Samozrejme, na basketbale ťažko niečo zmeníte. Hráčov nenavlečiete do hrubých vetroviek, nevyženiete do bazénu, aby si pinkali tenisákom vo vode o dno. Aj keď pozerať na to by bola určite zaujímavá skúsenosť. Ako basketbal to na palubovke NBA 08 aj vyzerá, pätica spotených hráčov dribluje, s neprítomným pohľadom nahrávajú neobsadeným hráčom do behu, tenisky vŕzgajú, raz za čas sa niekto zavesí na kôs, predvedie super parádičku a je to basketbal, no s chybami. Ale aj s novinkami. Tak napríklad, viete čo sa stane hneď po spustení hry? Nahrá sa. To ešte nie je tá novinka, dokonca ani logá a super cool namakaná intro animačka, z ktorého babenky odpadávajú a chalani mrskajú drsné slová, že to sú teda restekp borci – ani to nikoho ešte nemusí prekvapiť. Avšak potom si musíte vytvoriť hráča, vlastne vás ako hráča. Editor nie je príliš komplexný, barbínovský komplex si tu nevyliečite, ale panák ako panák, hlavne predsa je, že ten dlháň má vaše meno. Priamo v hre si tak dáte do svojho obľúbeného mužstva seba na nejaký ten post a hoci ste nemotorné hovädo, do základnej zostavy sa sami radi obsadíte. Tieto praktiky samozrejme vôbec, ale skutočne vôbec nie sú inšpirované niektorými politickými nahrávkami do rodinných podnikov. Len tak na okraj.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
A keď už vybehnete na palubovku s mužstvom (tí náročnejší, čestnejší a hlúpejší nechajú samých seba odpočívať na lavičke náhradníkov, pretože ono to fakt na začiatku sezóny vyzerá akoby si vás niekto pomýlil s hádzanárom), získavate skúsenosti. Dávate koše, nahrávate na koše, blokujete, zachytávate prihrávky, dobre doskočíte – a bodíky sa sypú ako slzy pokory pri vystúpení Moravanky na deathmetalovom koncerte, vy neleníte, nenechávate si ich do zásoby na horšie časy, lež ich investujete do zlepšenia schopností, ktoré sú na začiatku na úrovni škôlkara po amputácií dolných končatín. Z počiatočného trápenia postupne vytriezviete a zistíte, že ten šikovný chalanisko už lepšie prihráva, doskakuje, trafí aspoň dosku na koši a hlavne nešermuje na ploche hokejkou. Jednoducho sa zlepšuje v tradičných to basketbalových preferenciách. A potom si môžete kúpiť nejaké to potítko alebo podobnú blbosť. Zatlieskame za tento prvok a teraz príde na rad hromženie, hoci len také mierne, hodnotiť totiž ešte nebudeme.
Keď už máte svojho borca, prichádza čas na hru. Rozohráte sa pri exhibícii, vyskúšate nejaké tie skill-úlohy, ktorých je kopec, ale začnú nudiť po niekoľkých minútach, pretože sa opakujú: skórovať s tým a s tým hráčom z takých a takých pozícií za nejaký čas, je... nie príliš zábavné, ale je ich tu ako detí na koncerte Mišky Paštékovej – prípadne si dosaďte vlastný detský idol, u mňa osobne je Pomaranč doživotný vypalovák. Potom natrafíte na Sezónu, tak ju rozohráte, chcete trochu toho manažmentu, ktorý je dnes všade a práve vtedy vám vletí do hlavy tehla, otrasiete sa a zistíte, že tu nemáme žiadny Dynasty mód, žiadne trápenie sa na viac sezón, kedy by ste sa starali o dopĺňanie mužstva perspektívnymi nováčikmi, kupovaním hviezd, nahrádzanie neschopných (okrem seba samozrejme) a podobné srandy, ktoré výrazne zvyšujú hernú dobu. Začnete frflať, že kde to žijeme, v ako sedlákove a chyby sypete z rukáva.
GRAFIKA 5 / 10
Tak napríklad grafika. Pred samotným zápasom sa to hemží grafickými vychytávkami skutočného Full HD a grafických orgií, no už prvý záber na zápas vám napovie, že si tu niekto... hodila by sa sem reperská vsuvka od miestnych nigga bojz, ale zostaneme pri konzervatívnom... trochu zaklamal. Trochu dosť, pretože NBA 08 vyzerá priemerne, pri porovnaní s konkurenciou podpriemerne. Jednotlivých hráčov rozpoznáte okamžite, lenže je to celé príliš veľká fraška. Najúsmevnejšie sú však príhody, keď v obrannom pásme stojíte pred súperom a ten prejde s driblujúcou rukou cez vás a... a nič, jednoducho prejde. Isteže, film Jumper onedlho príde do kín, avšak zhliadol som nejeden basketbalový zápas, no žiadny takýto trik sa nikomu nepodaril. Najlepšie je, že to dokáže len súper. Prelínanie textúr v spleti tiel je tak chaotické, mätúce, diletantské, amatérske, až to je smiešne. Ale nie zábavné. Animácie pohybov sú v niektorých prípadoch uveriteľné, v iných je napríklad fyzikálny model lopty abnormálny. Treba uznať, že hráči v NBA dokážu riadne zveriny, avšak taký falš, akoby bola lopta magnetom, ktorý si druhý hráč k sebe pritiahne pôsobením magnetických síl, to sa len tak nevidí. Spracovanie rozhodne neohromí, budete ho považovať za priemer a ak sa náhodou aj dá na niečo pozerať (spomalené zábery), o chvíľu z nich budete unudení, pretože snímané sú nielen vaše super skoky, ale aj súperove.
