Praveké tajomstvo Ardovskej jaskyne

Kresby uhľom v Ardovskej jaskyni neďaleko známej Domice v Slovenskom krase môžu byť podľa prvej analýzy staršie ako 42-tisíc rokov. Vznikli na samom začiatku osídľovania Európy anatomicky moderným človekom druhu Homo sapiens? To sa teraz snažia vedci ...

Ukážka interiéru jaskyne počas nového výskumu kresieb.(Zdroj: FRANTIŠEK ENGEL)

Kresby uhľom v Ardovskej jaskyni neďaleko známej Domice v Slovenskom krase môžu byť podľa prvej analýzy staršie ako 42-tisíc rokov. Vznikli na samom začiatku osídľovania Európy anatomicky moderným človekom druhu Homo sapiens? To sa teraz snažia vedci overiť.

BRATISLAVA. Praveké maľby a kresby na stenách jaskýň dokazujú, že symbolicky mysleli už praľudia zo záveru staršej doby kamennej. Najznámejšie, asi 16-tisícročné, sa našli vo francúzskych jaskyniach ako Lascaux v Dordogne a v španielskych ako Altamira v Kantábrii. Z iných jaskýň, napríklad Chauvet v juhofrancúzskom Ardeche, sú známe maľby až viac ako dva razy staršie.

Stredná Európa vrátane Slovenska zatiaľ poskytla málo ukážok pravekého umenia. Slovensko je však jaskyniarska veľmoc, má veľa krasových oblastí a vyniká množstvom turisticky sprístupnených jaskýň. Maľby a kresby praobyvateľov slovenských jaskýň sa však vlastne dosiaľ systematicky nehľadali. A tie známe nie sú spoľahlivo datované.

Nielen Domica

Datovanie sa rozhodol zlepšiť medzinárodný vedecký tím. Najprv v roku 2006 pri dávno známych geometrických kresbách v jaskyni Domica. Hrozilo však, že kresby odberom vzoriek poškodia. Vzorku preto odobrali z blízkych uhľových stôp na stenách po oteroch smoľných fakieľ. Vyšlo nečakane veľa, 11 300 rokov. Domica je totiž známa najmä mladším osídlením.

Zmienka v odbornej literatúre bádateľský tím zaviedla i do Ardovskej jaskyne v širšom okolí Domice. Dlhá je takmer 1,5 kilometra a má dve poschodia. Prvý ju v roku 1934 skúmal tím archeológa Jaroslava Böhma (1901 - 1962). Objavil praveké kresby, no správa uvádza iba otery faklí v priepasťovitej chodbe Zrúteného dómu na hornom poschodí.

Kresby neskôr videl a skúmal archeológ Ladislav Bánesz (1932 - 2000). Böhm s kolegami podľa neho v Ardovskej jaskyni objavil štyri kresby uhľom. Prvá azda zobrazila plaziaceho sa človeka, druhá ľudskú postavu so zvýraznenými končatinami a trupom a náznakom hlavy. Tretia ľudskú postavu s rozpaženými rukami pri vodnom toku. A štvrtá to isté ako druhá, ibaže v tenších líniách, pričom postavu zasadzuje do zužujúcej sa chodby alebo pod klenbu jaskyne.

Stopa z európskeho úsvitu Homo sapiens?

V roku 2006 vedci kresby v Ardovskej jaskyni ešte nenašli. Všimli si však oter faklí na dvoch miestach horného poschodia. Vlani boli úspešnejší. V priepasťovitej chodbe Zrúteného dómu objavili tri zo štyroch kresieb, o ktorých popri Báneszovi písal aj archeológ Juraj Bárta (1923 - 2005). Zistili, že ich medzitým niekto poškodil. Druhú kresbu očividne práve pre poškodenie nenašli vôbec. Navyše určiť, čo je kresba a čo náhodný oter fakle, býva v jaskynnom reáli ťažké.

Vzorku odobrali z oteru fakle na hornom poschodí, aby kresby nepoškodili ešte viac. Nechali ju rádiouhlíkovo datovať v renomovanom Centre pre výskum izotopov pri Groningenskej univerzite (Holandsko). Vyšlo 42 300 rokov! Taký vek zasahuje do samého úvodu prítomnosti našich predkov v Európe. Ak kresby naozaj vytvorili Homo sapiens - a s neandertálcami sa zatiaľ nič podobné nespája - môžeme dokonca hovoriť o jednej z najstarších stôp, ktoré po sebe zanechali.

Z jednej predpokladanej významnej migračnej cesty nášho druhu do vnútrozemia Európy, ktorá viedla pozdĺž Dunaja, napokon do Slovenského krasu nebolo ďaleko.

Opatrnosť nadovšetko

Možnosť tak dávnej prítomnosti človeka v Ardovskej jaskyni je lákavá. No súvisia otery faklí s kresbami? Málo sa vie aj o samotných kresbách. Z Ardovskej jaskyne nepoznáme nálezy zo staršej doby kamennej. Datovanie treba overiť. V prípade, že platí, doplniť ďalším archeologickým výskumom.

Na druhej strane výskum opäť poukazuje na možnosť získať v slovenských jaskyniach celoeurópsky významné poznatky. A na nevyhnutnosť zdokumentovať v nich prejavy ako uhľové kresby, ktoré unikli pozornosti. Neopatrní zvedavci či svedkovia na mieste zločinu môžu skresliť a zničiť kľúčové stopy. Práve tak môžu znehodnotiť objav kostí praľudí, nástroja alebo umeleckého prejavu nezodpovední návštevníci jaskýň, ktorí narušia alebo zničia nálezový kontext.

