ekvenciou viac ako 100 GHz, píšu americkí technici z Nortwestern University v časopise IEEE Spectrum.
Nimi popisované integrované obvody majú v porovnaní s bežnými polovodičovými čipmi dve výhody. Supravodivé materiály, napríklad biely tvrdý kov niób, nekladú pri teplotách v blízkosti absolútnej nuly žiadny elektrický odpor. Nióbové čipy sa preto vyznačujú nízkou spotrebou elektriny a nepatrnou stratou signálu.
Predovšetkým je možné špeciálnymi príkazovými vetami využiť osobitné vlastnosti supravodičov. Vo vnútri uzatvoreného obvodu supravodiča tečie energia vo forme "diskrétnych balíkov", ktorých energetický obsah zodpovedá celočíselnému násobku tzv. kvanta magnetického toku. V Rapid Single Flux Quantum (RDFQ) logike sa preto informácie definujú a prenášajú ako prítomnosť alebo neprítomnosť kvánt magnetického toku.
Doteraz skonštruované supravodivé obvody ani zďaleka nedosahujú komplexnosť polovodičových čipov. Testovali sa však už experimentálne systémy s dĺžkou hradla 0,25 mikrometra a taktovacou frekvenciou asi 7 GHz. Už v nasledujúcich piatich rokoch by sa mohli začať vyrábať komerčné čipové súpravy s taktovacou frekvenciou nad 100 GHz.
Výkon týchto systémov by mohol prekonať petaflopovú hranicu (1000 miliárd operácií s číslicami za sekundu). Najvýkonnejší súčasný počítač na svete v Lawrence Livermore National Laboratory od firmy IBM má výkon asi päť petaflopov. Využitie systémov sa spočiatku obmedzí na počítače najvyššej triedy, pretože supravodivé čipy pracujú pri teplote 9 Kelvinov (mínus 264 řC).
