polovičný Život je adventúrka kvalitná, nie prelomová, dokonca ani taká, na ktorú budete spomínať ešte roky rokúce a hovoriť svojim vnúčatám zážitky z hrania. Je to len fajn putovanie s legendárnou postavou, ktorú dostali do rúk nemeckí vývojári, zanechali na nej svoj rukopis, avšak vôbec to nepokašlali. Nie je to oslava kedysi známeho mena, len fajn pokračovanie a to je vo svete adventúr rozhodne kladom. Navyše sa pozrite na cenu - za budgetovú cenu dostanete kvalitný projekt. Adventúristi nemusia váhať, ostatní môžu vyskúšať.