Till Rosenband z Národného úradu pre štandardy a technológiu v USA s kolegami vyvinul atómové hodiny založené na hliníku. Využívajú kvantovú logiku a presnosťou súperia s hodinami založenými na ortuti (snímka Geoffreya Wheelera zachytáva Rosenbanda s hliníkovými hodinami). Oboje sú vyše desaťkrát presnejšie ako céziové atómové hodiny, ktoré v USA určujú časový štandard. Hliníkové i ortuťové hodiny sa predbehnú alebo omeškajú o sekundu za miliardu rokov.
(Zdroj: Science Express)
Tím Gisely Wincklerovej z Kolumbijskej univerzity v New Yorku zistil, že počas posledných päťstotisíc rokov sa dostávalo nad tropické Tichomorie oveľa viac vzdušného prachu pri maximách dôb ľadových ako inokedy, zvlášť na západe. (Zdroj: Science)
Hamish Campbell z Birminghamskej univerzity a z Queenslandskej univerzity s kolegami zistil, že antarktická treska druhu Notothenia coriiceps (na fotografii Hamisha Campbella) prežíva zimu v stave hibernácie. Je to prvý známy prípad. Dosiaľ sa vedelo, že krv niektorých antarktických rýb obsahuje látky, ktoré z nej robia "nemrznúcu zmes". Spomenutú tresku izoloval od jej príbuzných v teplejších vodách pred asi 300 miliónmi rokov vznik okoloantarktického prúdu.
(Zdroj: PLoS ONE)
Tím Francisa Martina z INRA v Nancy dekódoval DNA huby Laccaria bicolor, žijúcej na koreňoch stromov. Cieľom sú poľnohospodársky a lesnícky dôležité údaje o tom, ako symbiotické huby pomáhajú rastlinám s prísunom živín. (Zdroj: Nature)
Tím Michaela Richardsa z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku a Durhamskej univerzity ako prvý doložil analýzou izotopov stroncia v zube neandertálca spred 40-tisíc rokov, ktorý vedci našli v Grécku (na snímke Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology), že jedinci tohto ľudského druhu sa pohybovali v geologicky širšej oblasti.
(Zdroj: Journal of Archaeological
Science)
Zdeněk Urban © SME
