SME

Burnout Paradise - raj pre agresívnych vodičov

Séria Burnout je pre hráčov známa a obľúbená. Taktiež je láskou nejedného herného novinára, ktorý sa dokáže behom okamihu zmeniť z intelektuálne vyzerajúceho tvora riešiaceho náročné hádanky na slintujúce a vrieskajúce monštrum, ktoré v najbližšej zákrute

Séria Burnout je pre hráčov známa a obľúbená. Taktiež je láskou nejedného herného novinára, ktorý sa dokáže behom okamihu zmeniť z intelektuálne vyzerajúceho tvora riešiaceho náročné hádanky na slintujúce a vrieskajúce monštrum, ktoré v najbližšej zákrute narazí protivníka na zvodidlá, efektne ho zdemoluje a následne to napáli do zvodidiel a už sa valí v kotrmelcoch nevedno kam. Burnout: Paradise prináša nový spôsob prezentácie hrania, avšak je založený na starých dobrých základoch, ktoré sú tak príťažlivé, že si o ne s radosťou začnete trieskať hlavu a smejete sa pri tom. Nech to je akékoľvek kúzlo, nech Criterion Games používajú čiernu mágiu, sme tomu nesmierne radi. Títo „páni vývojári“ totiž skutočne vedia okrem tých všetkých skopičín ako spektakulárna grafika, dokonalé ozvučenie a ďalšej omáčky okolo jednoducho pritlačiť na pílu a priniesť so sebou hrateľnosť toho najhrubšieho zrna, ktorú by sme mohli pokojne charakterizovať ako drogu najsilnejšieho rangu. Ak ste o tejto sérii ešte nepočuli, prípadne aj áno, ale ste si nerozbili svoje virtuálne vozidlo, istotne teraz neveriaco krútite hlavou. Veď čo už môže byť na premávaní sa ulicami v obrovskej rýchlosti a bodyčekovaní ostatných jazdcov zábavne? Čo? No predsa všetko!

Recenzia na Burnout: Paradise sa nedá začať inak ako oslavným hučaním a vrieskaním, pretože rovnaký pocit zažijete pri spustení hry. Nech to je akokoľvek, nech si vždy poviete, že teraz to Criterion napáli do slepej uličky, vždy to dopadne inak a najnovší Burnout sa stane na niekoľko najbližších týždňov jediným svetielkom nádeje. Doteraz to boli v menu spustiteľné preteky rôznych štýlov, v ktorých dominovala diabolská rýchlosť (žiadny simulátor) a dych berúce búračky. Pri ktorých vrieskate, škodoradostne sa uškŕňate alebo v prípade vášho zničenia vám z očí srší plameň, žmúrite na obrazovku pri aktivovaní boostu a následnej nezvládnuteľnej rýchlosti zakončenej karambolom storočia. Ale bavíte sa a prvé momenty, nech sa motáte po otvorenom meste s akýmkoľvek komplexom straty orientácie (nie pohlavnej), bavíte sa a vrieskate ďalej. A ešte raz vrieskate. Burnout: Paradise má totiž vzácnu vlastnosť: chytí vás okamžite po spustení. Ono sa to inak ani nedá, hlavne ak pri úvodnej obrazovke začujete tóny Paradise City od Guns ´n´ Roses a prichytíte sa pri tom ako si vyspevujete prvú slohu a tešíte sa na návrat domov, kde sú dievčatá neskutočne krásne a tráva tak nádherne zelená.

