WASHINGTON, BRATISLAVA. Americkí paleontológovia identifikovali fosíliu nového druhu dinosaura Velafrons coahuilensis, pochádzajúcu z mexického štátu Coahuila na severe krajiny. Mal zobák pripomínajúci vtákopyska alebo kačicu. Žil koncom druhohôr v období kriedy asi sedem miliónov rokov pred dopadom meteoritu, ktorý významne prispel k zániku veľjašterov i ďalších druhov živočíchov. V tom čase bola veľká časť dnešnej Ameriky pod vodou pre rozsiahle záplavy, ktoré ju nakoniec fakticky rozdelili na dve časti.
Dobre ukrytý povaľač
"Velafrons bol zrejme niečo ako plážový povaľač," poznamenal paleontológ Terry Gates z Múzea prírodných vied v americkom Utahu. Jeho životný priestor tvorilo pobrežie teplého oceánu zarastené bujnou vegetáciou a popretkávané riekami. Bolo to prostredie pripomínajúce pobrežie Stredozemného mora, no od idylky malo vtedy ďaleko. Ako upresnil Gatesov kolega Scott Sampson, velafrons sa musel vyhýbať najmä mäsožravému vládcovi druhohôr, Tyrannosaurovi rex. Hrozbu predstavovalo napríklad i búrlivé počasie, ktoré v oblastiach ústí riek do mora môže mať ničivé následky.
Fosília velafronsa je najkompletnejšia, akú kedy na území dnešného Mexika našli. Vedci ju odhalili v kameňolome pri coahuilskej metropole Saltillo už v roku 1995, trvalo im však viac ako dvanásť rokov, než druhohorný poklad vyňali z tvrdého kamenného podložia.
Oplachtené čelo z Coahuily
Dospelý jedinec dorastal do dĺžky až 11 metrov. Dutý kostený hrebeň na vrchole jeho hlavy, pripomínal lodnú plachtu. Podľa nej - a miesta nálezu - získal vedecké pomenovanie "Oplachtené čelo z Coahuily". Funkciu tohto kosteného výrastku vedci nepoznajú, nazdávajú sa však, že mohol slúžiť na privábenie partnerky (podobne ako je to dnes pri pávoch). Nielen velafrons, ale i ďalšie "kačicoidné" dinosaury mali široké nosné otvory, prechádzajúce hornou časťou hlavy a kostenými hrebeňmi. Vzduch z týchto otvorov mohol vydávať rôzne zvuky, podobné hlasu trúbky.
Velafrons obýval svoje životné prostredie spolu s malými cicavcami, jaštericami, korytnačkami aj inými dinosaurami, pozostatky ktorých našli bádatelia pri
nedávnych expedíciách. Patril k nim napríklad rohatý dinosaurus, príbuzný triceratopsa, obrovitý tyranosaurus aj malý dravý velociraptor. Mnohé z kostrových ostatkov prekrývajú fosílie mušlí a iných obyvateľov druhohorného mora, čo napovedá, že tieto zvieratá žili vo vtedajších pobrežných oblastiach (Coahuila je dnes vnútrozemským štátom).
Beelzebufo,
postrach dinosaurov
Americkí a britskí vedci po 15 rokoch rekonštruovali skamenelinu "diabolskej žaby". Žila na dnešnom Madagaskare pred 65 až 70 miliónmi rokov a zrejme sa živila mláďatami dinosaurov. Pomenovali ju Beelzebufo ampinga podľa gréckeho beelzebub (diabol) a latinského bufo (žaba). Ampinga znamená štít podľa jej anatómie pripomínajúcej brnenie.
Beelzebufo bola viac ako 40 centimetrov dlhá a mala hmotnosť asi 4,5 kilogramu. Bola možno najväčším žabím druhom, aký kedy žil, povedal paleontológ David Krause z univerzity Stony Brook v štáte New York. Mala robustnú stavbu tela, široký ústny otvor a veľmi silné čeľuste, aj keď zrejme bezzubé. "Je možné, že žrala jašterice, cicavce a menšie žaby, a vzhľadom na svoje rozmery i čerstvo narodené dinosaury," povedal Krause. Bola zrejme príbuzná s druhmi žiab, dnes žijúcich v Južnej Amerike. To je ďalším dôkazom podporujúcim teóriu, podľa ktorej bol Madagaskar spojený s vtedy oveľa teplejšou Antarktídou a Južnou Amerikou do kontinentu Gondwana.
Prvé žaby sa na Zemi objavili asi pred 180 miliónmi rokov a stavba ich tela sa v zásade nezmenila. Beelzebufo však nie je najväčším obojživelníkom v dejinách Zeme. V prvohornom perme pred 250 miliónmi rokov žil napríklad Prionosuchus, ktorý sa podobal na krokodíla a dorastal do dĺžky deväť metrov.
(čtk, ač)
