BRATISLAVA.
K chatovaniu sa podľa jej slov uchyľujú ľudia, ktorí majú zrejme voľný čas a nemajú veľa povinností. Chatujú aj ľudia, ktorí nie sú dostatočne uspokojení vzťahmi vo svojom okolí, čiže chcú komunikovať s niekým mimo. Takúto formu komunikácie využívajú tiež osoby, ktoré sú odkázané na počítač, pretože zdravotný stav im neumožňuje nadväzovať vzťahy aktívnejším spôsobom.
"Potom to môžu byť ľudia, ktorí hľadajú exotické a zaujímavé kontakty v zahraničí. Chatovanie teda nepozná hranice. Je typické skôr pre mladú generáciu, ktorá je zbehlejšia v tejto tretej novej gramotnosti a pre ktorú je internet už normálnou súčasťou života," vysvetlila psychologička v rozhovore pre TASR.
Chatovanie však môže podľa nej viesť k návyku. Takisto k tomu, že človek môže dať prednosť virtuálnej pred reálnou komunikáciou s ľuďmi. Riziko môže spočívať aj v tom, že pri chatovaní je ľahko možné klamať - napríklad ľudom so zníženým sebavedomím umožňuje prísť si na svoje neskutočné Ja.
Existuje však aj riziko, že prostredníctvom chatu možno nadviazať vzťahy s ľuďmi, ktorých cieľom je podvod alebo nekalý úmysel. Môže ísť o osoby choré, psychopatické či deviantné. Je to najmä riziko vo vzťahu k deťom, ktoré môžu byť zneužité napríklad chatujúcim pedofilom, zdôraznila Jaššová.
Preto by mal podľa nej dospelý človek vedieť, s kým si jeho dieťa chatuje. Pretože devianti sa uchyľujú aj k takejto forme komunikácie, keďže im poskytuje anonymitu. "Niektorí asociáli a agresívni psychopati vyhľadávajú svoje obete prostredníctvom internetu. Hľadajú osamelé osoby, tie sa totiž môžu ľahšie stať obeťou trestného činu. Preto človek, ktorý chatuje, by mal rátať s tým, že na druhom konci neznámy partner v komunikácii môže patriť k tej malej vzorke ľudí, ktorá má nebezpečné zámery," varovala psychologička.
