Medzinárodný tím objavil v atmosfére planéty pri vzdialenej hviezde jednoduchú organickú látku, metán. Ide o vôbec prvú takúto látku v prostredí planéty, ktorá neobieha naše Slnko. Súčasne vedci potvrdili vlaňajšie zistenie, že pri tej istej planéte je voda.
Objav sa týka planéty trpasličej žltej až oranžovej hviezdy HD 189733, vcelku podobnej Slnku. Leží približne 63 svetelných rokov od nás. Pripomeňme, že svetelný rok sa rovná 9,46 bilióna kilometrov.
Príliš horúci "Jupiter"
Zatiaľ jediná známa planéta hviezdy nesie označenie HD 189733b. Nevyzerá však ako priaznivé miesto pre život, keďže patrí do kategórie "horúcich Jupiterov". Sú to obrovské planéty typu Jupitera v našej Slnečnej sústave, ale na rozdiel od neho obiehajú veľmi blízko materskej hviezdy, zväčša bližšie ako náš Merkúr okolo Slnka. Intenzívne žiarenie materskej hviezdy tak značne zvyšuje teplotu v ich ovzduší i na povrchu.
HD 189733b obieha svoju hviezdu skutočne veľmi blízko, jeden obeh jej trvá iba približne dva dni. Tomu zodpovedá teplota v ovzduší, dosahujúca 900 stupňov Celzia. Pri takej teplote sa už topí napríklad striebro.
Opäť skóroval Hubblov teleskop
Nové pozorovania HD 189733b prebehli v máji 2007 známym Hubblovým kozmickým ďalekohľadom na orbite okolo Zeme. Konkrétne infračervenou kamerou a spektrometrom NICMOS. Spektrometer je prístroj, ktorý podľa podrobností v rozloženom svetle umožňuje skúmať chemické zloženie pozorovaných objektov.
Vedci planétu pozorovali pri prechode popred kotúčik materskej hviezdy. To sa v astronómii označuje ako tranzit. Zvlášť cenné sú okamihy, keď svetlo hviezdy prechádza tesne vedľa okraja planéty cez jej atmosféru. Vtedy sa na podrobnosti vo svetle samotnej hviezdy "nabalia" ďalšie špecifické znaky. Možno z nich spoľahlivo odvodiť chemické zloženie a fyzikálne pomery v atmosfére planéty.
Viacero takto pozorovaných podrobností možno vysvetliť iba prítomnosťou metánu v ovzduší HD 189733b. Dokonca je ho tam oveľa viac, ako vedci očakávali pri reprezentantovi "horúcich Jupiterov". Na druhej strane sa pozorovaniami nepodarilo odhaliť oxid uhoľnatý, ktorý by sa mal v podobnom prostredí hojne vyskytovať. Vítané je však potvrdenie výskytu vody, presnejšie vodnej pary pri vysokej teplote v atmosfére HD 189733b. Jej objav na tejto planéte infračerveným Spitzerovým kozmickým ďalekohľadom oznámili vlani.
Metán áno, život nie
Molekulu metánu tvorí uhlík a vodík. Na Zemi sa s ním najčastejšie stretávame v podobe zemného plynu, ktorým kúrime. Ten sa z veľkej časti skladá práve z metánu. Produkujú ho geologické procesy, ale najčastejšie sa jeho tvorba spája s biologickými, zvlášť v oceánoch a mokradiach. Jeho zdrojmi sú aj termity v hniezdach a grganie prežúvavcov, najmä kráv. Vzniká aj na zasypaných smetiskách a ako vedľajší produkt v energetike. Metán je na jednotku množstva ešte oveľa "skleníkovejší" plyn ako oxid uhličitý. V prípade HD 189733b si však nevieme predstaviť jeho biologický zdroj, je tam jednoducho príliš horúco.
Objav však významne obohacuje náš pohľad na mimoslnečné planéty. Ukazuje, že aj pri mimoslnečných "horúcich Jupiteroch" môžeme rátať s podobným chemickým zložením atmosféry, na aké sme zvyknutí pri obrích planétach slnečnej sústavy. Rozširuje to predpoklad o viac-menej rovnakej chémii v celom pozorovanom vesmíre. A metán, hoci v prípade HD 1897233b takmer určite nemôžeme hovoriť o priamej väzbe na biológiu, je jedna z kľúčových takzvaných predbiologických organických chemických molekúl. Ich reakciami a kombinovaním sa podľa súčasného odborného konsenzu zrodil život.
Čakanie na Webba
Tento pozoruhodný výsledok z Hubblovho kozmického ďalekohľadu ukazuje, že s novou generáciou detektorov možno dosiahnuť ešte nedávno nečakané výsledky aj s týmto už takpovediac trochu obstarožným prístrojom. O to sľubnejšie sa javia perspektívy ďalšej generácie veľkých ďalekohľadov umiestnených na orbite. Najmä Webbovho kozmického ďalekohľadu, spoločného projektu NASA a Európskej kozmickej agentúry (ESA), ktorý má nahradiť Hubblov teleskop v blízkej budúcnosti. Pripomeňme, že populárny "hablák" je na orbite od roku 1990, kam ho vyniesol raketoplán Discovery.
Objav uverejnili v dnešnom čísle časopisu Nature Mark Swain s Gautamom Vasishtom z laboratória prúdového pohonu pri Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene (USA) a Giovanna Tinettiová z Univerzitného kolégia v Londýne (Veľká Británia).
Líška či Líštička?
Z pohľadu pozemšťanov sa žltá až oranžová hviezda HD 189733, podobná nášmu Slnku, premieta do súhvezdia, ktoré sa v slovenčine najviac prekladá ako Líška. Leží hneď pod známou Labuťou. Po latinsky sa však nazýva Vulpecula. Ak by sme teda prísne vychádzali z tohto medzinárodného vedeckého latinského názvu, presnejší preklad je Líštička či Malá líška. Takto znie názov súhvezdia prakticky vo všetkých jazykoch vrátane češtiny.
Umelecká vízia HD 189733b v podobnej pozícii, v akej nové pozorovania objavili prítomnosť metánu v jej ovzduší. V popredí vľavo materská hviezda. |
