Podobné zámery malo Sony už s Playstation 2 a pomerne sa im to darilo, veď série Eye Toy, Singstar alebo Buzz fungujú dodnes, no práve Nintendo vložilo úplne všetko do uvoľneného hrania. Japonskí šéfovia si totiž mysleli, že budúcnosť herného trhu nie je v spoločnom hraní s viacerými členmi rodiny v obyvačke. Výborné predaje Nintenda Wii však hovoria o niečom inom. Isteže, nie je to úplne typické hranie a hardcore hráč sa zabaví so zúfalým zlomkom titulov (stačí si pozrieť priemerné hodnotenie Wii titulov, ktoré je len mierne nad priemerom, vynikajúcich hier je len zopár), avšak predaj samotnej konzoly je vynikajúci. Japonskí kolegovia sa tak trochu mýlili, a hoci stále považujú social gaming len za zbytočný boom, nedá sa povedať, že by to netrápilo minimálne Phila Harrisona. Ironicky zo Sony zaznela veta aj na reklamy k Nintendu Wii, v ktorých je vždy záber na baviacich sa členov rodiny a nikdy nie na televíznu obrazovku. Pravdivé, avšak najpredávanejšie z „next-genov“ je i napriek tomu jednodznačne Nintendo Wii.
Zdroj: Firingsquad