Všetky obrázky z hry nájdete v galérii

Okrem toho, že sú všetky tie drobnosti ako grafika, AI, samotné preteky či multiplayer nadupané na maximum (teda na maximálne možnú mieru, aby vás to udržalo desiatky hodín), má Burnout: Paradise jednu zásadnú zmenu. Nie novinku, pretože s otvoreným prostredím sa stretávame i v pretekoch čoraz častejšie a po Test Drive Unlimited nás nič neprekvapí. Burnout: Paradise prichádza s mestom Paradise City a priľahlými oblasťami. A tu si môžete jazdiť ako chcete, búrať ako chcete. Na začiatku šok. Skok do nového mesta je studenou sprchou. Všetky tie zákruty vám pripadajú akosi známe, akoby ste sa skutočne vrátili niekam domov a vychutnávate si slobodu. A blúdite. Paradise City nie je obrovské rozlohou, nemá stovky kilometrov ciest, je to jednoducho len mesto, ktoré vám spočiatku bude pripadať obrovské, pretože neviete spamäti povedať, že od štadiónu sa touto uličkou a skratkou dostanem tam a tam. Riadite sa mapou, v pretekoch zúfate, pretože tu neexistuje nič také ako navádzacie šípky, ktoré by vám povedali, že na najbližšej križovatke musíte odbočiť vľavo. To spočiatku problém je, avšak bolo by veľmi alibistické pripisovať to na vrub záporov hry, keďže sa postupom času začnete v meste orientovať, pretože je navrhnuté skutočne výborne. Nájdete tu všetky tie potrebné kulisy, ktoré tvoria základ každého otvoreného mesta a čo je najlepšie, postupom času si začnete všímať dominanty jednotlivých ulíc, ktoré vám pomôžu. Potom sa začnete cítiť ako skutočne doma.

Žiadne nahrávanie, čakáte maximálne tak na vrakovisku pri načítaní ďalšieho vozidla. Inak sa preháňate voľne mestom, skáčete desiatky metrov, všetko sa nahráva na pozadí, takže dojem zo slobody je neskutočne prirodzený. Na výber máte niečo cez 70 vozidiel, pričom sú do tejto početnej rodinky zarátané aj modifikácie základných typov. Nič si nebudete kupovať, jednoducho si nového miláčika musíte „vybúrať“. Spustíte si akýkoľvek pretek, narazíte novú káru na mantinel, následne sa vám otvorí a ste upozornení na to, že sa dané vozidlo preháňa ulicami a ak ho chcete dostať do svojej garáže (je to síce vrakovisko, ale „prašť jak uhoď“), musíte ho zlikvidovať aj v bežnej premávke. Nemotajú sa niekde na okrajoch, nemusíte ich dlho hľadať, pravidelne sa totiž objavujú a potom začína skutočné peklo. Výberu toho správneho vozidla na dané preteky pomohlo rozdelenie do troch základných kategórií: rýchle, kaskadérske a ťažké. Popis jednoduchý, nie doslovný, avšak praktický. Aj preteky totiž prešli zmenou a hoci nemusíte okamžite trúbiť na štarte klasických pretekov z bodu A do bodu B rýchlym športiakom, je to vždy plus.

Ono tie preteky prebiehajú jednoducho. S úsmevom na tvári búrate do čoho sa len dá alebo si užívate rýchlosť. Dostanete sa na križovatku, stlačením dvojice tlačidiel si aktivujete pretek na danej križovatke. A je to. Žiadne menu, žiadne voľby, vidíte, čo vás čaká, prípadne si to dopredu pozriete na prehľadnej mape a už len prídete na inkriminované miesto a aktivujete si daný mód. Spomínaný pretek je určite evergreenom týchto hier, tu je však napumpovaný adrenalínom vďaka tomu, že máte štart, máte cieľ a máte mesto plné ulíc. A nemáte šípky kadiaľ ísť, nemáte žiadne zátarasy a prikázaný smer jazdy. Kadiaľ sa vyberiete, je len na vás. Zo začiatku budete tápať a slepo nasledovať pelotón, neskôr začnete využívať skratky alebo dokonca dupnete hneď po štarte na plyn, stočíte volant vpravo, hoci všetci išli rovno a skúsite síce dlhšiu, ale menej náročnú trasu, pretože máte autiak s obrovskou zásobou turba. Je to úžasne jednoduché a úžasne príťažlivé, hoci to spočiatku bude zdroj vašich nadávok, pretože poľahky prepálite dôležitú zákrutu a celá snaha je v háji. Nie je tu žiadny catch-up systém (čiže nikto vás nečaká, nikoho nečakáte ani vy) a tým pádom to pri agresivite ostatných jazdcov nemusí byť spočiatku ani taká prča ako to je neskôr. Ďalej tu máme Road Rage, v ktorom je hlavnou úlohou búrať a likvidovať ostatné vozidlá. Na tento účel sa samozrejme hodia masívnejšie káry, ktorým stačí ťuknúť do ľahkého vozidla a to je už obkrútené okolo stromu a vy sa škodoradostne smejete. Máte časový limit, máte minimálnu hranicu získaných takedownov (zlikvidovanie protivníka) a idete. Hocikam, ostatní vás slepo nasledujú, takže ich nemusíte hľadať, jednoducho si užívate búračky. Za každý vytvorený šrot dostanete časový bonus, takže sa orgie plné pokrkvaných plechov neobmedzujú na minimálny počet takedownov, ale výhradne na čas. Máte získať len 20 vrakov? No a? Ak vás to baví, kľudne búrajte 10 minút a zostreľte 80 vozidiel.

