Zomrel prorok technologickej apokalypsy

V roku 1966 programátor Joseph Weizenbaum (na fotografii ČTK/AP) posadil svoju sekretárku pred svoj nový počítačový program. Dostala jedinú inštrukciu – aby sa s ním snažila komunikovať tak, ako keby to bol skutočný človek.

Napriek svojej jednoduchosti ju softvér za pár minút primal k tomu, aby začala písať o svojich osobných problé­moch, frustráciách a zlom vzťahu s partnerom. Weizenbauma, sledujúceho dialóg, následne požiadala, aby opustil miestnosť, lebo veci, o ktorých sa píše, sú priveľmi súkromné.

Program oklame človeka
Program Eliza, nazvaný podľa postavy z divadelnej hry Pygmalion Georgea Bernarda Shawa, mal demonštrovať, ako počítače v budúcnosti budú môcť v dialógu nahradiť človeka. Program iba analyzoval rep­liku zadanú používateľom a snažil sa na ňu inteligentne reagovať. Používateľ si fakt, že hovorí s programom, napriek tomu vôbec nevšimol.

„Odbornú verejnosť totálne šokovalo, že ľudia pri rozhovore s programom vôbec netušia, že nejde o človeka,“ povedal Robert Fano, profesor na Massachusettskom technologickom inštitúte. „Weizenbaum veľmi skoro položil zásadnú otázku: Aký druh vzťahu chceme mať s počítačmi?“ – myslí si jeho kolegyňa Sherry Turkleová.

Zverejnenie programu Eliza ešte v tom istom roku vyprovokovalo stretnutie vedcov, ktorí chceli rozdiskutovať otázku dopadu rozvoja počítačov na medziľudské vzťahy.

Kritik pokroku informatiky
Joseph Weizenbaum celé desaťročia prednášal na Massachusettskom technologickom inštitúte, v roku 1996 sa presťahoval do Nemecka. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa preslávil aj ako autor jedného z prvých počítačových bankových systémov na svete a tvorca programovacieho jazyka SLIP.

V legendárnej knihe „Computer Power and Human Reason“ apeloval na vedcov, aby nikdy nedali počítačovým programom možnosť robiť rozhodnutia namiesto človeka a sám ukončil svoje bádanie na poli umelej inteligencie. „Žiaden počítač nikdy nedokáže vyriešiť ľudské problémy ľudským spôsobom,“ upozornil v knihe a pripomenul, že by svet nemal nikdy preceniť silu počítačov. Napriek svojej kritike technológií Weizenbaum veril, že v človeku existujú vlastnosti, ktoré nikdy nebudú môcť byť zneužité strojmi. „Mal na mysli niečo ako letmý pohľad matky a otca, ktorý si vymenia ponad kolísku spiaceho dieťaťa,“ povedala pre New York Times Sherry Turkleová z M.I.T.

V roku 1988 Josepha Weizenbauma za jeho celoživotné dielo spoločnosť ocenila cenou Norbert Wiener Award. V októbri 2002 prevzal v Prahe cenu nadácie Dagmar a Václava Havlovcov Vize 97. Jeden z prvých počítačových odborníkov zomrel 5. marca v nemeckom Groebene.