INTERFACE 8 / 10
Ovládanie je jedinou položkou, na ktorou sa dá skutočne bez veľkého premýšľania zatlieskať a tvorcov pochváliť. Je jednoduché, prirodzené a obsahuje niekoľko zaujímavých možností ako si situáciu uľahčiť. Síce sa pravým analógom nedajú robiť až tak zaujímavé triky ako v konkurencii od EA Sports, úplne vám to vynahradí trojfarebný indikátor počas streľby. Podľa dĺžky držania tlačidla streľby sa napĺňa stĺpec s tromi farbami, pričom platí známe pravidlo, že červená signalizuje nie príliš podarený hod, oranžová vám dáva slušnú šancu na úspech a zelená je istota. Rovnakým spôsobom sú hádzané trestné hody. Keďže má každý hráč iné vlastnosti, z rôznych pozícií má iný indikátor. Ak niekto nedokáže hádzať trojky, väčšinu tohto stĺpca mu tvorí červená farba a len na neskutočne krátky okamih sa farba zmení. Zaujímavo sú riešené aj podkošové situácie – rozohrávate akciu, stlačením príslušného tlačidla sa nad každým hráčom objaví nejaký znak, po jeho stlačení sa daný hráč rozbehne ku košu a vy mu musíte do výskoku prihrať. Jediným problémom sú podivné chvíle, keď hráč zostáva v brániacom postoji (skrčení, pomalý pohyb) a musíte ho zmeniť na normálne, čiže sa rozbehnúť. Menu dvakrát prehľadné nie sú, ale ide tu predovšetkým o hru, nie o štatistiky.
HRATEĽNOSŤ 6 / 10
A práve hra samotná je zúfalo podivná. O priemernosti technického spracovania nemá zmysel debatovať, no chyby z toho vyplývajúce sú príliš markantné. Ďalším problémom je absencia akejkoľvek kariéry. Jedna sezóna a padla. Načo si potom musíme vytvoriť hráča? Navyše pri troche skúseností sa i s nemehlom stanete lídrom tímu, takže až tak príliš to nefunguje, hoci sa to tak spočiatku môže každému javiť. Máme teda zaujímavú myšlienku, ktorú však nikto nerozkúskoval tak, aby zapadala do hrateľnosti. Vtipne sú vyriešené prestupy hráčov medzi tímami. Chcete prilákať nejakú hviezdu do vášho klubu? Nie je nič jednoduchšie ako si otvoriť trade menu, zvoliť daného hráča, potvrdiť a čáry-máry-fuk, daný hráč je už vo vašom klube. Takto si môžete jednotlivých playerov rotovať ako len chcete. Bizarné a hlúpe. Ak však vynecháme všetky tieto medzi zápasové „maličkosti“, máme pred sebou iba priemerný titul. Zahráte si dva zápasy a k ďalšiemu sa musíte neskutočne premáhať, pretože to síce v istých chvíľach vyzerá ako basketbal, vy sa dokonca pri ňom aj bavíte, no niektoré prešľapy sa ignorovať nedajú a atmosféra klesá. Poznáte tie situácie, keď sa lopta točí okolo obruče a so zatajeným dychom sledujete, či padne dnu alebo von? V tých momentoch sa čas akoby neskutočne spomalí. Tu to tak nie je. Program vie dopredu, či kôš bude alebo nie (z toho vyplýva aj neskoršie opakovanie rovnakého útočného postupu a akcií) a ak to tam padnúť nemieni, okamžite sa pod košom rozžiari biely indikátor a vy sa musíte čo najrýchlejšie dostaviť na inkriminované miesto a získať loptu pre seba, inak ju doskočí súper a v drvivej väčšine z toho býva kôš.