Stunt Run je fázou, v ktorej vyniknú vaše akrobatické kúsky. Znovu máte časový limit, len tentoraz máte za úlohu dosiahnuť daný počet bodov. Skáčete, búrate, používate turbo, prechádzate cez zátarasy či likvidujete bilboardy, násobíte získané skóre a keď skončíte v kotrmelcoch, opakujete to až do zblbnutia alebo do ukončenia časového obmedzenia. To je taktiež relatívne, pretože ste v móde získavania bodov, môže byť centrálny časový limit na nule, no vy stále skáčete, naberáte barely a zvyšujete skóre. A je to úžasné, pokým viete kadiaľ ísť. Ono však ani mesto samotné bez aktivovania pretekov nepredstavuje po preskúmaní nudnú kopu hnoja. Je to skôr galéria možností, čo práve budete robiť. Jednoduchý, ale o to chytľavejší, systém odmien vám na začiatku povie, že v meste je 400 zátarasov (a vy ich budete hľadať o dušu) alebo 120 bilboardov, ktoré musíte rozboriť. Ten je vysoko, no vidíte provizórny skokanský mostík, tak hybaj nájsť k nemu cestu a... a sú tu aj super skoky a sú tu skratky, ktoré vám neskôr pomôžu. A nezabudnite na získavanie nových vozidiel, takže flákanie sa mestom nie je nikdy nudné. Novinkou je Marked Man alebo ak chcete naháňačka. Musíte sa dostať do koncového bodu, no ide po vás svorka nadržaných súperov snažiacich sa spraviť z vás čmudiacu karosériu. Možností ako sa baviť je jednoducho ohromné množstvo a neprestane vás to baviť po dvoch dňoch hrania, pretože otvorený systém mesta nie je prázdny, ale sa pred vami postupne odhaľuje ako skúsená striptérka. To sa ráta, tak to máme radi a radšej poďme hodnotiť, pretože popisovať čo a ako je pri Burnoute nesmierne obtiažne. Aj tak sa to nedarilo a už v tejto časti sme vás navnadili na adrenalínovú jazdu.

GRAFIKA 9 / 10
Že to vyzerá úžasne, vidíte sami. To, že nečakáte pri obrazovke s nápisom loading na ďalší pretek, už viete taktiež. A čo viac? No nič, pretože dojem z rýchlosti je proste neopísateľný. Pokým to neskúsite, ťažko si dokážete predstaviť situáciu, pri ktorej si budete užívať mihajúce sa autá, výborne navrhnuté mesto a pri všetkom vstávate zo stoličky, adrenalín vám srší z každého póru tela. Model deštrukcie sa dá porovnať s Flatoutom, je to neopísateľná slasť a vy len tak pre zábavu budete búrať, pretože chcete vidieť spomalenú animačku zdemolovaného vozidla. Navyše ten autobus drzo provokoval, tak ste to do neho jednoducho napáliť museli, takže sa všade po nepríjemnej havárii rozleteli kusy karosérie, plechy sa krčia, iskry lietajú. A čo, že je to vaša kára, keď sa tak nádherne valí ulicou, naberáte ďalšie autá a chrochtáte blahom. Grafickú stránku si užívate plnými dúškami. Pocit rýchlosti je napríklad na rozdiel od Need for Speed: ProStreet dokonalý. Môžete sa vybrať kam len chcete, mnoho postranných cestičiek vás nenápadne láka a vy viete, že sa s dizajnom tohto mesta niekto skutočne pohral. Neskôr však začnete mierne zúfať – zničiteľné prostredie totiž nie je aplikované úplne na všetko a zdemolovať by ste toho chceli viac. Drevené ploty vás zastavia, niektoré civilné vozidla sú akoby vyliate betónom, zvodidlá v meste vydržia všetko a keď to napálite do rampy, pretože „tam v pozadí“ vidíte voľnú plochu, no zastavíte na jednom centimetri, povzdychnete si. Pozerá sa na to vynikajúco, na to vezmite jed, hlavne ak spoznáte mesto, ale na desiatku to nie je z vyššie uvedeného dôvodu. Aspoň je do čoho rýpať (bezpredmetne... recenzentská zberba si vždy niečo nájde).

