O takmer ideálnom sociálnom živote a súdržnosti mravcov sa rozprávajú legendy. Britskí a dánski vedci však pri hlbšom pohľade v ich spoločenstve pozorovali nárast pretvárky, ktorú má na svedomí mravčia genetická elita. O gekónoch, ktoré vedia šplhať po hladkých a klzkých povrchoch, zas výskumníci zistili, že na to nenápadne používajú svoj chvost. Vraj podobný by sa zišiel astronautom pri pohybe v beztiažovom priestore.
Mravce poznáme ako altruistické živočíchy, ktoré nevedia, čo je individualizmus. Bill Hughes z Fakulty biologických vied Leedskej univerzity a Jacobus Boomsma z Kodanskej univerzity ilúziu spolupráce všetkých mravcov v jednej kolónii nabúrali. Zistili, že v mravčom svete pod rúškom rovnoprávnosti vládne pretvárka, ktorou sa bráni vládnuca genetická elita pred odhalením.
Korupcia na najvyššej
úrovni
Doteraz sa myslelo, že každý mravec má po narodení otvorenú cestu k kráľovskému trónu - mala o tom rozhodovať výhradne kvalita výživy larvy. Záležalo teda od náhody, kto sa prepracuje k lepšej strave, kto bude vládnuť a kto pracovať pre blaho celku. Hughes a Boomsma však odhalili niečo, čo je s týmto idealizovaným obrazom v rozpore. Vedci dokonca hovoria o mravčej korupcii a to nie hocijakej, ale na najvyššej úrovni. Odohráva sa totiž pri súperení o vládu nad kolóniou.
Vedci zanalyzovali DNA piatich kolónií blanokrídlych mravcov. Zistili, že potomstvo niektorých otcov má v porovnaní s inými vyššiu šancu stať sa kráľovnami. Pri náhodnom výbere by to, samozrejme, nebolo možné. Tieto mravce majú "kráľovský" gén alebo gény, ktoré im v súperení o vládnutie dávajú prevahu (vedci ju klasifikujú ako neférovú).
Logicky pri ďalšom rozmnožovaní nadvláda určitej genetickej línie pokračuje. Jej potomstvo má vyššiu šancu stať sa plodnými a rozmaznávanými kráľovnami než sterilnými a altruistickými pracovníkmi. Najzaujímavejšie na tom všetkom je, že samotné mravce o takej nerovnoprávnosti nič netušia.
Vedci si totiž pri analýzach DNA všimli, že mravčia genetická elita bola v každej kolónii vzácna. "Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že sa snaží vyhnúť odhaleniu. Preto si jej príslušníci dávajú pozor, aby ich v jednej kolónii nebolo priveľa. Ak by totiž iné mravce zistili, že kráľovné sa liahnu iba z tejto línie, mohli by ich začať potláčať," citujú Hughesa webové stránky Leedskej univerzity. Záver vedcov z tejto pozoruhodnej štúdie znie: vzácnosť kráľovských línií v jednej kolónii v skutočnosti dokumentuje evolučnú stratégiu podvodníkov, ktorí sa naučili šíriť svoje gény inam, čím unikajú pozornosti a potláčaniu zo strany altruistických más.
Na čo má gekón chvost?
Naši dávni predkovia mali chvosty. Postupne o ne prišli, keď zliezli zo stromov. Ako ukázal zaujímavý výskum akrobatického pohybu gekónov na klzkých povrchoch, terajším aj budúcim astronautom by sa chvost opäť zišiel. Poskytuje totiž výbornú oporu nielen pri lezení, ale aj pri manévrovaní v beztiažovom priestore. Napísal o tom New Scientist, štúdia vyšla v časopise PNAS.
Tím Roberta Fulla z Kalifornskej univerzity v Berkeley použil na záznam pohybu gekónov pri šplhaní na klzkú stenu vysokorýchlostnú kameru. Keď potom vedci analyzovali spomalené pohyby vrtkého zvieraťa, zistili, že ak mu jedna noha podkĺzla, bleskovo použilo namiesto nej ako oporu chvost. Pri normálnom pohybe ho zvyčajne má asi päť milimetrov nad povrchom. Keď zostali bez opory obe predné nohy a gekón sa opieral iba o zadné, zabránil pádu opäť chvost, ktorý zafungoval ako stojan na bicykle dovtedy, než sa predné nohy opäť dotkli povrchu. Všetky úkony prebiehali v milisekundách.
Keď vedci vpustili gekóny do vzduchového tunela, zistili, že chvostom dokážu svoj pohyb nielen stabilizovať, ale aj usmerniť ho do strán. Vo vzdušnom víre roztiahli končatiny a použili ich ako padáky, zatiaľ čo chvost slúžil ako kormidlo.
Pohyb gekóna môže slúžiť ako inšpirácia v mnohých oblastiach. Dal by sa využiť v nových typoch šplhajúcich či plachtiacich robotov, ktoré by pomáhali záchranárom pri prírodných katastrofách či požiaroch. Robert Full navrhol vylepšenie pohybu astronautov, ktorý doteraz poznáme najmä zo sci-fi seriálov; používajú pri ňom energeticky náročné malé raketové motory. "Ak by mali astronauti mechanický chvost a ovládali by ho elektrickým motorčekom, bol by ich pohyb energeticky oveľa menej náročný než s použitím motorov," povedal Full.
Michal Ač © SME
Mravce už nie sú, čo bývali. Pod rúškom rovnakých možností sa v ich kolóniách šíri genetická elita. ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS |
