Bratislava 22. februára (TASR) - Vedci si dali za cieľ zistiť priebeh putovania týchto najväčších cicavcov z Tichého oceánu, kde sa rozmnožujú a privádzajú na svet svoje mláďatá, do tzv. oblastí kŕmenia v Južnom oceáne pri Antarktíde.
Označkované veľryby sú momentálne sledované pomocou satelitu. Aj napriek tomu na nejakú dobu zmizli vedcom z dohľadu. "Na nejaký čas sa jednoducho stratili, sú pre nás stále veľkou záhadou," uviedla pre TASR Lucia Szabová z Greenpeace Slovensko. Pokračovala, že sledovanie by mohlo poskytnúť odpovede na mnohé otázky, ktoré doteraz nie sú ohľadne života a zvykov veľrýb zodpovedané.
"Veľmi málo sa vie o ich živote. Je veľmi ťažké zistiť, aký je ich počet, ale napríklad aj ako a v akých hĺbkach migrujú," povedala. Vráskavec dlhoplutvý je obľúbený medzi fotografmi pre svoje vyhadzovanie sa na vodu, na ktoré vedci tiež nepoznajú odpoveď. "Existuje niekoľko domnienok, že sa predvádzajú pred samičkami, čistia si kožu od mikroorganizmov alebo sa jednoducho hrajú," objasnila. Medzi zaujímavosti veľrýb patrí aj spievanie, ktoré je rozdielne podľa konkrétneho druhu.
Zvláštny je aj spôsob lovu vráskavcov dlhoplutvých. "Loví v menších skupinách pomocou vypúšťania veľkých vzduchových bublín, ktoré dostanú ryby ako keby do siete," vysvetlila. Vráskavec patrí medzi spevavejšie druhy veľrýb. "Vydáva rôzne zvuky, ktoré podľa vedcov slúžia na dorozumievanie pri love," dodala s tým, že tieto tóny môže slabo zachytiť aj človek. Mapu o putovaní veľrýb si možno pozrieť na www.greenpeace.sk.
Okrem priamych vedeckých výskumov chcú environmentalisti v rámci projektu poukázať aj na to, že pre skutočný výskum veľrýb nie je potrebné zabíjať stovky zvierat. Je to reakcia na tvrdenia japonských veľrybárov, ktorí sa komerčný lov veľrýb snažia maskovať tvrdeniami o vedeckom výskume. Tento rok plánovalo Japonsko lov aj ohrozených vráskavcov dlhoplutvých. "Po tlaku verejnosti však od lovu tohto druhu ustúpilo. Naďalej však pokračuje v love iných druhov, napríklad 50 kusov ohrozených vráskavcov myšok," konštatovala Szabová.
Japonsko sa každoročne snaží o ukončenie moratória na lov veľrýb na pôde Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC). To platí od roku 1986. Slovensko sa stalo členom IWC v roku 2005 a hlasuje za udržanie moratória a tým aj ochranu veľrýb.