O prvom datovaní kresieb z Ardovskej jaskyne napísala v časopise Slovenská antropológia členka tímu Alena Šefčáková zo Slovenského národného múzea v Bratislave.

Odkedy sme Európanmi

Ľudský rod Homo sa vyvinul v Afrike pred cca 2,5 milióna rokmi.

Pred 1,8 milióna rokov začal migrovať do Eurázie človek vzpriamený. Najstaršie stopy Európanov majú asi milión rokov. Pred pol miliónom rokov Európe kraľoval človek heidelberský. Z neho vzišli neandertálci. Homo sapiens vznikol na východe Afriky pred vyše 200-tisíc rokmi. Pred cca 60-tisíc rokmi či skôr začal migrovať do južnej Ázie a cez juhovýchodnú prenikol až do Austrálie. Európu osídľoval druhotne, od doby pred 45-tisíc rokmi. Zrejme z Arabského polostrova, odkiaľ osídlil i severnú Afriku. V Európe narazil na neandertálcov. Žili v nej vyše 300-tisíc rokov a poslední vymreli pred 24-tisíc rokmi. Dĺžka súbežného pobytu neandertálcov a Homo sapiens v Európe je nejasná. Aj to, prečo vymreli. Klíma? Lovecká či demografická konkurencia Homo sapiens? Praveký holokaust? Asi všetko dokopy.

Hlasy odborníkov

Nasledujúce pohľady zainteresovaných odborníkov odrážajú ich prirodzenú opatrnosť. Napríklad Jiří Svoboda však už o kresbách z Ardovskej jaskyne písal a hovoril na viacerých fórach, aj na medzinárodnej konferencii. To pri jeho odbornom kredite dáva záruku, že výsledok analýzy, hoci predbežný, má váhu.

Pohľad slovenského archeológa
Ohľadom datovania potencionálnych kresieb či skôr uhľových čiar z Ardovskej jaskyne sa zatiaľ nedá nič bližšie vyjadriť, keďže nemáme k dispozícii ďalšie analýzy vzoriek uhľových oterov zo Slovenska. Dátum je z rozhrania strednej a mladšej časti paleolitu (staršej doby kamennej), čo je skutočne veľké prekvapenie. Tým netvrdím, že sa také staré kresby nemôžu u nás objaviť. Napokon doklady osídlenia z tohto obdobia máme aj na území Slovenského krasu. Je to napríklad ojedinelý listovitý hrot szeletiénskej kultúry z jaskyne Domica alebo pleistocénna vrstva z Jasovskej jaskyne, z ktorej pochádzajú len uhlíky (nie štiepané kamenné artefakty) a môže indikovať prítomnosť neandertálca (pozn. red.: pleistocén - starší útvar štvrtohôr, začal pred cca 1,8-milióna rokov po koniec poslednej doby ľadovej pred vyše 11 000 rokmi). Napokon aj ženský zub zo Silickej Ľadnice má pleistocénny vek, popritom je v Slovenskom krase množstvo jaskýň s nálezmi pleistocénnych kostí. Mnohé azda súvisia so stredo- a mladopaleolitickým osídlením. Zaujímavá je kresba "paleolitického lovca" z Domice, ktorej datovanie sa javí ako nanajvýš žiaduce, keďže odtiaľto máme spomenutý listovitý hrot... Ďalšie kresby sa zistili v Rybníku - jaskyni Praslen (pri Drienčanoch), kde okrem pleistocénnych nálezov dominuje osídlenie z mladšej doby kamennej (bukovohorská kultúra), mladšej a neskorej doby bronzovej (kyjatická kultúra) a sporadické osídlenie z doby halštatskej (kultúra Vekerzug). Vzorky z kresieb a uhľových čiar v jaskyni Praslen sa odobrali (dr. Šefčáková), avšak dosiaľ nedatovali. Preto si treba počkať na ďalšie datovania.
Marián Soják
Autor je pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Názor českého archeológa
Zhruba od 90. rokov uplynulého storočia je technicky možné priamo datovať nepatrné kvantá uhlíka. To sa vzápätí využilo pri datovaní niektorých jaskynných malieb vo Francúzsku, urobených čiernou farbou. Pretože problém datovania rôznych sporných jaskynných malieb existuje i v strednej Európe, odobrali sme postupne vzorky z našich jaskýň a odoslali ich do laboratória v Groningene. Sériou troch dát sa podarilo spoľahlivo zaradiť maľbu v moravskej jaskyni Býčí skála do neskorej doby kamennej. Potom sme spoločne s Alenou Šefčákovou odobrali tiež dve vzorky z jednoduchých malieb v jaskyniach Slovenského krasu, a to z Domice a z Ardovskej jaskyne. Výsledky však sú príliš staré, siahajú až do staršej doby kamennej, preto ich chceme overiť ďalšími dátami. Dovtedy by nebolo seriózne robiť závery.
Jiří Svoboda
Autor je profesorom Masarykovej univerzity v Brne a pracovníkom Archeologického ústavu Akadémie vied ČR.
Náčrty štyroch známych kresieb z Ardovskej jaskyne.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 8 551
  2. Moskva alebo Petrohrad? 8 164
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 2 588
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 241
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 169
  6. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 118
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 030
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 770
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 609
  10. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 048

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

V radoch stúpencov opozície sa znížili nároky.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.