INTERFACE 9 / 10
Prirodzené ovládanie navlečené na arkádový model nemá žiadnu chybu. Ani tú najmenšiu, ani keby sme hľadali s lupou a chceli nadávať na to, že sa na ňom nedá nájsť žiadna chyba. Je to akčné, ruka na plyne a hybaj ho dopredu. Každé vozidlo sa správa inak, ku každému (minimálne v rámci rozdelenia do tried) musíte pristupovať odlišne a s rovnakým spôsobom jazdy nevyhráte vždy. Mapa je prehľadná, dokonca si môžete všímať vyhodených smeroviek, ktoré vám napovedajú kadiaľ by ste mali optimálne ísť, aby ste nezablúdili. Ale to je fuk, do ovládania preniknete doslova po minúte (vrátane vloženia disku do mechaniku, úvodného načítania, vytvorenia profilu, výberu vozidla... čiže po cca 2 až 5 sekundách). Nepotrebujete na to diplom, no predsa cítite jeho prepracovanosť a nepripadáte si ako v autoškole, kde vám inštruktor dupe na brzdu. Prirodzené, rýchle a fungujúce. Mapa ďalej skrýva okrem farebných krúžkov označujúcich preteky na križovatkách aj opravovne (preletíte cez ne a vozidlo sa opraví... čo iné ste čakali?), lakovne (nový náter poteší) alebo benzínové pumpy (doplní sa vám boost), pričom nič sa nenahráva, jednoducho cez ne prejdete, po dvojsekundovej (a efektnej, takže sa nikdy nezunuje) animačke idete ďalej. Ovládať je to raj, o tom bez pochýb, kam sa hrabú ostatné hry so zamotanými menu, podmenu a podpodmenu.

HRATEĽNOSŤ 10 / 10
Hovorilo sa, že primárne je Burnout: Paradise vhodný pre multiplayer. Je to kravina, nadpozemskú zábavu si užijete i sami. V meste si robíte, čo si len zmyslíte, o tom sa tu už básnilo a básniť aj bude. Treba však priznať, že nečakajte žiadne hrabanie sa v garáži so súčiastkami, nebudete si lepiť na vozidlo nejaké plamienky či pruhy. Máte auto a robte si čo chcete, búrajte ako chcete. Napriek tomu, že sa kdekomu môže zdať nočná mora o postupne zakrádajúcej sa nude, opak je pravdou. Zažijete to kedykoľvek. Systém objavovania mesta má svoje čaro a nemusíte tomu veriť, pokým to neskúsite. Vyhliadnete si nejaký pretek na mape, ktorý by ste chceli absolvovať, tak sa k nemu vyberiete. Žiadny rýchly presun, na dané miesto musíte prísť. Lenže cestou uvidíte ešte nerozbité bariéry, tak stočíte volant, skratka vás vyvedie niekam úplne inam, ale čert to vezmi, pôjdete dlhšie. No zrazu je naľavo bilboard, ktorý so jednoducho hovorí o to, aby ste cezeň skočili, tak si znovu nadrábate minútky navyše. Už keď sa vymotáte na cestu k cieľu, máte možnosť prejsť na vlakové koľaje, tak to idete omrknúť, aby ste následne všetko zakončili obrovským skokom na úplne inú cestu. Máte toho dosť, chcete byť zodpovední, tak miernou rýchlosťou idete za pred pol hodinou vybraným pretekom, keď zrazu z bočnej uličky vyletí vozidlo, ktoré môžete mať v garáži. Ak ho zničíte. Zábrany okamžite padajú a vy sa vyberáte na neskutočnú naháňačku, kľučkujete medzi vozidlami, jazdíte v protismere, preskakujete mosty a keď toho lumpa konečne natlačíte na mantinel, zistíte, že sa na úplne opačnom konci mapy, ako ste pôvodne plánovali. A koho to zaujíma, veď ste sa práve niekoľko desiatok minút neskutočne bavili a na najbližšej križovatke čaká iná úloha.