Ťažko sú rozlíšiteľné aj fauly, či už na vašej alebo súperovej strane. Pri pohybe hráčov na ihrisku vidíte, že k žiadnemu kontaktu neprišlo, avšak faul odpískaný bol. Prerážanie je ďalším nepríjemným miestom rozhodcov – kedy ide o obranný zákrok alebo útočný faul, to vie len niekto v Sony, pretože posudzovanie niektorých situácií bolo nepochopiteľné. Chvalabohu sa to tak deje na oboch stranách, počítač zbytočne nenadŕža, aj keď pri vašom trháku niekedy nechá súpera dotiahnuť sa na vás, ale tu ide možno iba o subjektívny dojem. Pri fauloch a rozhodcoch ešte chvíľu ostaneme. Pískajú si kedy chcú a to dokonca tak, že faul je odpískaný výhradne až po ukončení útoku. V bežnom zápase sa totiž nestáva, že by niekto fauloval, rozhodca nechal pustenú hru ešte dve-tri sekundy, kým hráč ešte vystrelí na kôš a odpískal až potom! Následný trestný hod je samozrejmosťou. Podobných absurdných situácií je viacero a práve tie degradujú hrateľnosť, pretože si už tak neužívate zápas, nevnímate prelievanie skóre z jednej strany na druhú, nebojujete do posledných sekúnd. Možno za to môžu skúsenosti, ktoré v Sony zrejme s týmto herným žánrom nemajú, no neospravedlňuje to nudu na palubovke.
MULTIPLAYER 6 / 10
Platia rovnaké pravidlá ako v prípade hrateľnosti pre jedného hráča, len je protivníkov na sieti dosť málo a dokonale poznajú chyby programu – tak napríklad postačí naboostovanie si schopnosti hádzania trojbodových košov a už to tam ládujete jedna radosť.
ZVUKY 4 / 10
Komentátorov by sme za podarených považovali pred 10 rokmi, teraz je tých zopár fráz, ktoré sú tak fádne a otrepané, až príliš otravných. Atmosféru vôbec nevytvárajú, ide skôr o nahovorenie povinných viet, často sú ticho, neburcujú, nezasypávajú nás štatistickými faktami, no jednoducho sú príliš mŕtvi a to isté platí aj o samotných hráčoch. Keby nebúchala lopta o parkety, zrejme by šlo o baletné vystúpenie. Občas sa ozvú diváci a svojim hučaním dávajú najavo, že sa nehrá pred prázdnymi tribúnami, ale chýba tomu nejaké výrazné plus, pretože sample s hučaním viacerých ľudí za dokonalú atmosféru považovať nemôžeme. A ešte tam píska ten idiot rozhodca.
HUDBA 4 / 10
Zopár skladieb hrajúcich v menu sa naučíte veľmi rýchlo ignorovať, pretože nie sú známe, nie sú výborné, nedostanú vás do „hmmkavej nálady“ a je ich jednoducho len zopár. Dostať tento soundtrack ako darček, zrejme by bolo vhodnejšie zvoliť menej bolestivejšiu a nudnejšiu smrť. Basketbal je hra rýchla a skladby v hre sú príliš nudné.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Čím vyššia náročnosť, tým sú protihráči dotieravejší pri obranných zákrokoch, vypichávajú lopty, sú presnejší, rýchlejšie si nahrávajú – známa pesnička, pričom na najvyššej obtiažnosti to je skôr nepríjemné. Hra súpera však pôsobí príliš umelo, príliš nelogicky, keď vždy do vypršania časového limitu útočenia vystrelí, hoci aj v poslednom zlomku sekundy, pretože sa niekto pod košom zázračne uvoľnil a zavesil to. Posudzovanie faulov bolo rozoberané vyššie. Trochu smiešna je snaha súpera nejakú tú minútu a pol pred koncom zápasu, ak prehráva o 8 bodov, faulovať za každú cenu, aby sa nehralo príliš dlho. Faulovať doslova, pričom oni sa vzápätí v útočnej snahe príliš nepretrhnú. Inteligencia vašich spoluhráčov je polovičná. Krídla sa pokúšajú uvoľniť, avšak hráči pod košom len staticky postávajú, málokedy sa snažia nabehnúť si do výhodnejšej pozície, striasť sa obrancu alebo akýmkoľvek spôsobom pomôcť rozohrávačovi. Musíte len veriť, že sa lopta k nemu dajako prepracuje a ono to väčšinou vychádza. Pred niekoľkými rokmi by sme neprotestovali, no teraz to už jednoducho nevyzerá prirodzene.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5,5 / 10
Športové hry by chcel mať kde kto, avšak nie každý dokáže prilákať na dostatočne kvalitný titul hráčov od konkurencie. Je paradoxné, že práve giganti ako Sony a Microsoft na športovom poli úplne pohoreli (MS to vzdal začiatkom tohto tisícročia s futbalom) a nedopracovali sa k viditeľným úspechom. V San Diegu nám nepripravili úplne zlý basketbal, avšak pri pohľade na konkurenciu je voľba jasná a žiaľ k NBA 08 nie práve prívetivá. Hrať sa to dá, no prečo by ste to robili, keď iní vedia vešať omnoho lepšie?