Trpaslíci z tichomorských ostrovov

Palauské súostrovie patrí do Západných Karolín v Mikronézii. Najbližšími masívmi súše sú Filipíny na západe a Nová Guinea na juhu, vzdialené 600 kilometrov. Palau tvorí najmä veľký sopečný ostrov Babeldaob. Juhozápadne od neho sa v lagúne nachádzajú mnohé menšie vápencové ostrovy s jaskyňami, skalnými úkrytmi a ľudskými pozostatkami.

Malí Homo sapiens?

Prví ľudia osídlili Palau pred zhruba tritisíc rokmi, možno už pred 4 500 rokmi. Vo dvoch pohrebných jaskyniach teraz vedci našli ľudské kosti, ktoré sa vyznačujú mimoriadne malými rozmermi. Patrili 26 jednotlivcom, ktorí podľa rádiouhlíkového datovania žili pred tisíc až takmer tritisíc rokmi. Nesú početné znaky nášho druhu Homo sapiens, iba sú malí. Dosahovali hmotnosť nanajvýš 40 či 50 kilogramov, aj vysokí boli asi ako dnešní negroidní Pygmejovia na ostrovoch Andamany a Nikobary a na Filipínach, teda od 1,2 do 1,5 metra. Mali robustné čeľuste a veľké zuby. Na druhej strane však nemajú príznaky mimoriadne malého mozgu, hoci v jeho objeme sú pod dnešným ľudským minimom, ktoré činí asi tisíc kubických centimetrov. To však vyvažuje výskyt niektorých ďalších znakov, ktoré sa v rámci nášho rodu Homo berú ako primitívne.

Alebo Homo floresiensis?

Okamžite sa preto objavili úvahy o ich príbuznosti s "hobbitmi", podobne vysokými tvormi, ale s výrazne menším mozgom, ktorí žili ešte pred 13-tisíc rokmi na indonézskom ostrove Flores asi dvetisíc kilometrov juhozápadne od Palau. Viacerí vedci vrátane objaviteľov ich považujú za iný ľudský druh, Homo floresiensis. Lenže príbuznosť nie je istá. "Hobbiti" nesú oproti palauským kostrám rad naozaj primitívnych znakov, od lebky až po chodidlá. "Hobbitov" niektorí považujú aj za členov nášho druhu s chorobne zakrpateným mozgom a telom. Jadro problému spočíva v tom, že z "hobbitov" zatiaľ poznáme iba jednu lebku, hoci kosti patrili aspoň deviatim jedincom. Vykopávky na Florese pokračujú.

Palauské kostry by mohli predstavovať skôr efekt "ostrovného zakrpatenia", pri ktorom sa zmenšujú živočíchy na ostrovoch s obmedzenými zdrojmi. Prípadne by to mohol byť dôsledok šírenia genetického defektu. Kritici síce uvádzajú, že môže ísť o výsledok zvyku spoločne pochovávať deti, lenže skúmané kosti očividne patrili najmä dospelým. Celú vec komplikuje fakt, že podľa nálezov z iných hrobov v rovnakom období Palau obývali aj ľudia normálneho vzrastu.

Kostry z Palau preskúmal Lee Berger z Witwatersrandskej univerzity v Johannesburgu (JAR) s kolegami a napísal o nich online v časopise Public Library of Science ONE. (urb)