Je to nekončiaca adrenalínová jazda. Nemá štart (dobre-dobre, musíte spustiť hru) a nemá cieľ. Robíte si čo a ako chcete. A klasické preteky z miesta A na miesto B sú taktiež úžasné. Keď si vyberiete úplne inú trasu a do koncového bodu sa rútite oproti ostatným vozidlám z opačnej strany ulice ako oni a vyhráte doslova o stotiny sekundy, je to doslova na infarkt. Najlepšie ak tesne pred cieľom prejdete bezníznkou, doplníte si boost a vďaka tomu zvíťazíte. A práve vtedy musí vstať z kresla aj ten najväčší kľudas a zakričať si. Krása tohto celého totiž väzí v tom, že sa bavíte nonstop, bez prestávky na oddych, neustále ste napumpovaní adrenalínom a ženiete sa nevedno kam, no ani na chvíľu nepoľavíte a prirodzene je obtiažne sa od toho odtrhnúť. Seansy do tretej hodiny rannej u mňa osobne nespustil ani Bioshock, ani iná hrateľná pecka. Je to o tom, že vás neustále búranie a premávanie sa mestom nepustí, pretože hoci si poviete, že tento pretek je posledný, po skončení ste hneď pri novom a odolať sa tomu nedá. Užívate si to, bavíte sa pri tom a niečo podobné sa hneď na úvod po výbornej zimnej sezóne nedá aplikovať v malých dávkach. Rôzne vozidlá vás nútia v arkáde taktizovať, inokedy zas objavovať a hľadať. Atmosféra ako vyšitá. Verte alebo nie, Burnout: Paradise však potvrdzuje, že virtuálne búranie môže byť až nesmierne príťažlivé a zábavné, no nie samoúčelné. Keby to neznelo tak hanlivo, dalo by sa Burnout: Paradise charakterizovať ako vysoko návyková droga, ktorá by to mala mať napísané na obale.

MULTIPLAYER 9 / 10
Multiplayer je taktiež skvelý, nenechajte sa zastrašiť o niečo nižším číslom oproti hrateľnosti, zábavu si užijete aj proti živým protivníkom. Navzájom sa búrate, pretekáte, snažíte sa plniť úlohy a likvidujete všetko v meste. Tak napríklad prekonávanie rekordov v danej úlohe je založené na jednoduchom princípe. Povedzme, že držíte rekord na danej trati a tešíte sa zo slávy, až pokým ho niekto neprekoná. Môžete trénovať offline, môžete sa svoje meno do tabuľky slávy pokúsiť zapísať online, všetko to robíte kedy chcete. Jednoduché prihlasovanie do systému nehádže zbytočné polienka pod nohy, nie je to nič zložité. Podpora viacerých hráčov preháňajúcich sa po meste je skutočne fajn, zaboríte sa do nej po dôslednom vyhraní sa so singlom, pretože skúsenosti a dokonale zapísané mesto v malíčku na nohe je nutnosťou. K dispozícii je mnoho úloh (pre dvoch hráčov, pre osmičku alebo dominancia), takže získať všetko so všetkým je riadna zábava a výzva zároveň. Super voľbou je využitie kamery, ktorá sníma vašu skrútenú tvár. Narazíte do živého protivníka a odpravíte jeho vozidlo do večných plechových lovísk a máte pred očami jeho skutočne znechutenú grimasu či naopak posmešný úškrn.

ZVUKY 8 / 10
Neustále niečo búcha, pískanie gúm počujete neustále a presne tak to má byť. Možno by však neuškodilo preniesť trochu viac ruchu mesta do samotného ozvučenia, pretože jediné, čo počujete je vaše vozidlo (alebo následne tie okolo vás), no prostredie býva niekedy príliš mĺkve. Nie, že by to nejako prekvapujúco vadilo, ale ak si to všimnete, určite sa zamyslíte, vypustíte to z hlavy, pretože to na zábavnosti nič nemení.

