WISCONSIN, BRATISLAVA. Náš mozog denne zaznamená veľa informácií. Niektoré zostávajú, iné si s problémami po čase vybavíme, aj keď iba približne a často nepresne. Drvivá väčšina prežitých udalostí a zachytených informácií však z našej pamäti nenávratne zmizne. Brad Williams, 51-ročný rozhlasový moderátor z La Crosse v americkom štáte Wisconsin, takéto problémy nemá. Pamätá si takmer všetko, a zdá sa, že presne. Jeho príbeh opísala agentúra AP.
Kingová, Riggs, Brownová aj Johnson
Brad Williams si ľahko spomenul trebárs na víťazstvo vtedy 26-ročnej tenisovej legendy Billie Jean Kingovej nad 55-ročným wimbledonským šampiónom Bobby Riggsom v Tenisovej bitke pohlaví (v septembri 1973) alebo na dátum narodenia prvého dieťaťa zo skúmavky (Louise Brownová v júli 1978). Z pamäti vylovil aj dátum katastrofického úniku toxických látok v Bhopále v Indii z decembra roku 1984; v pamäti má uložené aj množstvo iných udalostí, ktoré my musíme hľadať v encyklopédiách alebo na internete.
Vedci skúšali Williamsa aj inak. Pýtali sa ho na náhodné dátumy, napríklad čo robil 7. novembra 1991. Po krátkej pauze povedal: "To muselo byť vtedy, keď Magic Johnson oznámil, že má AIDS. Jasne, bol štvrtok. A týždeň predtým tu bola veľká snehová búrka." A čo 18. august 1965? Vtedy sa Williamsova rodina po ceste autom cez Michigan zastavila v jedálni, kde si dal osemročný Brad hamburger. Pamätal si dokonca jej presný názov. "Bola streda a spali sme v moteli," dodal.
Williams svojou nevšednou schopnosťou baví rodinu i priateľov. Stačí vysloviť akýkoľvek dátum za posledné štyri desiatky rokov, a on za okamih povie, čo sa v ten deň dialo a čo hlásili v správach. "Vždy som bol taký," komentoval svoj zvláštny talent. "Počas dospievania som nikdy nemal dôvod myslieť si, že som rovnaký ako ostatní."
Chcete Nobelovu cenu?
Williamsove schopnosti skúma od leta uplynulého roku známy neurobiológ James McGaugh z Kalifornskej univerzity v Irvine, špecialista na učenie a pamäť. Väčšinu informácií z Williamsovho života sa pre objektívnosť snaží overiť z rodinných albumov a záznamov, získaných bez jeho vedomia. Cieľom výskumu je zistiť, ako je možné, že si ich Willamsov mozog zapamätá tak detailne. "Chcete získať Nobelovu cenu? Povedzte mi, ako to robí, a ja to zverejním," zažartoval McGaugh.
Vedca kontaktoval Williamsov brat po tom, čo McGaugh v roku 2006 písal v odbornom časopise o žene s podobnými schopnosťami. Má okolo 35 rokov a jej identitu vedec tají. Žena McGaughovi povedala, že keď počuje hocaké dátum, jej mozog si okamžite vybaví rovnaké dátumy z predchádzajúcich rokov a začne si ich prehrávať ako vo filme. Deje sa to vraj nonstop, je to nekontrolovateľné a veľmi vyčerpávajúce. Ako ukázali testy, pri náhodne vybranom dátume si naozaj pamätá takmer presne, aký bol deň v týždni a čo práve robila. "Väčšina ľudí by to nazvala darom, no ja tomu hovorím bremeno," napísala žena, známa ako A. J. "Každý deň si v hlave prehrávam celý svoj život a už som z toho priam šialená."
Fenomenálna či výberová?
Ľudia, ktorí si dokážu zapamätať rad nesúvisiacich informácií, napríklad telefónny zoznam, alebo vedia slovo za slovom zopakovať dlhé poviedky, svoje nadanie väčšinou nemôžu nijako zúžitkovať. Taký bol napríklad azda najznámejší mnemonik, Rus Venjamin Šereševskij (pozri rámček). Pravda, sú aj svetlé výnimky. Napríklad Švajčiar Leonhard Euler (1707 - 1783) alebo Maďar John von Neumann (1903 - 1957) mali fenomenálnu pamäť a obaja sa preslávili ako geniálni matematici.
Vedci sa teraz snažia prísť na kĺb tomu, aký druh pamäti vlastne Williams a pani A. J. majú a ako a prečo ich mozog všetko fixuje. McGaugh sa nazdáva, že môže ísť o akýsi vyšší druh autobiografickej pamäti. Williamsa aj pani A. J. vyšetroval tiež Stephen Christman, neuropsychológ z Toledskej univerzity v Ohiu. Keďže Williams aj pani A. J. sú najlepší v oblastiach, ktoré ich zaujímajú (Williams napríklad v popkultúre), mohlo by ísť skôr o druh pamäti zameranej na určitú oblasť, ktorý nie je až taký výnimočný. Christman poukázal napríklad na bejzbalových nadšencov, ktorí si pamätajú aj tie najpodrobnejšie štatistiky. Ak by sme zostali na Slovensku, môžeme spomenúť korešpondenčného veľmajstra Jozefa Franzena, ktorý je známy vynikajúcou pamäťou na dátumy narodenia svojich šachových kolegov.
Fenomenálna pamäť je však taká, ktorá jednoducho zaznamenáva všetky informácie bez rozdielu (Šereševskij), nemala by teda súvisieť s nijakým hoby alebo emotívne napätými situáciami. Záujem človeka o určitý odbor môže byť v pamäťových schopnostiach kľúčovým faktorom, rovnako ako aj silné emócie, spojené s prežívaním určitej udalosti; prvé aj druhé sa aj do normálnej pamäti ukladajú ľahšie. Možno toto je prípad práve pani A. J. Jej pamäť ovplyvňuje posadnutosť minulými udalosťami, ktoré opakovane v duchu prežíva, a bez väčšieho úsilia si ich vie vybaviť.
Obeť geniálnej pamäti: Venjamin Šereševskij
Zdá sa, že Brad Williams je so svojimi zvláštnymi schopnosťami spokojný. Prípad pani A. J. však ukazuje, že vynikajúca pamäť nemusí byť vždy darom. Problémy mal pre ňu aj niekdajší slávny ruský mnemonik Venjamin Šereševskij, ktorý v dvadsiatych rokoch uplynulého storočia pracoval ako novinár. Dokázal si zapamätať reťazce nezmyselných slabík alebo poéziu v jazyku, ktorý nepoznal. Nikdy si nezapisoval pokyny svojho šéfa, lebo si ich od slova do slova zapamätal. Jeho mozog sám od seba fixoval zložité obrazce a matematické, fyzikálne či chemické vzorce. Vedel ich bezchybne zopakovať po mnohých rokoch aj pospiatky. Hlava mu však pod tiažou zbytočných informácií priam praskala a nevedel, ako sa ich zbaviť. Boli mu prakticky na nič, ak nerátame verejné vystúpenia, ktorými zabával publikum. Aj tie však boli skôr záťazou, lebo mnemonikovi prinášli nové problémy: ako sa na druhý deň zbaviť všetkých tých čísiel, ktoré mu od večerného vystúpenia zostali v hlave.
