Tím Naomi McClureovej-Griffthsovej z CSIRO (Austrália) určil, že asi 70-tisíc svetelných rokov od nás v súhvezdí Južný kríž vstupuje do Mliečnej cesty pásový oblak vodíkového plynu z galaxie Veľký Magellanov oblak (na umeleckej vízii vpravo hore Mliečna cesta, vľavo Veľký Magellanov oblak a pod ním vpravo Malý Magellanov oblak). Vodík z nej gravitačne vytrháva Mliečna cesta. Kam smeruje, tam napokon doputuje i jeho zdroj. Našťastie ďaleko od Slnka, v priestore i čase.
Zdroj: Astrophysical Journal Letters
Christopher Clark a David Tilman z Minnesotskej univerzity (USA) zistili na prériách, že aj malé nárasty miery ukladania vzdušného dusíka, spôsobené ľudskou činnosťou, môžu viesť k postupnej strate rozmanitosti rastlinných druhov. Ide však o vratný proces; ak dusík ubudne, rastlinná rozmanitosť sa zhruba za desaťročie obnoví. Zdroj: Nature
Tím Daniela Wermelinga z Kentuckej univerzity (USA) vyvinul náplasť s 50 oceľovými ihlami s rozmerom 620-milióntin metra (na obrázku). Umožnia cez pokožku bezbolestne aplikovať lieky a iné látky. Zdroj: PNAS
Tím Erica Gauchera z Nadácie pre aplikovanú molekulárnu evolúciu v Gainesville (USA) zistil počítačovým i laboratórnym "vzkriesením" dávnych bielkovín, že život na Zemi sa v medzidobí ér pred 3,5- až 0,5-miliardy rokov prispôsobil postupnému ochladeniu prostredia až o 30 stupňov Celzia. Zdroj: Nature
Tím Susan Albertsovej z Dukeovej univerzity (USA) doložil význam úplnej rodiny aj v prípade paviánov. Ak je v skupine počas dorastania mláďat prítomný ich otec, z mláďat sa vyvinú zdatnejšie jedince (na obrázku íska paviánie mláďa dospelého samca v kenskom Amboseli). Zvlášť výrazný je tento faktor vo vývoji dcér. Zdroj: PNAS
Zdeněk Urban © SME