HUDBA 9 / 10
Soundtrack je vynikajúci, rýchle gitarové skladby vás dokonalé nabudia na devastovanie všetkého naokolo. Dokonca okrem licencovaných skladieb máte v ponuke aj niektoré staršie skladby priamo od tvorcov z predošlých dielov, ale tie sú oproti známym menám mierne ťažkopádne. Už len kvôli zaradeniu spomínaného Paradise City od GNR však treba povedať, že sa s výberom podarilo klepnúť klinček presne po hlavičke. Dostane vás to, navodí tú správnu atmosféru. Aj otrepaná Lavril Avigne so svojou skladbou Girlfriend dokáže nečakane prinútiť rozbehnúť to na plný plyn a užívať si rýchlu skladbu, rýchlu jazdu a rýchle búračky.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Náročnosť celého projektu záleží na vašej schopnosti učenia sa. Staré a dobre známe pravidlo. Spočiatku budete tápať, ste okamžite vhodení do obrovského bazénu. Je úplne jedno, že plávať neviete, vy sa to jednoducho musíte naučiť priamo v akcii. Tu by si Burnout: Paradise zaslúžil trochu obšírnejšie uvedenie „do deja“, pretože spočiatku skutočne neviete kam skôr skočiť, nadávate a preklínate tvorcov. Ale zvyknete si, to nám verte. Umelá inteligencia ostatných šoférov je skutočne na úrovni. Na mysli máme ostatných protivníkov, ktorí chvalabohu nebojujú len a len s vami, ale si to rozdávajú aj navzájom a ako už bolo spomenuté, nikdy na vás nečakajú, chcú predsa zvíťaziť. Ich agresivita však niekedy skutočne naštve, pretože vám nič nedarujú a jediná chybička (prípadne ich vydarené nabúranie) vás môže pripraviť o prvú pozíciu. Postačí, ak vás odsunú do skratky, ktorá skratkou vôbec nie je, pretože vás odstrčí do úplne iného smeru a celý pretek je v háji. Žiadny reštart, musíte si znovu prísť na dané miesto. Postupne plníte úlohy a získavate licenciu na nový vodičák. Prechodom úrovne sa prepisujú úlohy, takže sa znovu objavia na tej istej križovatke, čo zas môže zaváňať stereotypom. Veď ono napríklad cieľov je dokopy len osem, čo však na druhú stranu pomáha v orientácii. Výrazne však naštvú civilné vozidlá. Tie sú tupé a niekedy vás rozzúria do nepríčetnosti. Isteže, v protismere sa nejazdí, ale ak idete ako o dušu v ľavom pruhu úplne pri krajnici a civil zo strachu stočí volant priamo na vás, hoci by ste sa pokojne zmestili a v jeho susednom pruhu, kam by sa mohol uhnúť, nejde nikto, tak to... a poriadne.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9,1 / 10
Burnout: Paradise neponúka žiadnu super originálnu inováciu, nie je to žiadny extrémne revolučný počin, z ktorého by sme padali na kolená a modlili sa k herným bohom za vnuknutie devastujúcej myšlienky do hláv vývojárov. Je to len chytľavá zábava založená na otvorenom meste, úžasnej rýchlosti, spektakulárnych búračkých, neskutočnej príťažlivosti (či už po stránke audiovizuálnej alebo hrateľnej), ktorá vám nedovolí vydýchnuť si. Tak číra hrateľnosť a zábava sa nevidí v každej desiatej hre a Burnout: Paradise tak môžeme zaradiť k tým najlepším pokračovaniam, ktoré vznikli. Isteže, vo svojej podstate to je prízemná zábava, ktorá nijakým spôsobom nerozvíja ducha a puritáni už teraz šomrú na vplyv skazených hier, avšak koho to zaujíma, keď virtuálne bláznenie tohto typu nemá žiadnu konkurenciu? Chcete sa baviť na štyroch kolesách? Nie je problém, kandidátom číslo jedna v arkádach je práve Burnout: Paradise. Zatiaľ najlepší tohtoročný projekt!

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu