SME
Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky

Cesta za mimozemskou vodou

Čím viac sa dozvedáme o Marse, tým viac stúpa význam Jupiterovho mesiaca Europa. Na rozdiel od Marsu tam totiž zrejme aj dnes jestvuje oceán.

FOTOFOTO

BRATISLAVA. Sme vo vesmíre sami? Predstavuje pozemský život, ktorého sme výhonkom, jedinú ukážku takého javu? A ak nie, je voči iným ukážkam špecifický? Netvoríme napokon iba miestnu variáciu na všeobecnú tému vesmírnej biológie, ktorá je všade v základe rovnaká? Posledne spomenutá možnosť láka. Badať to aj v úvahách teoretických biológov. Akokoľvek sa môžu miestne podmienky podpísať na vonkajšej podobe, čo jasne dokladá pestrá paleta foriem pozemského života. Spoločný základ azda siaha až po jednobunkové organizmy.

Kde je voda, tam je život?

Už Johann Wolfgang Goethe nechal doktora Fausta konštatovať: "Sivá je teória a iba strom žitia sa zelená!" V astrobiológii, zaoberajúcej sa životom ako vesmírnym javom, dnes vládne zúfalý deficit faktov. Výskum vesmíru síce prináša i astrobiologické indície, no žiaľ práve iba indície. Zatiaľ ani jeden dôkaz. Hľadanie preto musí vychádzať z pozemských reálií. NASA sa riadi heslom "Choď za vodou!" Kde je kvapalná voda, tam by mohol byť aj život.

Oceán Europy

Voda sa nájde v slnečnej sústave všelikde. S kvapalnou je to už horšie. Na povrchu Marsu sú po jej činnosti početné stopy, možno aj novšieho dáta. No kvapalná voda tam nepretrvá, iba ak hlboko v podzemí. Navyše sa zdá, že prímesi minerálov vo vode na skorom Marse bránili vzniku života. (Na Zemi však mnohé mikróby prosperujú aj v extrémnych fyzikálnych a chemických podmienkach.) Preto sa pozornosť NASA a jej európskeho náprotivku ESA obracia na Jupiterov mesiac Europu. NASA síce v roku 2005 pre rozpočtové škrty zrušila sondu JIMO, ktorá mala skúmať aj Europu z orbity, ráta však s projektom zameraným špecificky na Europu. Na tomto mesiaci totiž pod cca 200-metrovou ľadovou škrupinou môže jestvovať oceán kvapalnej vody hlboký azda až sto kilometrov! Niektorým bádateľom z toho vychádza objem vody zhruba dvojnásobne presahujúci pozemské oceány. Keď sa

zohľadnia čoraz početnejšie náznaky, že náš život mohol vzniknúť v okolí geotermálnych prieduchov na oceánskom dne, je tu očividný dôvod, prečo venovať Europe pozornosť.

Robot potápač

Hoci sa stále nevie, aká sonda k Europe poletí, bežia už práce na aparatúrach, ktoré majú preniknúť do tamojšieho oceánu. V popredí je projekt ENDURANCE. Je to skratka z Environmentally Non-Disturbing Under-ice Robotic ANtarctiC Explorer čiže Robotický prieskumník, pracujúci pod antarktickým ľadom bez narušenia životného prostredia. Tak sa volala aj loď (Endurance = angl. vytrvalosť či odolnosť voči útrapám), s ktorou v rokoch 1914 - 16 skúmal Antarktídu britský cestovateľ Ernest Shackleton.

ENDURANCE je výrobok texaskej firmy Stone Aerospace. Toto robotické prieskumné zariadenie vychádza zo skoršieho modelu, nazvaného DepthX. Ním vedci v roku 2007 skúmali napríklad cenoty, jazierka v krasových útvarov, ktoré využívali ako rituálne studne Mayovia. Robotické zariadenie nesie kamery, sonar a rad ďalších prístrojov. V polovici februára 2008 ho vyskúšali členovia tímu Petera Dorana z Illinoiskej univerzity v Chicagu v zamrznutom jazere Mendota pri wisconsinskej metropole Madison.

V tomto a nasledujúcom roku sa plánujú ďalšie testy. Robot má zmapovať oveľa drsnejšie prostredie zamrznutého jazera Bonney neďaleko antarktickej výskumnej stanice USA McMurdo.

Zdeněk Urban © SME

Robot ENDURANCE pri spúšťaní do jazera Mendota vo februári 2008 (vľavo). Na ďalšom zábere je už tesne pod hladinou. FOTO - STONE AEROSPACE

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 11 h
Severoatlantické dýzové prúdenie.

Polárny prúd spôsobuje aj záplavy.


22 h
Skryť Zatvoriť reklamu